Novela vyhlášky zmenila znenie § 3 vyhlášky číslo 207/2016 tak, že v § 3 ods.1 vypustila zisťovanie existencie ospravedlniteľných dôvodov , pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu a vypustila § 3 ods.5 pre ktoré súd obligatórne neuskutočnil výkon rozhodnutia ak zistil ospravedlniteľné dôvody podľa § 3 ods.1.

Podľa materiálov prístupných na internete trvalo medzirezortné pripomienkové konanie k novele vyhlášky od 19.09.2023 do 09.10.2023, teda necelý mesiac.

Podľa § 392 C.m.p. podrobnosti o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

V materiáloch dostupných na internete (www.slov-lex.sk , LP/2023/559 ) nie je žiadna zmienka o tom, ako sa Ministerstvo práce, resp. Ministerstvo školstva na príprave novely vyhlášky v naznačenom smere podieľalo.

Napriek tomu, že Asociácia rodinných sudcov má s Ministerstvom spravodlivosti podpísanú zmluvu o spolupráci, ktorá okrem iného zahŕňa aj spoluprácu v oblasti prípravy legislatívy, ministerstvo spravodlivosti asociáciu o pripravovanej zmene vyhlášky neinformovalo. Pri pracovnej zaťaženosti členov asociácie nebolo možné rozumne predpokladať, že si členovia asociácie všimnú začiatok legislatívneho procesu zverejnený na internete v šibeničnom termíne, ktoré ministerstvo spravodlivosti (nevedno prečo) na mimorezortné pripomienkové konanie stanovilo.

O príprave novely vyhlášky nevedel podľa mojich informácií ani destský ombudsman a v podstate nikto z odbornej verejnosti.

Predkladacia správa veľmi vágne uvádza, že „navrhované zmeny reagujú na požiadavky aplikačnej praxe, ktoré vzišli z internej diskusie so zainteresovanými subjektami vrátane súdov“. Nikde ani zmienka o tom, aké zainteresované subjekty alebo ktoré konkrétne súdy o nutnosti zmeny vyhlášky s ministerstvom spravodlivosti diskutovali.

V predkladacej správe je ďalej uvedené , že „od nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 207/2016 Z. z. sa v aplikačnej praxi ukázalo, že právna úprava skúmania existencie tzv. ospravedlňujúcich dôvodov vytvorila nežiadúci priestor na to, aby rodič mohol odmietnuť kontakt maloletého dieťaťa s druhým rodičom v čase, ktorý na to vyčlenil súd“ . Nebola predložená žiadna štatistika , v koľkých prípadoch súdy neuskutočnili výkon rozhodnutia preto, že zistili existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre ktoré výkon rozhodnutia nebolo možné uskutočniť. V časoch elektronickej justície by to nemal byť problém- Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti by takúto štatistiku bez problémov vytvorilo. Konkrétne údaje však asi neboli pre pani ministerku dôležité…

Vyhláška 207/2016 Z.z. bola výsledkom práce zástupcov ministerstva spravodlivosti , ministerstva práce , ministerstva školstva , zástupcov prokuratúry , polície , mimovládnych organizácií ( aj takých , ktorí s jej navrhovaným znením nesúhlasili) a členov Asociácie rodinných sudcov a bola postavená na základnom princípe fungovanie rodinnoprávnej agendy, teda na článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa predkladacej správy „inštitút ospravedlniteľných dôvodov sa po rokoch javí tak,  že je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Môže byť zneužívaný jedným z rodičov na účelové blokovanie maloletého dieťaťa od druhého rodiča a tým i na potenciálne obchádzanie súdneho rozhodnutia ohľadne kontaktu maloletého dieťaťa s druhým rodičom„. Ministerstvo spravodlivosti zase len veľmi vágne konštatuje, že ospravedlniteľné dôvody sú v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, neuvádza však aký konkrétny záujem maloletého dieťaťa tento inštitút narúšal.

Podľa môjho názoru zrušenie inštitútu ospravedlniteľných dôvodov naopak významným spôsobom narúša participačné práva maloletého dieťaťa chránené Dohovorom a vnútroštátnymi predpismi (C.m.p.), najmä právo dieťaťa byť vypočuté a právo dieťaťa na to, aby súd pri konaní vo veci, ktorá sa ho týka na jeho názor prihliadol.

Časť predkladacej správy podľa ktorej „právna úprava skúmania existencie tzv. ospravedlňujúcich dôvodov vytvorila nežiadúci priestor na to, aby rodič mohol odmietnuť kontakt maloletého dieťaťa s druhým rodičom v čase, ktorý na to vyčlenil súd „evokuje skôr myšlienku, že ministerstvo spravodlivosti povýšilo záujem rodiča nad záujem dieťaťa , čo je v rozpore s Dohovorom a vnútroštátnymi právnymi predpismi (C.m.p., Zákon o rodine) .

Je veľmi prekvapujúce, že ministerka spravodlivosti úradníckej vlády tesne pred skončením svojho funkčného obdobia „otvorí„ významný právny predpis upravujúci konanie týkajúce sa maloletých detí (ktorým vyhláška 207/2016 nepochybne je) a bez riadnej odbornej diskusie – medzirezortné pripomienkové konanie trvajúce necelý mesiac za relevantnú odbornú diskusiu nemožno považovať – niekoľko dní pred nástupom nového ministra spravodlivosti novelu vyhlášky šitú horúcou ihlou aj podpíše.

Podpísaná novela výrazným spôsobom obmedzuje participačné práva dieťaťa v konaní o výkon rozhodnutia – nie je teda v jeho najlepšom záujme. Komu takáto zmena prospela vie asi len bývalá pani ministerka . Že by to boli niektoré mimovládky alebo osoby , ktorým sa vyhláška 207/2016 Z.z. od začiatku nepáčila,  ktoré záujem rodiča povyšujú nad záujem dieťaťa a ktoré veľmi nevyberaným spôsobom napádajú rodinných sudcov za ich rozhodovaciu činnosť , ak nie je podľa ich predstáv? Môžeme len špekulovať. Veď bývalá ministerka sa rozhodla. A bodka.

JUDr. Peter Rajňák, predseda Asociácie rodinných sudcov

Článok pôvodne vyšiel na pravnelisty.sk