Chránené územie sa bude nachádzať v Bratislave v katastrálnych územiach Devína, Devínskej Novej Vsi a Dúbravke. Devínska Kobyla by podľa materiálu mala mať dve zóny. V zóne A by mal platiť piaty stupeň ochrany s výmerou 489 hektárov a v zóne B má byť štvrtý stupeň ochrany s rozlohou 162 hektárov.

“Dôvodom na zvýšenie stupňa ochrany je zabezpečenie priaznivého stavu viacerých lesných biotopov európskeho a národného významu. Hospodárske využívanie lesných pozemkov by bolo ukončené a lesy by boli ponechané na prirodzený vývoj s výnimkou nutnej údržby značených chodníkov,” poukázalo ministerstvo životného prostredia.

Z rozpočtu verejnej správy by sa mali jednorazovo uhradiť výdavky vo výške 1 601 eur na označenie hranice Devínskej Kobyly a jej zón.

“Na miestach, kde je navrhovaný piaty stupeň ochrany, dôjde v dotknutých lesných porastoch k obmedzeniu bežného hospodárenia, ktoré bude kompenzované z rozpočtu verejnej správy formou finančnej náhrady v predpokladanej výške 52.724 eur za rok,” priblížil envirorezort.

Doplnil, že reálnu finančnú náhradu vypočíta súdny znalec z odboru lesníctva.

Ochrana fauny a flóry

Vyhlásením prírodnej rezervácie sa majú ochrániť dubovo-hrabové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy či suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty. Zo živočíchov sú to kováčik fialový, hubár jednorohý a netopiere. Ochrániť sa tiež má Sandberg, príbojová jaskyňa, kremencové skaly, krasová tiesňava a kameňolom.

Vyhlásenie prírodnej rezervácie podľa neho prispeje k riešeniu výhrad Európskej komisie v rámci konania týkajúceho sa nedostatočného označovania lokalít.

Devínska Kobyla je chráneným územím od roku 1964. V súčasnosti je na výmere 101,12 hektára vyhlásená národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla, v rámci ktorej platí štvrtý stupeň ochrany.

Zonácia Slovenského krasu

Vláda v stredu schválila zonáciu Národného parku Slovenský kras. Jeho výmera sa zvýši na 35.522 hektárov. Piaty najprísnejší stupeň ochrany bude tvoriť 24,18 percenta výmery, čo je 8591 hektárov.

Výmera ochranného pásma sa zníži na 5715 hektára. Štvrtý stupeň ochrany bude tvoriť 3,34 percenta, tretí stupeň 72,37 percenta a druhý stupeň bude na 0,10 percenta výmery parku. “Návrhom zonácie dôjde na štátnych pozemkoch k zvýšeniu podielu piateho stupňa, ako aj podielu štvrtého stupňa a dôjde tiež k zníženiu podielu tretieho stupňa,” skonštatovalo ministerstvo životného prostredia. Národný park sa nachádza v okresoch Košice-okolie, Rožňava a Revúca.

MŽP: Rozloha Národného parku Slovenský kras by sa po zonácii mala zvýšiť

Ochrániť sa majú nížinné a podhorské kosné lúky, porasty borievky obyčajnej, penovcové prameniská či kyslomilné bukové lesy. Z rastlín chce rezort chrániť napríklad poniklece, vstavače, zvonovec ľaliolistý, prvosienkú holú a pľúcnik úzkolistý.
V prípade živočíchov sa má vyhlásením zonácie ochrániť niekoľko druhov vtákov a netopierov, taktiež aj rys, vlk, vydra, salamandra či fúzač.

“Veľká časť územia Národného parku Slovenský kras, ako aj časť jeho ochranného pásma je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Sú nimi chránené vtáčie územie a 17 území európskeho významu,” uviedol envirorezort. Schválením zonácie zároveň dôjde k zrušeniu 14 chránených území, s ktorými sa národný park prekrýva.

Odsúhlasenie zonácie je podľa premiéra Ľudovíta Ódora len pokračovaním reformy národných parkov, ktorú schválil parlament. “Snažíme sa implementovať jednotlivé kroky,” poznamenal s tým, že v Slovenskom krase sa to týka pozemkov v štátnom vlastníctve.

“Dúfame, že dobré príklady, ktoré sme videli aj pri iných národných parkoch, dokážu pritiahnuť turizmus,” skonštatoval.

V Slovensko krase podľa šéfa envirorezortu Milana Chrenka chránia unikátne lokality, ktoré sú vzácne zo slovenského aj medzinárodného hľadiska. “Národný park získal adekvátnu ochranu,” uviedol. Minister povedal, že odkedy je v úrade, snaží sa prezentovať ochranu prírody nie ako brzdu pokroku, ale príležitosť. “Práve zonácia je jednou z príležitostí, kde dávame jasné hranice a možnosti rozvoja regiónu. Veríme tomu, že v tomto národnom parku bude nasledovať dobrý rozvoj,” podotkol.

Riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák skonštatoval, že vláda schválením zonácie vyslala pozitívnu správu pre občanov, región aj prírodu. Umožní im to tak plniť kvalitnejšiu starostlivosť o ekosystémy v rámci národného parku. Vládny kabinet im tiež dal možnosť rozvíjať prírodný cestovný ruch a kvalitnejšie sa starať o návštevníkov, povedal.

V národnom parku podľa Olekšáka plánujú postaviť prvé návštevnícke centrum. Sídliť by malo v obci Silická Jablonica v okrese Rožňava. “V súčasnosti budeme dokončovať architektonickú súťaž na budovu,” doplnil.

Chrenko taktiež zopakoval, že vyhlasovaním zonácií národných parkov postupuje ministerstvo životného prostredia v súlade so schváleným zákonom. Poslanci podľa neho tiež majú právo podať v tejto súvislosti podnet na Ústavný súd SR. V utorok (12. 9.) podanie podnetu avizoval predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Chránený areál Stolica

Na Slovensku od budúceho roka vznikne chránený areál Stolica. Jeho vyhlásenie prispeje k zlepšeniu ochrany hlucháňa hôrneho v tejto lokalite. Vyplýva to nariadenia, ktoré v stredu schválila vláda.

Chránený areál sa nachádza v okrese Brezno v katastrálnych územiach Telgárt, Chyžné, Mokrá Lúka, Revúčka, Muránska Zdychava, Čierna Lehota a Rejdová. Celková výmera bude vyše 3151 hektárov.

“Pre zachovanie a zlepšovanie stavu predmetov ochrany sa navrhuje zonácia navrhovaného chráneného areálu Stolica. Navrhovaná zóna A s piatym stupňom ochrany podľa zákona je na výmere 949 hektárov (30,13 percenta) a navrhovaná zóna D s ponechaným súčasným druhým stupňom ochrany je na výmere 2202 hektárov (69,87 percenta),” priblížil envirorezort v materiáli.

Ochrániť sa majú kyslomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové či javorovo-bukové horské lesy. Z rastlín sú to kyjanôčka zelená, prilbovka dlholistá a rosička okrúhlolistá. Ministerstvo životného prostredia chce zo zvierat na tomto území chrániť medveďa, rysa, vlka, kunku žltobruchú a rôzne druhy vtákov, ako tetrova, výra či sokola.

Vyhlásenie tiež podľa ministerstva prispeje k plneniu ďalších záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii a rovnako aj úloh zahrnutých v Envirostratégii 2030. Chránený areál bude súčasťou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina – Stolica. To podľa ministerstva patrí do jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku. Do navrhovaného areálu tiež zasahuje celé územie európskeho významu Stolica.