V aktualizovanej Koncepcii väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 sa uvažuje s postavením väzenského zariadenia v Rimavskej Sobote formou verejno-súkromného partnerstva. Ministerstvo už aj vypracovalo štúdiu uskutočniteľnosti jeho výstavby. Informovalo o tom v správe o plnení úloh vyplývajúcich z koncepcie, ktorú 8. apríla prerokovala vláda. “V koncepcii rozvoja väzenstva máme predstavu o tom, že by sme urobili projekt PPP výstavby väznice, ale v tejto chvíli to nie je aktuálne,” uviedol po zasadnutí vlády minister Borec. Dôvodom je nedostatok financií.
V správe sa konštatuje, že pre Slovensko bude v nastávajúcom období nevyhnutné zvýšiť kapacitu väzenských zariadení na výkon trestu. Dôvodom je vysoký počet osôb, ktoré napriek právoplatnému odsúdeniu nenastúpili na výkon trestu odňatia slobody, ale i predpokladaný presun Slovákov, ktorí si v súčasnosti odpykávajú trest v zahraničí.
Hovorca Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž informoval, že k 1. aprílu nenastúpilo na výkon trestu 1624 právoplatne odsúdených. Súčasná obsadenosť väzníc je na úrovni 91 percent. U samotných ústavov na výkon trestu pritom dosahuje až 94 percent (vo výkone trestu bolo k 9. aprílu 8835 odsúdených).
V ústavoch na výkon väzby je situácia priaznivejšia, sú obsadené iba na 77 percent (vo väzbe bolo k 9. aprílu 1414 obvinených osôb). Podobne aj otvorené oddelenia sú momentálne obsadené na 76 percent. Celková kapacita väzníc je v súčasnosti 11.302 miest.
Z iných členských štátov Európskej únie môže byť k nám v najbližších rokoch dodaných 877 občanov Slovenskej republiky, uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. “Tento počet však môže byť ešte väčší, keďže nie o všetkých odsúdených musia byť naše úrady informované,” doplnila.
Možnosť výkonu trestu cudzincov v domovských krajinách predpokladá smernica Rady EÚ z roku 2008. Stanovila uplatňovanie zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach. Slovensko smernicu prebralo osobitným zákonom o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii. Je účinný od 1. februára 2012.
Podľa ministerstva je možné sa s napätou situáciou v ústavoch na výkon trestu vyrovnať aj bez toho, aby bola postavená nová väznica na juhu stredného Slovenska. “Jedným z riešení je zavádzanie systému elektronického monitoringu osôb, ako aj prebiehajúce a plánované rekonštrukcie ústavov,” vysvetlila Donevová.
Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami schválil v marci parlament a podpísal ho už i prezident SR Andrej Kiska. Ostrá prevádzka systému sa má spustiť od 1. januára 2016. Pre začiatok bude k dispozícii 2000 elektronických monitorovacích náramkov. Vďaka nim by súdy mohli vo väčšej miere ukladať trest domáceho väzenia.
ml



















