Biháriová z PS vždy snívala o tom, že Rómovia sa vzoprú a budú za nás všetkých chrániť Slovensko pred extremizáciou politiky

Protestujúci v Košiciach a Levoči podľa nej neboli “nijakí opití otrhaní darmožráči, ktorí sa tam prišli predať za 5 eur“. “Jediného opitého obťažujúceho človeka, ktorého sme stretli, bol mladý „nacjoňalista“, ktorý v mrznúcej zime so slnečnými okuliarmi a alkoholom lámanou slovenčinou zisťoval od protestujúcich, čo im na Kotlebovi tak vadí, „šak on do cigáňov predsa nikomu nikdy nenadával“.”

“Áno, zvlášť my integrovaní a asimilovaní Rómovia, sme si už takmer zvykli, že verejná diskusia o Rómoch sa dlhoročne redukuje na problém „osád“. Mrzí nás, že pozornosť štátu, verejnosti a niektorých médií najčastejšie zaujmú patológie prameniace zo sociálneho vylúčenia Rómov, než životy nás, ostatných Rómov a Rómiek, ktorí žijeme ako majorita. Samozrejme, že chápeme a citlivo vnímame lokálne konfliktné spolužitie, no nepáči sa nám, ako sa naši bratia a sestry v osadách roky stávajú živým terčom primitívnych politických kampaní. Uvedomujeme si aj to, že za 30 rokov by sme nenašli snáď žiadneho vrcholového politika či političku, ktorí by verejnosti dokázali poctivo a zrozumiteľne vysvetlil, ako, kedy a čo časť Rómov vyhnalo na perifériu. Pretože o tom skrátka nič nevedia. Práve preto, že nerozumejú príčinám, nedokázali riešiť ani následky.”

Podľa Ireny Biháriovej dlho nebol takmer nikto, kto by hovoril za etnických Rómov, ktorí prešli integráciou alebo kultúrnou asimiláciou. “No napriek tomu vnímame svoj pôvod ako súčasť svojej identity. Ktorí si zároveň nechceme vyberať medzi príslušnosťou k majorite a rómskej menšine, pretože sa cítime byť súčasťou oboch. Dlho nás trápilo, že sme vnímaní ako neproduktívna a neužitočná časť spoločnosti, hoci sme denne slúžili v nemocniciach, na stavbách, v školách či v pomáhajúcich profesiách.”

“Snažili sme sa spoločnosti vracať hodnoty, ktoré do nás investovala vo verejnom školstve, no i tak sme pre mnohých stále boli často len tí, ktorí by sa mali starať len o osady a „svojich súkmeňovcov“. V tom „lepšom prípade“ sa o nás hovorí ako dákej svetlej výnimke, ktorá má hudobné talenty, zvláda tanečky a má medzi sebou manuálne zručných robotníkov, ktorí im na sídlisku kopú kanály. Celkovo nám je nepríjemné, že pre nás už vlastne dlhobo niet korektnejšieho označenia ako „rómsky problém“.”

V závere svojho príspevku Biháriová posiela odkaz do centrály ĽSNS, keď tvrdí, že Kotleba na Rómoch vyrástol a na Rómoch údajne aj “padne”: “Nikomu v tejto krajine nemohlo ujsť, že Kotleba politicky vyrástol práve na nás. Dnes sa už nechceme len ticho prizerať, ako politickú silu nadobudnutú na Rómoch začne zneužívať proti všetkým. Ďakujem preto všetkým statočným Rómom, Rómkam a obyvateľom majoritného obyvateľstva, ktorí spolu s nami vychádzajú do ulíc a prestávajú sa báť. Báť vyjadriť svoj nesúhlas s tým, aby naše ulice a inštitúcie obsadili extrémisti. V tomto zápase stojíme na jednej strane a musíme v nej vytrvať. Verte mi, spoločne to dokážeme.”