Predsedníčku Ústavného súdu SR Ivettu Macejkovú znepokojuje oklieštené personálne zloženie tohto súdu, ktoré trvá už 17 mesiacov. Ústavnému súdu, ktorý zaznamenáva rastúci počet podaných návrhov a sťažností, chýbajú dvaja sudcovia z celkového počtu 13. Tento stav trvá od júla 2014, kedy prezident SR Andrej Kiska na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS vymenoval zo šestice kandidátov len jednu sudkyňu.

Končiaci rok 2015 napriek tomu z hľadiska činnosti ÚS SR hodnotí jeho predsedníčka veľmi pozitívne. Podľa štatistických údajov za prvých 11 mesiacov tohto roku bolo ÚS doručených 15.251 návrhov a sťažností. “Za toto obdobie ÚS rozhodol celkom o 14.580 návrhoch a sťažnostiach, pričom len za prvý polrok pripadlo na jedného sudcu 805 rozhodnutých návrhov a sťažností a priemerná dĺžka konania pred ústavným súdom bola 6,9 mesiaca,” konštatovala Macejková.

Z tohtoročných rozhodnutí, ktoré zarezonovali v laickej aj odbornej verejnosti, spomenula sériu rozhodnutí o volebných sťažnostiach týkajúcich sa komunálnych volieb z novembra 2014. Pozornosť verejnosti pútali aj rozhodnutia pléna ÚS o súlade niektorých zákonov s ústavou, a to zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o elektronických komunikáciách, dani z príjmu, sociálnom poistení, sudcoch a prísediacich, či o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

“Spomedzi rozhodnutí o sťažnostiach fyzických a právnických osôb boli pre verejnosť zaujímavé rozhodnutia o sťažnostiach troch nevymenovaných kandidátov na sudcov ústavného súdu, ale aj rozhodnutia v súvislosti s kartelovou dohodou piatich stavebných spoločností, či s reštrukturalizáciou Kúpeľov Brusno alebo tzv. kauzou Baťovcov,” konštatovala Macejková.

Činnosť ÚS negatívne ovplyvňuje nekompletné zloženie, namiesto štyroch senátov pracujú tri. “V súčasnom stave ma znepokojuje oklieštené personálne zloženie ústavného súdu, v ktorom v súčasnosti pracuje, keďže prezident Slovenskej republiky napriek nálezu sp. zn. III. ÚS 571/2014 zo 17. marca 2015, ktorým ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám troch kandidátov na sudcov ústavného súdu, nových sudcov nevymenoval a neurobil tak ani po ďalšom rozhodnutí ústavného súdu – uznesení sp. zn. PL. ÚS 45/2015 z 28. októbra 2015, ktorým bol odmietnutý jeho návrh na začatie konania o výklad ústavy,” uviedla predsedníčka ÚS.

Prezident Kiska v júli 2014 vymenoval zo šestice kandidátov schválených Národnou radou SR len Janu Baricovú za sudkyňu ÚS. U ostatných podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Nasledovali spory o to, či tak mal právomoc urobiť, trojica odmietnutých kandidátov uspela so sťažnosťou na ÚS.

Zo 17 nových sudcov v tomto roku sú traja z prostredia mimo súdov

Súdy sa otvorili v tomto roku ostatným právnickým profesiám iba v malej miere. Z celkovo 17 nových sudcov, ktorí sa stali súčasťou sudcovského stavu, pochádza 14 z prostredia súdov. Iba traja právnici sa dostali do sudcovského talára zvonku.

Vo výberových konaniach takto uspela advokátka Zuzana Hlistová, ktorá však bola už v minulosti osem rokov sudkyňou. Okrem nej ešte Peter Kalata – bývalý riaditeľ odboru vnútorných vecí advokácie Slovenskej advokátskej komory, a tiež Ján Golian, odborný asistent z Právnickej fakulty UK v Bratislave.

Zvyšní noví sudcovia, ktorých prezident SR Andrej Kiska vymenoval do funkcie 26. novembra, pracovali doteraz ako vyšší súdni úradníci (VSÚ) na okresných alebo krajských súdoch, jeden ako asistent sudcu na Najvyššom súde.

Podobná situácia je i medzi 23 kandidátmi na sudcov, ktorí získali tento rok sudcovskú previerku a boli v novembri a decembri vypočutí v Súdnej rade. Prezident Kiska by ich mal vymenovať v blízkom čase. Až 19 z nich sú bývalí VSÚ a asistenti sudcov NS. Zvyšní štyria sú advokáti, z nich jeden pôsobil ako VSÚ.

Od 1. januára budúceho roku je účinná právna úprava, ktorá mení podmienky pre právnikov mimo súdov. Do výberového konania na voľné miesto sudcu sa budú môcť prihlásiť po tom, ako absolvujú prípravné vzdelávanie v Justičnej akadémii.

Cieľom zmeny, ktorú presadil minister spravodlivosti Tomáš Borec, je zvýšiť odbornú pripravenosť takýchto adeptov na prácu na súdoch. Prípravné vzdelávanie bude zamerané na osvojenie si praktických zručností potrebných na výkon funkcie.

Justičná akadémia bude prípravné vzdelávanie organizovať spravidla dvakrát ročne formou troch dvojdňových školení, ktoré si bude musieť uchádzač zaplatiť. Vyplýva to z koncepcie vzdelávania akadémie, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2016.

Takéto opatrenie kritizoval v minulosti prezident Andrej Kiska, ktorý vyjadril obavu, že sa tým zúži priestor pre právnikov mimo súdov stať sa sudcami. Za zmenu právnej úpravy sa vyjadrili aj účastníci tohtoročnej odbornej konferencie o výbere sudcov, ktorú organizovala mimovládna organizácia Via Iuris.

Zhodli sa na tom, že prípravné vzdelávanie by sa malo týkať iba úspešných uchádzačov výberových konaní na miesta sudcov. V opačnom prípade to môže podľa účastníkov konferencie uzavrieť justíciu pred ľuďmi zvonku.