Minsk 23. novembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Yorgos Karahalis)
Bielorusko rozšíri sankcie proti Európskej únii zavedením obmedzenia voči vedeniu EÚ, povedal v rozhovore pre televíziu Belarus 1 minister zahraničných vecí Bieloruska Vladimir Makej
Upresnil, že takéto rozhodnutie urobili 17. novembra na rokovaní o zahraničnej politike za účasti bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
“Prejednávali sme naše odvetné opatrenia v súvislosti s tými krokmi, ktoré podnikli európski partneri asi pred týždňom. Viete, že Európska únia zaviedla ďalšie sankcie proti 15 ľuďom. Dnes, keď sme diskutovali o tejto situácii, sme boli nútení konštatovať, že tiež rozšírime naše sankčné zoznamy fyzických osôb, ktoré budú zahŕňať zástupcov vedenia Európskej únie, vedenia mnohých európskych štátov,” povedal bieloruský minister zahraničných vecí Vladimir Makej.
Sankcie EÚ proti Bielorusku
2. októbra zaviedla EÚ individuálne sankcie proti množstvu bieloruských úradníkov a obvinila ich z falšovania prezidentských volieb a násilia proti demonštrantom. Celkom sa sankčný zoznam dostalo 40 ľudí, predovšetkým sú to príslušníci ozbrojených síl a zástupcovia volebných orgánov Bieloruska. Neskôr EÚ zverejnila druhý sankčný zoznam, na ktorom je aj prezident Lukašenko.
Osoby na zozname majú zákaz vstupu do krajín EÚ. Sankcie zahŕňajú aj zmrazenie aktív v EÚ a zákaz poskytovania finančných prostriedkov.
Vo štvrtok sa ministri zahraničných vecí EÚ dohodli, že budú pracovať na novom, už treťom sankčnom zozname, na ktorom by sa mali nachádzať organizácie.
Situácia a prezidentské voľby v Bielorusku
Pripomeňme, že 9. augusta v Bielorusku prebehli voľby prezidenta. Podľa informácií Ústrednej volebnej komisie v nich zvíťazil Alexander Lukašenko, ktorý riadi krajinu už vyše 26 rokov. Lukašenko získal 80,08% hlasov. Druhé miesto obsadila Svetlana Cichanovská s 10,09%. Opozícia však výsledky volieb neuznala. Lukašenko neskôr povedal, že navrhoval opozícii prepočet hlasov, tá na to však nepristúpila.
Kvôli prezidentským voľbám však začali v krajine veľké nepokoje. Demonštranti každý večer vychádzali do ulíc na neschválené protestné akcie. V hlavnom meste demonštranti stavali barikády a odmietali sa rozísť, pri ich rozháňaní policajti používali vodné delá, slzný plyn, zábleskové granáty a gumové projektily. Niekoľko demonštrantov zahynulo, veľa ľudí vrátane príslušníkov bezpečnostných zložiek hospitalizovali.
Protestné akcie pokračujú až dodnes a tie najväčšie sa konajú cez víkendy. Okrem toho priaznivci Lukašenka, ktorého inaugurácia sa konala 23. septembra, organizujú vlastné akcie, najmä vo forme rôznych sprievodov pod.
Európska únia výsledky volieb v Bielorusku neuznala a odsúdila “násilie voči účastníkom pokojných protestných akcií“.