S Joe Bidenom nás čakajú štyri roky pokrytectva, dvojitých štandardov a morálnych kázní. Mnohí si predstavovali víziu racionálneho prezidenta, ktorý premostí Európu s Amerikou a obnoví pozíciu Spojených štátov ako kredibilného partnera a mediátora konfliktov. Táto mnohokrát opakovaná predstava nie je realistická.

Zmena hlavných priorít Spojených štátov pod taktovkou J. Bidena smerom ku klimatickej politike a naprávaniu vzťahov s Európu je veľmi naivnou perspektívou. Bidenovu politiku budú ďalšie štyri roky zrejme určovať prázdne vyjadrenia, morálne kázne a možno aj občasná vojenská agresia. Amerika sa vracia do starých koľají.

S osobou Joea Bidena sa spájajú najmä ambiciózne sľuby boja proti klimatickej zmene, ktoré vytvárajú prirodzenú potrebu koordinácie s podobne nastavenou Európskou úniou. V kombinácii s jeho toleranciou ohľadom dodržiavania záväzkových výdavkov na obranu, mnohým sa môže zdať, že J. Biden je ideálnym partnerom pre Európu. Na rozdiel od Trumpa, ktorý európskym partnerom povedal rovno, že ak Rusko považujú za hrozbu a chcú pred ním ochranu od Američanov, tak si budú musieť priplatiť v zbrojných výdavkoch.

Joe Biden si vzhľadom na svoje ideologické pozadie a dlhoročné skúsenosti zrejme získa rešpekt západoeurópskych lídrov. Problémom však je, že americkí aj západoeurópski lídri obľubujú gestá a podania rúk viac ako reálne činy. A ešte viac od podania rúk obľubujú hlásanie ľudských práv a demokracie, aby ich neskôr systematicky porušovali v krajinách tretieho sveta.

Americký demokrat môže mať problémy aj s tradične proamerickou strednou Európou po tom, ako počas predvolebnej kampane označil Poľsko a Maďarsko za totalitné režimy.

Zahraničná politika Spojených štátov však nestojí len na vzťahoch s Európou. Významným regiónom pre Američanov je aj Blízky východ, kde môžu nastať obrovské zmeny. Desaťročia financovania rôznych militantných skupín, podkopávanie miestnych vlád a dokonca otvorená vojenská agresia boli a naďalej sú typickými nástrojmi americkej politiky.

Daveed Gartenstein-Ross, zakladateľ analyticko-konzultačnej firmy Valens Global a autor knihy Bin Ládinovo dedičstvo, sa domnieva, že Biden bude reagovať na hrozby od radikálnych islamistov. “S Bidenom sa bude Amerika naďalej snažiť potlačiť problém džihádistického terorizmu, ale bez toho, aby sa pokúšala povedať, čo by znamenala výhra nad ním, alebo ako by sa dala dosiahnuť. Odráža to realitu, že jednoducho nie je ľahké definovať, ako by vyzeralo víťazstvo nad džihádistickými radikálmi,“ skonštatoval Gartenstein-Ross. “Líbya a Sýria sú stále v stave chaosu. Pre pandémiu choroby COVID-19 sa na jadro teroristickej organizácie Islamský štát (IS) vytvára menší tlak a skupine sa podarilo uchytiť v rôznych častiach Afriky.

Takáto politika pred príchodom Donalda Trumpa  spôsobila pohyb utečencov, ktorí v koordinácií s pašerákmi a ľudskoprávnymi organizáciami organizujú masovú migráciu do európskych krajín. S príchodom týchto ľudí je Európa ohrozená teroristickými útokmi ako tomu bolo neraz počas posledných rokov.

Biden už počas kampane sľuboval zvýšiť limity pre prijímanie prisťahovalcov, posilniť financovanie azylových súdov aby zastavil oddeľovanie detí od rodičov, ktorí sa do USA snažia preniknúť nelegálne. Vyčleniť chcel štyri miliardy dolárov na pomoc stredoamerickým štátom Salvádoru, Guatemale a Hondurasu, z ktorých je migrácia do USA najsilnejšia.

Biden tiež plánuje zrušiť zákaz návštev zo siedmych moslimských krajín do USA. Plánuje zastaviť budovanie múru na hraniciach s Mexikom, namiesto toho chce pri kontrole prechádzajúcich používať nové technologické možnosti. Biden chce zrušiť aj Trumpove daňové škrty a zlegalizovať pobyt v USA pre 11 miliónov ľudí, ktorí tam žijú nelegálne.

