Bratislava 15. novembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Niektorí si myslia, že toto je už maximum. Niektorí to psychicky nezvládajú – nejaký pán vraj chodil venčiť plyšového psíka, aby mohol byť vonku. Kam toto ešte môže viesť? Zdá sa, že niekam úplne inam, než sme si pôvodne mysleli
Tí starší sa v škole ešte učili, že vývoj ľudstva podľa marxistického učenia má tieto fázy: prvotnopospolná spoločnosť, otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus, socializmus a komunizmus. Potom sa však zmenil režim a ukázalo sa, že po socializme namiesto komunizmu prišiel opäť kapitalizmus. A zavládla neistota: ako to teda vlastne je?
Niektorí hneď vtipne navrhovali definíciu socializmu, že to je „dlhá a bolestná etapa prechodu z kapitalizmu do kapitalizmu“, iní zase po čase, keď videli „úspechy“ budovania rozvinutej kapitalistickej spoločnosti (či skôr svoločnosti?) nemenej vtipne navrhli definíciu kapitalizmu 2.0, že to je „dlhá a ešte bolestnejšia etapa prechodu zo socializmu 1.0 do socializmu 2.0“. Iní tvrdili, že podľa celkového smerovania spoločnosti po kapitalizme môže logicky nasledovať už iba kanibalizmus. Lenže tí všetci boli celkom vedľa. Nikto nevedel, že to všetko bude úplne inak.
Konečne sa nám ukázala realita: správne to má byť tak, že po feudalizme, kapitalizme, socializme a kapitalizme 2.0 nasleduje koronalizmus. Jeho ideovým základom je učenie kovidizmus-matovičizmus, hlboké a originálne myšlienky nášho najväčšieho virológa a učenca, ktoré zapísali pisári na mnohých zasadnutiach jeho krízových štábov a pamätných tlačovkách, resp. plačovkách.
Hlbokou podstatou tohto učenia je humanistická myšlienka, že za každú cenu a všetkými prostriedkami treba bojovať proti kovidovej hnusobe, čiže izolovať a minimalizovať počet infikovaných (alebo skôr inFicovaných?). Inými slovami, ak Lenin mal heslo „učiť sa, učiť sa, učiť sa“, tak Matovičovo heslo, ktoré iste bude jedného dňa rovnako pamätné, znie „zatvárať, zatvárať, zatvárať“. Do karantény už putovala takmer kompletná bývalá špička justície a ako premiér sľúbil, nasledovať bude aj kompletná politická opozícia. A tak ďalej, a tak ďalej.
Odporcovia síce namietajú, že tento režim nie je ničím originálny, že je to obyčajný policajný fašizmus juhoamerického typu, lenže títo odporcovia sú buď zlodeji alebo fašisti, a teda ich kritika sa neráta a nijako nemôže vodcu odradiť od dosiahnutia jeho cieľa.
Ale čo je tým konečným cieľom? To vie len on, my môžeme iba hádať, či to bude záverečné veľké testovanie, po ktorom posledný zhasne, alebo skôr niečo ako „supernúdzový stav“, v ktorom sa občanom budú špárať v nose alebo niekde inde každý deň a protiepidemiologické pravidlá sa budú meniť, prípadne žrebovať nie raz za dva-tri dni, ale každú hodinu.
Aby sme nezabudli: 17. november bude už pozajtra.
Ivan Lehotský