Bránik k plošnému testovaniu: Štát jednou rukou podpísal pravidlá prikazujúce spolubývajúcim povinnú karanténu – a druhou rukou im vydal certifikát umožňujúci slobodný pohyb

Na Slovensku počas víkendu prebehlo celoplošné testovanie. Eufória, ktorá sprevádza vysokú účasť na testovaní ešte viac tlačí do úzadia racionálnu debatu o rizikách spojených s týmto experimentom. Myslí si to bezpečnostný analytik Radovan Bránik

02. 11. 2020 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke nápis pri odbernom mieste na Zlatých pieskoch v Bratislave

Bratislava 2. novembra 2020 (HSP/Foto:TASR – Michal Svítok)

▶ ❚❚ ↻

Aj keď viacero odborníkov upozorňuje, že problém testovania je falošná negativita, hoci bude mať na celkový výsledok veľmi zlý vplyv. Podľa Bránika je tu iný kľúčový problém. V domácej karanténe budú totiž celý týždeň pozitívne testovaní, u veľkej časti z nich bude ochorenie kulminovať a budú pre okolie najnebezpečnejší.

“Prečo je práve toto kľúčový problém a ako sa mohlo stať, že cez víkend bola svojským spôsobom realizácie testu spustená časovaná bomba? Nuž, veľmi jednoducho. Zatiaľ čo zlatým štandardom testovania Covid19 bola metóda PCR v kombinácii s trasovaním, dohľadávaním kontaktov, zápisov dát do NCZI a zisťovaním osôb žijúcich s nakazeným v jednej domácnosti, pri plošnom testovaní sa išlo dole s kvalitou samotného testu, oveľa závažnejším problémom je však to, že štát úplne rezignoval na trasovanie, dohľadávanie kontaktov a zisťovanie osôb žijúcich v spoločnej domácnosti – na tie sa totiž vzťahuje povinnosť karantény. A tu sa začína problém vynárať v celej svojej obludnosti,” vysvetľuje.

Pri plošnom testovaní sa zisťovalo len to, či je osoba pozitívna alebo negatívna. V prípade pozitívneho testu musí osoba nastúpiť do prísnej karantény. Osoby s negatívnym certifikátom majú väčšiu slobodu.

“Ibaže nikto počas celého testovania nezisťoval, či osoba, ktorej práve vystavujú certifikát o negativite náhodou nežije v spoločnej domácnosti s nakazeným. Veľmi konzervatívny odhad hovorí o tom, že počet takýchto ľudí vysoko presahuje 100 tisíc. Osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť karantény odvčera a oddnes držia v rukách onu sľubovanú “priepustku na slobodu” – a vystavil im ju štát, ktorý pritom nositeľom certifikátu s negativitou garantuje dostupnosť rôznych výhod a úľav oproti tým, ktorí sa neboli testovať.”

Paradoxná situácia

Podľa Bránika sme sa tak ocitli v paradoxnej situácii.

“Tí, ktorí sa nedali testovať budú vystavení tvrdým reštrikciám, ktoré ich však paradoxne relatívne účinne ochránia pred možnosťou nákazy, zatiaľ čo tí, ktorí sa testovať dali a žijú v spoločnej domácnosti s nakazeným a sú teda najviac ohrození a majú negatívny certifikát môžu s ním slobodne fungovať vo svete a veselo šíriť vírus, pretože neexistuje spôsob, ako pri kontrole zistiť, že ide síce o platný certifikát, ale jeho držiteľom je osoba s povinne nariadenou karanténou.”

Bránik upozorňuje, že víkendové výsledky testovania sa ručne zapisovali na papier. Neexistuje teda spôsob, akým si polícia, či armáda v prípadne kontroly bude môcť overiť, či držiteľ pravého, nesfalšovaného testu nemá povinnosť byť doma.

“V chvate, v akom sa testovanie realizovalo ani nebola možnosť trasovania a zisťovania osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Štát tak jednou rukou podpísal pravidlá prikazujúce spolubývajúcim povinnú karanténu – a druhou rukou im vydal certifikát umožňujúci slobodný pohyb. A neexistuje spôsob, ako si od nich vynútiť, aby dodržiavali to prvé a do toalety zahodili to druhé; ktorú z dvoch možností si asi vyberú?”

Svetové prvenstvá

Ag testy, ktoré boli použité pri plošnom testovaní majú “životnosť” rádovo v hodinách. Zatiaľ čo PCR testy pre svoju výrazne vyššiu presnosť v rôznych štádiách ochorenia zvyknú byť uznávané dlhšie; zaužívaným časom “životnosti” je 72 hodín a po och uplynutí sú považované za neplatné.

“Ibaže na Slovensku sme práve preskočili všetky krajiny a medicínske limity a výsledky Ag testov boli z moci úradnej označené za platné minimálne 8 dní. V žiadnej inej krajine sveta ešte politici nerozhodli o čomsi takom,” upozorňuje analytik v statuse s tým, že pri PCR testoch bola u nás ich životnosť predĺžená tiež a zo 72 hodín vyletela na minimálne deväť dní.

“Tak ako v prípade Ag testov, tak aj v prípade PCR nenájdete na svete inú krajinu, v ktorej by bol uznávaný výsledok tak dlho oproti štandardu v civilizovaných krajinách. Takže s týmto tu môžem lietať po krajine, ako sa mi zachce a správať sa akokoľvek rizikovo a nikto mi nič nemôže. Ešte aj 8 novembra môžem každej kontrole ukázať dlhý nos.”

Bránik na záver svojho komentára poznamenáva, že sa o nás bude písať určite raz ako o rekordéroch. “Rozhodne o nás budú písať ako o rekordéroch v dĺžke uznávania platnosti covid testov. Pochybujem, že nás vôbec niekedy niekto prekoná.”

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Tretíkrát v histórii ovládol Juraj Slafkovský anketu Hokejista roka. Aj v roku 2025, rovnako ako vlani, si na slávnostnom galavečere na Bratislavskom hrade prevzal ocenenie pre najlepšieho útočníka. Informoval o tom Slovenský zväz ľadového hokeja v tlačovej správe.

Hokej - galavečer Hokejista roka 2025 — Na snímke Juraj Slafkovský získal po tretíkrát 1. miesto v ankete Hokejista roka / Foto: TASR-Jakub Kotian

Čítať viac | 09:15

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť kritizoval predsedu austrálskej vlády Anthonyho Albaneseho, pričom podľa agentúry Reuters vystupňoval svoje osobné útoky voči nemu za plán jeho vlády uznať Palestínsky štát. Netanjahu vyhlásil, že Albaneseho politická povesť je navždy poškodená.