Môj profil 
Predplatné
Bohdanovce nad Trnavou 2. februára (TASR) – Žiadny Bohdanovček, Bohdanovci, Bohdanovčanka, ani Bohdanovčané, ani podobný, od pomenovania obce odvodený názov. Folklórna skupina, ktorá už 12 rokov udržiava miestne tradície a dobre reprezentuje Bohdanovce nad Trnavou, sa volá Žofia. Tento názov skupine umožňuje okrem výročí vzniku sláviť aj meniny, keďže má svoj sviatok v kalendári 15. mája. Lebo meno dostala ako tá "Žofia, čo dobré vínko vypíja". Aspoň tak to má v pamäti jedna zo zakladateliek a organizačná vedúca, súčasne riaditeľka miestnej školy Helena Kumančíková. V začiatkoch fungovania skupiny sa totiž zvykli členky speváckej a členovia hudobnej zložky z času na čas stretnúť po nácvikoch či vystúpeniach na malých posedeniach, kde prišiel rad aj na dobré vínko. "Tak akosi tam to vzniklo," povedala Kumančíková pre TASR.
Žofia má v súčasnosti dve desiatky členov, v súbore majú prevahu učiteľky a ich kolegyne zo základnej školy, rovnako zamestnankyne školstva vo funkcii kuchárky, školníčky, vedúca jedálne, a k tomu miestny nadaný dorast. Piati muzikanti sú náturisti, samí muži, ktorí hrajú na basu, harmoniku, ozembuch, organista z bohdanovského kostola hrá na husle. Speváčky zvlášť alebo všetci spoločne absolvujú ročne niekoľko vystúpení v Bohdanovciach a okolitých obciach, kam ich pravidelne pozývajú. A nie bez úspechu sa vracajú z prehliadok i postupových súťaží.
Helena Kumančíková spolu s umeleckou vedúcou Žofie Silviou Kővérovou nepretržite obohacujú repertoár skupiny. "Vychádzame z piesní nášho regiónu, skúmame v zborníkoch. Neoceniteľnou studnicou sú pre nás aj pamätníci, starší spoluobčania, ktorí si na piesne ešte pamätajú," povedala Kumančíková. Žofia má naštudovaný blok piesní o láske, víne či vojenský blok. Súbežne vystupuje v bohdanovskom kostole na význačných cirkevných sviatkoch, svadbách i pohreboch.
Skupina pri vystúpeniach s hrdosťou prezentuje svoje kroje. Vystupuje v krojoch trnavského regiónu, ktorý je vo svojej slávnostnej podobe bohatý na zlatú výšivku. Je zložité a časovo náročné si obliecť všetky tie rukávce, lajbel, tacle, krézel, dať si mašľu pod krk, natiahnuť spodnice, zadné sukne, zásteru, uviazať mašľu okolo pásu, obuť čižmy a dať si na hlavu čepiec. "Zo začiatku sme si museli jedna druhej pomáhať a veru to trvalo aj pol hodiny," spomína Kumančíková. Niektoré kroje sú ešte pôvodné a dedili sa z generácie na generáciu alebo ich folkloristi odkúpili, no zástery si potrebovala Žofia dať prednedávnom znovu ušiť a vyšiť. Na Slovensku nepochodili, až na Morave našli dielňu, v ktorej dokázali na stroji verne napodobiť výšivku. "Nie je síce ručná, ale na pódiu z diaľky pôsobí hodnoverne," povedala organizačná vedúca folklórnej skupiny.
UPOZORNENIE:
TASR dnes vydáva o obci Bohdanovce nad Trnavou seriál spravodajských materiálov.
TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
