Bojí sa Nemecko Číny? Doterajšie správanie Berlína tomu nasvedčuje

Bratislava 19. augusta 2022 (HSP/Foto:Twitter/NATO Air Command)

Nemecké vzdušné sily odštartovali svoje prvé nasadenie v indo-pacifickom regióne, píše britský týždenník The Spectator v svojom článku, ktorým tlačí na Nemecko, aby znova obetovalo svoje záujmy a zaradilo sa po boku USA do šíkov NATO v ich boji proti Číne. 

Od piatku sa zúčastňujú na austrálskom vojenskom cvičení Pitch Black po boku ďalších západných krajín, ako aj regionálnych partnerov, ako sú Japonsko, Singapur a Južná Kórea, pokračuje The Spectacor. Spojenci NATO uvítali prejav solidarity zo strany Berlína, ale bude to mať aj negatívny ohlas zo strany Číny. Pre Nemecko je to príležitosť ukázať, že môže významne prispieť k odvráteniu čínskej agresie v Tichomorí. Aby tak však mohlo urobiť presvedčivo, bude musieť tlaku Pekingu odolávať s väčšou sebadôverou ako v minulosti

Záväzok Nemecka vyzerá sľubne. Do Austrálie posiela šesť stíhačiek Eurofighter Typhoon, štyri dopravné lietadlá A400M, tri viacúčelové dopravné lietadlá A330 a približne 250 príslušníkov personálu. Ide o najväčšie nasadenie Luftwaffe od druhej svetovej vojny. Nemecko chce tiež zapôsobiť rýchlosťou a pripravenosťou. Nasadenie s názvom “Rapid Pacific” zahŕňa presun stíhacích lietadiel z leteckej základne Neuburg v Bavorsku do Singapuru v priebehu 24 hodín a následne do Darwinu v Austrálii. To bude zahŕňať približne 200 manévrov na doplnenie paliva vo vzduchu. “Vysielame jasný signál,” hovorí šéf nemeckého letectva Ingo Gerhartz, “že Luftwaffe môže byť nasadená rýchlo a po celom svete.

Samotná povaha nasadenia má partnerov NATO uistiť, že Nemecko stojí pri nich a nebojí sa Číny. Gerhartz bude sám pilotovať jeden zo stíhačov Eurofighter počas ich návštevy Japonska – trasa ich zavedie okolo Taiwanu a Juhočínskeho mora, ak nie priamo cez Taiwanský prieliv. Gerhartz pre nemecký denník Bild povedal, že “naše nasadenie nie je signálom proti nikomu”. Naopak, povedal, že je to signál “pre našich podobne zmýšľajúcich partnerov v regióne”. Pre demokraciu.

Vzhľadom na rastúce napätie medzi Čínou a Taiwanom budú takéto signály v Pekingu počuť nahlas a jasne. NATO sa nedávno rozhodlo označiť Čínu za “systémovú výzvu”. Očakáva sa, že Nemecko zohrá svoju úlohu ako jedna z ekonomicky ťažkých váh aliancie. Nemecko však doteraz neprejavilo takmer žiadne skutočné odhodlanie zadržiavať a odrádzať Peking.

Minulý rok Berlín v snahe ubezpečiť svojich spojencov vyslal fregatu Bayern do Juhočínskeho mora, čo bolo prvé nasadenie nemeckého námorníctva v tejto oblasti za takmer dve desaťročia. To, čo mohlo byť gestom solidarity s európskymi spojencami, ktorí uskutočňovali podobné “prítomnostné operácie”, sa však nakoniec stalo prejavom nemeckej neistoty. Po hrozbách zo strany Číny bola trasa lode Bayern zmenená, čím sa zabránilo akejkoľvek možnosti spojenia nemeckých, britských, francúzskych a holandských lodí.

Nemecko bolo počas príprav na toto nasadenie viditeľne nervózne z vyslania čo i len jednej fregaty do Juhočínskeho mora, čo výrazne znížilo odstrašujúci význam tejto operácie. Bayern mal pred vstupom do sporných vôd navštíviť Šanghaj, čo sa mohlo ľahko interpretovať ako žiadosť o povolenie, čím by sa ticho akceptovali čínske územné nároky. V skutočnosti Peking odmietol fregate vstup a pripomenul Berlínu “všestranné strategické partnerstvo medzi Čínou a Nemeckom vrátane spolupráce medzi oboma armádami”.

Politický rozkol v Berlíne v tejto záležitosti bol pre Peking bolestne zrejmý. V roku 2019 Rolf Mützenich, šéf parlamentnej frakcie Sociálnodemokratickej strany, povedal, že nemecká angažovanosť v Indopacifiku mu pripomína požiadavky cisára Wilhelma II. na “miesto na slnku” pre jeho krajinu. “Je to v rozpore s bezpečnostno-politickými predstavami SPD,” dodal. Tá istá SPD s tým istým predsedom parlamentu je teraz vo vláde pod vedením kancelára Olafa Scholza. Bude musieť vynaložiť veľa úsilia, aby presvedčila Peking, že tentoraz zmenila svoje spôsoby a myslí to vážne.

Šanca na zmenu stratégie tu však určite je. Napriek personálnej kontinuite – Scholz bol vicekancelárom za predchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej – nová nemecká vláda prisľúbila, že bude voči Číne tvrdšia, najmä pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv. Berlín v súčasnosti pracuje na novej stratégii pre Čínu, ktorá bude presadzovať “tvrdší” kurz voči autoritárskemu režimu. Nedávno zrušila investičné záruky pre spoločnosti, ako je VW, ktoré by chceli ďalej investovať v regióne Sin-ťiang, a to v dôsledku odsudzujúcich správ o tamojších zajateckých táboroch pre Ujgurov.

V súčasnosti však nie je úplne jasné, ako sa Nemecku podarí byť voči Číne tvrdé, keď je na nej ekonomicky také závislé. Ľudová republika je už roky najväčším obchodným partnerom Nemecka. Len v minulom roku sa medzi oboma krajinami uskutočnil dovoz a vývoz v hodnote 245 miliárd eur. Nové vozidlá Audi obsahujú 149 dielov priamo z Číny a mnoho ďalších, ktoré obsahujú subkomponenty z tejto krajiny. Nemecko je od Číny závislé dokonca aj v oblasti kovov, ktoré potrebuje na výrobu solárnych panelov, elektrických áut a veterných turbín, vďaka ktorým má byť menej závislé od dovozu energie.

Vymaniť sa z čínskej závislosti nebude ľahké. Keď Peking otočí ekonomickými skrutkami, nemeckí pacifisti, aj priemyselníci a lobisti otočia tými svojimi. Nemecko môže a malo by byť ústrednou súčasťou prístupu NATO k Číne, ale predtým, ako presvedčí Čínu a svojich spojencov, že sa Pekingu nebojí, musí presvedčiť samo seba.