Donald Trump obmedzil finančne náročnú vojenskú prítomnosť v regióne blízkeho východu a začalo svitať na lepšie časy. Podarilo sa mu dosiahnuť pokrok v Afganistane a Iraku. Biden však môže tento trend veľmi rýchlo zvrátiť. Americkou nepísanou tradíciou je, že každý prezident rozpúta nejaký vojenský konflikt. Joe Biden strávil osem rokov ako pravá ruka Baracka Obamu. Prihliadajúc na jeho predošlé pracovné skúsenosti a vyjadrenia je možné tvrdiť, že nejaká vojenská intervencia je len otázkou času.

Na rozdiel od Donalda Trumpa, bývalý viceprezident a senátor perfektne ovláda jazyk diplomacie. Prípadné Bidenové vojnové úsilie tak môže ešte získať potlesk celého sveta.

Joe Biden nie je odporcom inštitúcie americkej agresie z dielne Clintonovcov, Bushovcov a Obamu, je jeho integrálnou súčasťou. Nie je mu cudzie vytváranie falošnej nádeje u utláčaných skupín a národov, nie sú mu cudzie zrady a dvojité štandardy pri dodržiavaní ľudských práv.

Americká diplomacia za Joea Bidena sa zmení. Pravdepodobne si na rozdiel od svojho predchodcu nájde spoločnú reč so západnou Európu, zopakuje niekoľko prázdnych sľubov Ukrajincom a Bielorusom a pokúsi sa obnoviť pozíciu Spojených štátov v medzinárodných organizáciách. Donald Trump zdôrazňoval, že hlavným nepriateľom USA nie je Rusko, ale Čína.

Aj keď Biden verbálne uznáva Čínu ako najväčšieho amerického konkurenta, za najväčšiu hrozbu pre USA označuje Rusko. Hoci jedným dychom o ňom hovorí ako o  krajine obrovského úpadku, ropnej ekonomiky a druhoradej vojenskej veľmoci – ktorá nie je schopná konkurovať Západu a je pod tlakom deprimujúcej demografie a kleptokratického režimu.

Podľa Bidena prezidenta Putina pri moci drží nacionalizmus a antiamerikanizmus. Z takýchto záverov si možno urobiť predstavu o budúcej politike Bidenovej administratívy voči Rusku. Washington bude všetkými prostriedkami vyvíjať tlak na Rusko a okrem rozšírenia frontu americko-ruskej konfrontácie vo sfére demokratických slobôd a ľudských práv možno počítať aj s tým, že Biden sa bude odvážnejšie angažovať v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu – od Ukrajiny, Bieloruska a Moldavska až po južný Kaukaz a Strednú Áziu.

Bidenova administratíva naznačuje koordinovanejšiu protiruskú politiku v rámci aliancie NATO. Za posledných pár mesiacov sa postoj európskych krajín k Rusku výrazne zhoršil, čím sa Európa priblížila k pozícii USA. Nemecko, ktoré bolo kedysi obhajcom Ruska na Západe, stalo sa hlavným kritikom politiky Kremľa v Európskej únii a iniciátorom sankčných opatrení proti Rusku. Jeho vlastné obavy z energetickej závislosti Európy na Rusku a rastúca opozícia amerického Kongresu voči akýmkoľvek ruským energetickým projektom v Európe by ho mohli prinútiť pokračovať v tlaku na Nemecko, aby plynovod Nord Stream 2 zrušilo.

Ďalším pokračovaním politiky štyridsiateho piateho prezidenta by mohol byť vývoj a definitívne rozmiestnenie amerických raketových systémov stredného doletu v Európe, ktoré by boli zamerané na ruské veliteľské centrá a strategické prostriedky kratšieho doletu. Joe Biden síce podporuje kontrolu zbraní, vrátane predĺženia platnosti zmluvy START, ktorú vyjednala Obamova administratíva, ale dáva prednosť novým rokovaniam o zbraniach. Pokiaľ ide o budúcnosť, jedným z prvkov tejto pozície by mohla byť vyhliadka na nasadenie amerických rakiet stredného doletu niekoľko minút od Moskvy.

Martin Urban