Belgicko upozorňuje Afgancov, že majú málo šancí na azyl v tejto krajine. Belgický parlament je tiež rozhodnutý meniť ústavu kvôli terorizmu

Brusel 26. novembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Emilio Morenatti)

Belgické orgány, ktoré rozhodujú o azylovej politike, sa na základe aktuálnej situácie v Afganistane rozhodli, že nie je nutné udeľovať štatút chránenej osoby všetkým afganským občanom

Belgický štátny tajomník pre prisťahovalectvo a azylovú politiku Theo Francken oznámil, že napísal výzvu, ktorou chce odradiť štátnych príslušníkov Afganistanu, aby hľadali azyl v Belgicku. Uviedol to dnes denník Le Soir.

Nejde o prvý počin takéhoto druhu u tohto belgického politika, lebo Francken odkaz podobného znenia už začiatkom októbra venoval aj občanom Iraku. Teraz sa zameral na kampaň určenú Afgancom. Jeho odkaz je jasný: Afganci majú veľmi malú šancu získať azyl v Belgicku.

“Belgické orgány, ktoré rozhodujú o azylovej politike, sa na základe aktuálnej situácie v Afganistane rozhodli, že nie je nutné udeľovať štatút chránenej osoby všetkým afganským občanom. Každá žiadosť bude posudzovaná individuálne, niektorí žiadatelia budú mať šancu získať právnu ochranu, iní nie,” uvádza sa vo vyhlásení, ktoré z titulu svojej funkcie podpísal Francken a v troch jazykových verziách (angličtine, paštčine, čiže jazyku vlastných Afgancov, a daríjčine, čiže afganskej perzštine) zverejnil na facebookovej stránke belgického Úradu pre cudzincov.

Úrad pre cudzincov spresnil, že snahou tejto výzvy je poskytnúť objektívne informácie obyvateľom Afganistanu o situácii v Belgicku. Francken v rozhovore pre denník bol oveľa priamejší, keď migrantom odkázal, že platiť pašerákom za to, aby ich dostali do Európy, je “plytvanie peniazmi a časom”. Takéto snahy sú podľa jeho slov veľmi riskantné a bez akejkoľvek záruky na úspech.

“Neočakávajte nič od falošných sľubov prevádzačov a od sociálnych sietí,” odkázal Francken afganským záujemcom o azyl v Belgicku.

Belgický parlament je rozhodnutý meniť ústavu pre účinnejší boj s terorizmom

Belgický parlament oznámil, že na dnešnom plenárnom zasadnutí zriadi osobitnú komisiu pre boj proti terorizmu. Pred komisiu sa budú musieť dostaviť všetci ministri, ktorých kompetencie sa týkajú tejto oblasti. Komisia rovnako zváži potrebu legislatívnych zmien vrátane zmeny ústavy, ak má fungovať navrhnutý súbor 18 opatrení na boj proti terorizmu, ktoré navrhla federálna vláda.

Medzi navrhnutými opatreniami je aj zmienka o revízii ústavy, ktorá by umožnila vyšetrovacím orgánom predĺžiť dočasnú väzbu osôb podozrivých z teroristickej činnosti až na 72 hodín. V súčasnosti je podľa článku 12 ústavy možná iba 24-hodinová väzba.

Ďalšie legislatívne zmeny sa týkajú domových prehliadok a policajných razií. Platný zákon zakazuje domové prehliadky medzi 21.00 h večer a 5.00 h ráno. Vyšetrovacie orgány v prípade teroristických trestných činov žiadajú možnosť časovo neobmedzených zásahov, počas celých 24 hodín.

Nové právne úpravy už predvídajú uväznenie takzvaných zahraničných bojovníkov, čiže občanov krajiny, ktorí odišli bojovať do Sýrie alebo Iraku, po ich návrate do Belgicka.

Belgická vláda chce takisto uplatňovať systém zbierania údajov o všetkých cestujúcich v doprave, vrátane leteckej dopravy, a to aj bez toho, aby počkala na rozhodnutie Európskej únie v tejto oblasti.

Mnohé z opatrení, ktoré presadzuje vláda, sú predmetom diskusií o rovnováhe medzi slobodou a bezpečnosťou občanov.

Parlament sa ako prvý krok rozhodol urobiť prehľad o činnosti polície a spravodajských služieb, aby sa zistilo, či z ich strany došlo k nejakým chybám a či sa niektorým udalostiam dalo predísť. Výsledky tohto prieskumu chce parlament ohlásiť do konca februára 2016. Ďalším krokom je vytvorenie Protiteroristického výboru, čiže špecializovanej skupiny v parlamente, ktorej úlohou bude dohliadať na zlepšenie právneho systému, súdneho systému a tajných služieb, aby bolo možné účinnejšie bojovať proti terorizmu.