Môj profil 
Predplatné
Bratislava 21. januára (TASR) – Problém nebezpečných gudrónov, ktorý- bratislavskú mestskú časť Devínska Nová Ves sužuje už roky, bude možno čoskoro patriť minulosti. Zaoberať sa ním začal aj minister životného prostredia SR Peter Žiga. Dnes popoludní sa k téme stretol so starostom Devínskej Novej Vsi Milanom Jamborom. Rokovali o tom, ako by sa dala skládka odstrániť.
Ako pre TASR uviedol hovorca zeleného rezortu Maroš Stano, minister Žiga prisľúbil podporu niektorému z riešení problému environmentálnej záťaže aj s pomocou prostriedkov Európskej únie. "Do úvahy prichádza viacero alternatív, od úplného vyťaženia skládky, až po menej finančne náročnú sanáciu bez vyťaženia odpadu," vysvetlil.
Problém by sa mal riešiť cez Operačný program Životné prostredie, ktorého cieľom je sanovať environmentálne záťaže. Ministerstvo vyhlásilo výzvu na predkladanie projektov ešte v novembri minulého roka a uzatvorí ju 4. marca. K dispozícii má 48 miliónov eur. Na vyťaženie gudrónov v Devínskej Novej Vsi podľa odhadov starostu treba 10 až 12 miliónov eur. "Sme medzi projektmi, ktoré sú najďalej s prípravou. Máme už vydané právoplatné územné rozhodnutie, všetky povolenia prebehli. Z našej strany je teda už všetko pripravené, čakáme len na peniaze," podotkol. Starosta verí, že do roka sa sanácia gudrónov začne a čoskoro budú pre mestskú časť len minulosťou.
Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave už začal konanie o určení povinnej osoby. Chce takto preveriť, či pozemok s gudrónmi nepatrí súkromnej osobe. Podporu z eurofondov by potom nezískal.
Nebezpečný odpad pochádza ešte z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo. Do lokality Srdce ho priviezli v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Skládka je teda v Devínskej Novej Vsi už 50 rokov. Zaberá tam 3980 metrov štvorcových a odhaduje sa, že jej objem je 30.800 metrov kubických. "Z toho je 18.000 gudrónov a 12.000 kontaminovaných zemín," pripomenul Jambor. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. "Havarijný únik takýchto produktov môže spôsobiť znehodnotenie podzemných a povrchových vôd, pôd aj ohroziť zdravie človeka," upozornil Stano.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
