Bratislava 3. decembra (TASR) – K vianočnej atmosfére v centre Bratislavy prispeje aj sedemmetrová vianočná nórska jedľa. V podbrání Primaciálneho paláca ju hlavné mesto slávnostne rozsvieti vo štvrtok 5. decembra o 17.00 h. Spolu s ňou bude vysvätený aj drevený betlehem, ktorý mestu prepožičal jeho autor, slovenský rezbár Alojz Machaj.
"Vianočný stromček aj betlehem požehná Mons. Marián Gavenda. V rámci krátkeho kultúrneho programu sa v krojoch predstaví 20 detí zo Základnej umeleckej školy na Exnárovej ulici," priblížila vedúca referátu mediálnej komunikácie bratislavského magistrátu Daniela Rodinová.
Stromček aj betlehem budú môcť návštevníci obdivovať do 6. januára budúceho roka, kedy sa zapožičané drevené dielo vráti rezbárovi. Stromček podľa Rodinovej skončí ako potrava pre zvieratá, najmä pre slony v bratislavskej zoologickej záhrade.
Predvianočnú atmosféru už niekoľko dní v Bratislave vytvárajú vianočné trhy na Hlavnom i Hviezdoslavovom námestí. Na Hlavnom námestí sa okrem Rolandovej fontány trbliece 20.000 ledkových svetiel na 14-metrovej vianočnej jedličke bielej, ďalšie vianočné svetielka žiaria napríklad na Františkánskom, Primaciálnom, Hurbanovom, Hodžovom, Šafárikovom námestí a Námestí SNP. "Prevádzkový čas všetkých komponentov výzdoby je približne 520 hodín a za deň sa spotrebuje priemerne 4000 kWh energie," priblížila Rodinová.
Tradícia príležitostného slávnostného osvetlenia ulíc a námestí v Bratislave je podľa Rodinovej zadokumentovaná v mestskom archíve a dobovej tlači pri príležitosti dôležitých historických udalostí pre mesto. Prvá písomná zmienka o mestskom svetelnom vyzdobení významných ulíc a námestí sviečkami sa spája s návštevou uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského v Bratislave v roku 1434. Pri korunovácii Leopolda II. za uhorského kráľa v roku 1790 bola slávnostne vysvietená slavobrána a synagóga, kadiaľ prechádzal kráľovský sprievod. "Osvetlenie sa tak obyvateľom mesta zapáčilo, že ho organizátori museli rozsvietiť aj na druhý deň," podotkla Rodinová.
Technickým pokrokom sa postupne vyvíjala aj vianočná iluminácia, od sviečok cez olejové lampy, plyn až k elektrine. Rodinová ďalej vysvetľuje, že počas socializmu, v 60. či 70. rokoch minulého storočia, boli v historickom centre mesta počas vianočných sviatkov nainštalované na stĺpy verejného osvetlenia, ponad mestské ulice a na mestské budovy girlandy a prvky znázorňujúce snehové vločky, stromčeky či Deda Mráza.
Postupom času sa vianočná výzdoba rozširovala aj mimo historického centra mesta. "Po Nežnej revolúcii v roku 1990 sa pristúpilo k systémovému riešeniu slávnostnej iluminácie, teda k rozdeleniu kompetencií podľa územného členenia Bratislavy a zapojeniu mestských častí, firiem, podnikateľov a obchodných centier," dodala Rodinová.
fed ed