Bratislavská čučoriedka Jula Satinského ocenila ďalšie osobnosti. Bratislavský bál má už 12 rokov

Bratislava 10. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Známe osobnosti na Bratislavskom hrade si pripomenuli herca Júliusa Satinského

Ocenenie Bratislavská čučoriedka Júliusa Satinského slávi tento rok svoje desiate výročie. Jej odovzdávanie je súčasťou Bratislavského bálu, ktorý sa skončil dnes v skorých ranných hodinách.

V tejto zimnej sezóne, 29. decembra 2012 uplynulo desať rokov od úmrtia tohto výnimočného umelca a humoristu. Aj preto sa Čestná rada Ceny Júliusa Satinského rozhodla priblížiť si jeho osobnosť vo filmovej dokrútke, ktorej súčasťou bola aj rekapitulácia doterajších osemnástich držiteľov tohto ocenenia.

V kategórii Osobnosť ocenila Čestná rada v doterajších ročníkoch opernú speváčku Máriu Kišoňovú-Hubovú (2004), historika Štefana Holčíka (2005), architekta Jána Miloslava Bahnu (2006), trénerku krasokorčuľovania Hildu Múdru (2007), etnologičku Soňu Kovačevičovú (2008), spisovateľa Tomáša Janovica (2009), speváka Petra Lipu (2010), herečku Emíliu Vášáryovú (2011) a fotografa Karola Kállaya (2012).

V kategórii Idea – počin roka sú držiteľmi ocenenia akademický sochár Viktor Hujík za vytvorenie sochy Čumila (2004), Selma Steinerová a Dagmar Ložeková za obnovu antikvariátu Steiner (2005), vydavateľ Albert Marenčin (2006), Svetozár Ilavský za stvárnenie sochy Júliusa Satinského na Dunajskej ulici (2007), Barbara Ukropcová za medicínsky výskum (2008), Eva Sirácka za dlhoročnú prácu v boji proti rakovine (2009), vodní slalomári Peter a Pavel Hochschornerovci (2010), zakladateľ Artfora Vladimír Michal (2011) a orchester Bratislava Hot Serenaders (2012).

Ohlasy na práve skončený bál sú veľmi dobré, prispeli k tomu nielen vynovené priestory Reduty, ale aj výkony umelcov, ktorí bálových hostí zabávali. Tí si spolu s Pavlom Hammelom zaspievali hity Medulienka, Učiteľka tanca, ZRPŠ, Zvonky zvoňte, Mladosť, Margaréta Steffová, Dnes už viem, Koče plné ruží, Cez plece či Kamalásky.

“Je dobré, že plesy sú. Osobne by som sa nikdy nevybral na ples len tak, ale spájam príjemné s užitočným, keď môžem pobaviť ľudí svojím spevom. Ale k tomuto bratislavskému mám špeciálny vzťah, lebo som Bratislavčan, moji rodičia aj starí rodičia boli Bratislavčania, ja som vlastne Prešporák. Z domu som vedel po maďarsky aj po nemecky, ale neučil som sa to. Prirástla mi k srdcu táto udalosť a som rád, že je vo vynovenej Redute, čo je krásna historická budova,” uviedol pre TASR Pavol Hammel, ktorý po vystúpení na plese rád vytancuje manželku.

Aj Richard Müller ponúkol hosťom plesu možnosť zaspievať si známe songy. Začal Plesovým maršom, ďalšími boli Dve líšky, Nebude to ľahké, Milovanie v daždi, Srdce jako kníže Rohan, Po schodoch či Štěstí je krásná věc. Pre TASR priznal, že jeho vzťah k plesom je negatívny a viac finančný. “Ja netancujem, mňa to nebaví. Prešiel som sa po Redute, šiel som za priateľom Jurajom Bartošom a veril som, že uvidím kúsok z vystúpenia Bratislava Hot Serenaders. To som nestihol, lebo práve dohrali, ale videl som naše slovenské devy a znova sa mi potvrdila stará pravda, že sú to neodolateľne krásne dámy.”

“Plesy, to patrí k nám,” pridal sa aj šéf orchestra Cigánski diabli Ernest Šarközi a dodal: “Keď som začal hrávať, tak to boli práve plesy a svadby, rád som chodil na plesy a s manželkou aj na plesy chodíme. K hudobníkom ples patrí, je príjemné pozerať sa z pódia na zabávajúcich sa hostí.”

“Verím, že hosťom sme ponúkli správnu mieru hudby, zábavy, tradície. Návrat do Reduty som považoval za náročné zadanie, je to slávnostný priestor, na tradíciu Bratislavských bálov ako stvorený,” pridal vyjadrenie riaditeľ Bratislavského kultúrneho a informačného strediska Vladimír Grežo.