Bratislava 24. novembra 2015 (HSP/Ľuboš Varšík/Foto: Michaela Kolimárová)
Diskusia na palete, ktorá sa tradične konala bratislavskom Hoteli Tatra, priniesla rôzne pohľady na tému Súčasnosť a budúcnosť Severoatlantickej aliancie. Zaujímavá bola aj otázka: Má sa NATO ďalej rozširovať?
V mimoriadne živej diskusii, sprevádzanej občasnými búrlivými reakciami publika, debatoval poslanec NR SR za Smer-SD, podpredseda Zahraničného výboru NR SR a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, nezávislý poslanec a podpredseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Droba a podpredseda Komunistickej strany Slovenska Jalal Suleiman.
Už úvod debaty, ktorú moderoval Pavel Kapusta, naznačil, že niektoré vyjadrenia budú predmetom sporu medzi obhajcom Severoamerickej aliancie Jurajom Drobom, ktorý vníma NATO ako obrannú organizáciu, a nekompromisným odporcom aliancie Jalalom Suleimanom. Ten označil NATO za agresívnu zločineckú organizáciu.
Jednofarebné videnie existencie a pôsobenia aliancie v súčasnom unipolárnom svete, tak ako ho prezentoval nezaradený poslanec NR SR Droba, odmietol aj Juraj Blanár.
Pripomenul fakt, že medzi Ronaldom Reaganom a Michailom Gorbačovom bola určitá dohoda, ktorá mala ukončiť studenú vojnu vytvorením novej budúcnosti pre svet. Súčasťou tejto dohody bolo, že NATO sa nebude rozširovať ďalej k hraniciam Ruska. Blanár si položil rečnícku otázku: Dodržalo sa to?
Popredný predstaviteľ Smeru tiež spomenul, že z iniciatívy hlavnej veľmoci NATO sa na sklonku 20. storočia a na začiatku 21. storočia viedlo viacero vojen, väčšinou bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, ktoré destabilizovali alebo celkom zruinovali krajiny ako Srbsko, Afganistan, Irak, Líbyu…
„O veciach vojny a mieru vo svete by mala rozhodovať OSN a Bezpečnostná rada a nie nejaké vojenské zoskupenie,“ povedal Blanár.
Vojna v Iraku podľa Suleimana spôsobila smrť šesť miliónov ľudí a tzv. bezletová zóna v Líbyi znamenala totálny rozvrat krajiny. Predtým prosperujúci štát v severnej Afrike s vysokou životnou úrovňou sa stal bránou migračnej vlny z Blízkeho východu a Afriky do Európy.
Podpora teroristických organizácií v Sýrii niektorými krajinami Západu na čele s USA vyvolala päť rokov trvajúcu vojnu s obrovským počtom civilných obetí a desiatimi miliónmi utečencov, ktorí prišli o svoje domovy.
„Dnes žijeme v časoch dekadencie, keď sa úžerník stane prezidentom a ten istý prezident balansuje na hrane velezrady,“ povedal Suleiman na margo známeho prísľubu prezidenta Kisku na samite NATO vo Walese, že Slovensko je pripravené poskytnúť logistickú základňu pre potreby aliancie.
V otázke ďalšieho rozširovania NATO Juraj Droba vyslovil názor, že keď sa krajiny ako Gruzínsko a Čierna Hora rozhodnú vstúpiť do NATO, pretože sa cítia ohrozené, malo by sa im to umožniť.
Suleiman oponoval, že väčšina obyvateľstva Čiernej Hory si neželá vstup do Severoatlantickej aliancie, ale napriek tomu o jej vstupe bude rozhodovať prezident a vláda tejto krajiny tak, ako si to to želá Washington.
Juraj Blanár nepovažuje za vhodné, aby Čierna Hora vstupovala do NATO, pretože je potrebné, aby sa etablovala ako európska krajina s demokratickými hodnotami a splnila celý rad podmienok členstva v EÚ.
To by mala byť jej priorita a nie NATO, ktorého rozširovanie iba komplikuje vzťahy medzi Západom a Ruskom. Doslova povedal, že proces vstupu Čiernej Hory do NATO by sa mal zastaviť.
V závere diskusie sa hostia vyjadrili k otázke zotrvania Slovenska a EÚ v Severoatlantickej aliancii podľa svojho osobného presvedčenia.
Juraj Droba považuje naše členstvo v NATO za správne riešenie a záruku našej bezpečnosti, Juraj Blanár pripúšťa, že NATO nemusí byť pre Európsku úniu jediná alternatíva a Jalal Suleiman povedal, že „akákoľvek alternatíva je pre Slovensko lepšia ako členstvo v NATO.“ Vyslovil aj osobné želanie, že v roku 2019 Severoatlantická aliancia už nestihne osláviť 70. výročie svojho založenia.
Zostrih videí z diskusie si môžete pozrieť tu:
Podpaľači vojny verbujú Čiernu Horu do NATO:
Vstup Čiernej Hory do aliancie treba zastaviť:
NATO nie je klub záhradkárov:
Suleiman: Dúfam, že aliancia sa 70. narodenín nedožije: