Brexit ako reštart národného štátu. Británia od včera už nie je členom Európskej únie

Nitra 2. apríla 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Francisco Seco,Archív)

Od 1. 4. 2020 už nie je Veľká Británia členom Európskej únie. V hysterickom huriavku okolo epidémie COVID 19 táto informácia celkom zanikla, väčšina médií ju vlastne ani nezaregistrovala

Bruselskej administratíve takéto informačné vákuum určite vyhovuje. Vyhovuje to aj nášmu mainstreamu, pretože už ani mainstream neverí informačnej dogme, ktorá vykresľuje britských občanov  ako naivných hlupáčikov, ktorí podľahli primitívnym klamstvám podlých politikov a odhlasovali brexit, čo teraz mnohí horko ľutujú.

Brexit bol v skutočnosti veľmi prirodzeným krokom britskej politiky, precízne načasovaným a precízne manažovaným. Celá história britského impéria je história individualizmu a národnej hrdosti, symbolizovanej v britskej korune. Británia si vždy vystačila sama so sebou a nikdy sa neprispôsobovala, ak áno, veľmi ťažko a s veľkými výhradami.

Uvedomte si, že napríklad Británia nikdy plnohodnotne neprijala medzinárodnú sústavu mier a váh, stále ignorujú meter, kilogram aj liter, stále majú svoje palce, yardy, míle, uzle, libre, funty, galóny a neviem čo ešte. Skôr naopak, svet  od nich napríklad prebral veľkosti pneumatík v palcoch, čo je úplne nesystémové pravidlo! Nikdy sa neprispôsobili Európe s jazdením vpravo, stále jazdia vľavo, aj keď to bol jeden z významných príčin kolapsu britského automobilového priemyslu.

Neprispôsobili sa ani v takej maličkosti, ako sú elektrické zásuvky, majú svoje vlastné a pri ceste do Británie je pomaly najdôležitejšie nezabudnúť na adaptér, ináč si v hoteli nenabijete mobil… Ak adaptér zabudnete, ochotne vám ho predajú, samozrejme, sakramentsky predražený. Kto uverí, že Briti sa v EÚ cítili komfortne, veď pomaly z každého regulačného mechanizmu mali Briti výnimku! A o prijatí Eura a zrieknutia sa národnej meny ani neuvažovali.

Slovenský mainstream nikdy svojich čitateľov neinformoval napríklad o tom, že už v roku 1975 bolo v Británii referendum o vystúpení z EHS, nebolo síce úspešné ale aj to je fakt, ktorý potvrdzuje britskú nechuť k združovaniu a britský k individualizmus. Dobre informované diplomatické kruhy hovoria o tom, že iniciátorom myšlienky na odchod z EÚ bola Bank of England, pretože odmietala predstavu, že by raz bruselská administratíva a Európska centrálna banka zasahovali do jej chodu a finančných operácií.

Ak by sa EÚ postupne federalizovala, také tendencie by sa určite začali zjavovať. Preto Bank of England, jeden z kľúčových pilierov britskej ekonomiky, prezieravo, diskrétne, v dostatočnom časovom predstihu dala popud politikom k takémuto kroku. Tu hľadajte odpoveď na otázku, prečo sú britskí politici presvedčení, že brexit bude pre Britániu výhodný aj ekonomicky, nielen politicky.

Táranie bulváru o zmanipulovaných voličoch vyhovuje aj britským politickým špičkám, pretože nemusia hovoriť o kuloárnych sofistikovaných motívoch brexitu. Dovolím si preto tvrdiť, že brexit nebol žiadny chaotický úlet britskej politiky, ale cieľavedomý, plánovaný proces, ktorý je v plnom súlade s ich históriou a tradíciou.

Negatívna reakcia EÚ nebola len  urazená hrdosť ohrdnutej nevesty. Oveľa významnejším a hrozivejším posolstvom pre bruselskú administratívu je fakt, že sa zjavil štát, ktorý dal prednosť svojej národnej existencii pred nadnárodným spoločenstvom EÚ. Preto brexit hodnotím, ako reštart národného štátu. Britské skúsenosti s týmto reštartom môžu byť poučné aj pre nás. Pretože aj naša národná politika a národne sa tváriace politické strany potrebujú zásadný reštart.

Dr. Štefan Paulov