„Kľúčovým klamstvom tohto hoaxu je, že údajne celoplošné testovanie má zmysel, lebo vraj na Orave zrazilo hrozivú krivku na minimum. A ono to na prvý pohľad dokonca vyzerá, ako pravda,“ uvádza v úvode Bránik.

„Akurát, že je to lož,“ upozorňuje.

Tento hoax totiž podľa Bránika úplne zamlčiava kľúčový fakt, a síce, že v testovaných okresoch boli zavedené bezkonkurenčne najdrsnejšie opatrenia na zníženie mobility a sú aj prísne vynucované.

„Lokálny režim lockdownu spôsobil napríklad aj to, že tam niet kde prespať, keďže sú zatvorené ubytovacie zariadenia a ani sa nenajete v reštaurácii, potraviny si nakúpite iba v obchodoch s prísne kontrolovaným a regulovaným počtom nakupujúcich. Tých opatrení znižujúcich mobilitu je tam zavedených skutočne množstvo a čerpajú zo skúseností z desiatok iných krajín, kde práve a len rôzne formy lockdownu pomohli znižovať krivku rastu nových prípadov,“ vysvetlil.

„Toto však onen hoax úplne zamlčiava a pripisuje zníženie tejto krivky iba a len plošnému testovaniu, čo je logický nezmysel a sprostá manipulácia počítajúca s tým, že vystresovaní ľudia prijmú akékoľvek jednoduché a zdanlivo logické vysvetlenie,“ dodal.

Testovanie len ako doplnkové opatrenie v lokalitách

Podľa neho nemožno vylúčiť, že aj testovanie malo pozitívny efekt a spolupodieľalo sa popri tvrdom lockdowne na znižovaní krivky rastu, ale tvrdiť, že práve a len testovanie “zrazilo krivku na minimum” je vedomým klamstvom a hrubou manipuláciou.

„Testovanie má zmysel ako doplnkové opatrenie v lokalitách s vysokou a rýchlo rastúcou krivkou nových nákaz. V ohniskách, kde treba rýchlo reagovať. Bez drsných opatrení na zníženie mobility však nemá žiaden zmysel. Rovnako tak nemá zmysel v lokalitách s nízkym výskytom nových nákaz, kde zvýšenie mobility spôsobené samotnou realizáciou testovania prináša množstvo negatívnych efektov,“ uviedol.

.

Ľudia sú však podľa Bránika hladní v záplave zlých správ po takých, ktoré prinášajú nádej. To zneužívajú rôzni šmejdi a snažia sa umelo vytvoriť dojem, že je práve a len plošné testovanie cestou z pekla.

„Ibaže za pol roka desiatky krajín dokázali rovnako, či ešte účinnejšie znižovať krivky nových nákaz bez toho, aby nechali ľudí v daždi a zime tráviť celé hodiny čakaním na certifikát, ktorý má byť ich jedinou priepustkou na slobodu. Nenútili pritom ľudí vzdávať sa práva na súkromie a ponižujúco informovať o svojej diagnóze čašníkov, či členov SBS len preto, aby smeli vstúpiť na terasu reštaurácie a rovnako nemuseli kaderníčkam dokazovať, že nie sú nakazení mávajúc papierom, ktorý má deň po testovaní už nulovú hodnotu, lebo prakticky nič negarantuje. To už si rovno dajme zas prišívať žlté hviezdy na kabáty, vyjde to lacnejšie,“ vysvetlil.

Na tvrdé dáta a ich nekompromisné vyhodnotenie si budeme musieť podľa Bránika počkať celé týždne a aj tak je výsledok neistý.

„Dovtedy vás budú skúšať oblbovať rôzni falošní proroci a testovať, koľko poníženia ste ochotní tolerovať a koľkých práv ste sa ochotní vzdať v mene ich agendy,“ dodáva na záver.

Zákaz vychádzania nemá zmysel zrušiť pre ľudí s negatívnym testom

Na lokálne testovanie upozornil aj bývalý minister vnútra Vladimír Palko. Zhrnul vystúpenie vystúpenie matematika Ivana Bošňáka, s ktorým sa plne stotožňuje.

„Musíme mať trpezlivosť. Prvé opatrenia sme urobili pred mesiacom, zákaz vychádzania pred šiestimi dňami. Tie opatrenia sa musia ukázať, len treba vydržať.

Vedeli ste, že Bratislava, ktorá bola pred dvomi mesiacmi problematická, sa ohľadne nových infikácií úspešne prepracovala pod celoslovenský priemer? Nikto nám nehovoril o princípe lokálnosti a regionálnosti, ktorým sa koronavírus na Slovensku preukazuje. Vírus nie je rovnomerne rozsypaný po Slovensku, ale vybuchuje lokálne. Preto ho aj treba riešiť lokálne a zavčasu. Preto treba ísť tam s masívnym testovaním, kde je lokálny problém.

Vláda však stále hovorí o Slovensku ako o celku. Rieši problém, ako keby nebolo lokálnych disproporcií. Bošňák hovorí, že dokonca i okres je príliš veľkou jednotkou, treba sa sústreďovať na úplne konkrétne územie. A ktoré to je, vidno z údajov z každodenných vyhodnotení.

Napríklad o narastaní problému Čadce hovoril Bošňák už pred týždňom. Dnes mi poslal údaje o Čadci, kde za päť týždňov narástli prírastky z cca dvadsať týždenne na vyše šesťsto týždenne. Podobný problém je Sabinov, a hrozí Martin a Ružomberok. Problém epidéme spočíva najmä v tom, že v konkrétnom okrese vidno, že narastá problém, ale keď sa dva týždne zameškajú, prerastá cez hlavu.

Keď sme teda už vyhlásili zákaz vychádzania, tak nemá zmysel ho odvolávať po ôsmich dňoch pre tých, ktorí dostanú negatívne osvedčenie, keď vieme, že nie je spoľahlivé.“

Gabriela Smreková