Ľutina 26. novembra 2020 AKTUALIZOVNÉ (TASR/HSP/TK KBS/Foto:wikimedia, TK KBS-Martin Ondruš)

Interiér baziliky Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine v okrese Sabinov vysvietili v stredu (25. 11.) načerveno. Pripomenuli si tak trpiacich kresťanov vo svete, informoval TASR miestny duchovný Peter Iľko

„My si nevieme ani predstaviť, že nie každý má možnosť vyjadriť slobodne svoju vieru, svoj vzťah k trojjedinému Bohu. Faktom je, že kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou na svete a o tejto skutočnosti sa hovorí málo, alebo vôbec,“ uviedol s tým, že jedným zo spôsobov, ako na to upozorniť aj slovenskú verejnosť, je práve zapojenie sa do takzvanej červenej stredy, ktorú už niekoľko rokov organizuje pápežská nadácia ACN – pomoc trpiacej cirkvi.

Ľutinská farnosť tak tento rok urobila po prvý raz. Podľa Iľka by sa však pripomenutie si všetkých prenasledovaných a trpiacich kresťanov nemalo diať len jeden deň v roku.

„Budeme premýšľať o tom, ako by sme vedeli pomôcť nadácii ACN aj viackrát počas roka,“ uzavrel.

 

Aj u nás sa zahalili pamiatky do červenej, pripomenuli trpiacich pre vieru

Pamiatky na celom Slovensku sa zahalili do červenej farby. Slovensko si pripomenulo prenasledovaných pre vieru.

Dvadsiateho piateho novembra sa na Slovensku uskutočnila Červená streda – deň, kedy si celý svet pripomína obete prenasledovania a utrpenia pre náboženské presvedčenie. Iniciatívu organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha prenasledovaným a trpiacim pre náboženské presvedčenie.

Bratislavský hrad, Most SNP a ďalších 17 objektov sa tak pripojili k svetovým dominantám ako koloseum, britský parlament, socha Krista v Rio de Janeiro, či Dóm svätého Štefana vo Viedni.

„Som veľmi rád, že Slovensko sa konečne pripája ku krajinám, v ktorých je náboženská sloboda braná vážne a ako základné ľudské právo,“ povedal Miroslav Dzurech, riaditeľ slovenskej kancelárie nadácie ACN. „Často zabúdame hovoriť nahlas, že 300 miliónov kresťanov na celom svete žije v krajine, kde trpia, alebo sú priamo diskriminovaní, či prenasledovaní.“

Denne zomrie 11 kresťanov pre vieru

Len nedávno sa v severnej časti Mozambiku odohral krvavý masaker džihádistov z africkej vetvy Islamského štátu (ISIL). Počas víkendu 6. – 8. novembra extrémisti zaútočili na mestečko Muidumbe v regióne Cabo Delgado a na miestnom ihrisku popravili asi 50 ľudí, pričom telá niektorých z nich rozštvrtili. Medzi obeťami bolo asi 15 chlapcov, ktorí sa pripravovali na tradičný rituál iniciácie medzi mužov.

V Pakistane v apríli 2020 unieslo niekoľko mužov 14-ročné kresťanské dievča Mairu Šahbaz. Donútili ju stať sa moslimkou a násilne ju zosobášili s jedným z násilníkov. Súdny proces, ktorý začala jej rodina sa ťahal dovtedy, kým Maira utiekla a prihlásila sa na polícii. O niekoľko mesiacov neskôr sa to isté stalo ďalšiemu dievčaťu menom Arzoo Raja. Takýto osud postihne približne 1 000 kresťanských, ale aj hinduistických dievčat v Pakistane.

Za posledné tri roky sa v subsaharskom regióne Sahel zvýšil počet ozbrojených vražedných útokov na kresťanov zo 180 na 800 ročne. Africa Center for Strategic Studies uvádza, že počet mŕtvych v dôsledku týchto útokov stúpol z 200 na približne 2 000 ročne. Na úteku pred násilím bolo v marci 2020 približne 900 tisíc ľudí v regióne.

„Najmä v subsaharskom regióne by malo medzinárodné spoločenstvo zdôrazňovať nebezpečné množstvo zbraní. Krajiny ako Mali, Alžírsko, Burkina Faso, či Niger sa stali priekupníckymi centrami a extrémisti tak majú voľnú cestu k násiliu,“ hovorí Miroslav Dzurech. „Čo najskôr by malo dôjsť k zastaveniu priekupníctva a odzbrojeniu regiónu, inak budú zomierať nevinní,“ dodáva.

Najľahšími obeťami sú ženy a kresťania

Obeťami autokratických režimov, nacionalistických populistov, či extrémistických skupín sú vždy tí najslabší a najzraniteľnejší ľudia. V takýchto štátoch sa 70 % nábožensky motivovaného násilia deje na kresťanoch. Netreba však zabúdať ani na ďalšie menšiny ako sú Rohingovia, či Ujguri a vo väčšinovo moslimských štátoch aj hinduisti.

V krajinách ako Pakistan a India patria kresťania k najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. „Najhoršiu pozíciu majú ženy a špeciálne kresťanky. Tie sú diskriminované hneď trikrát: sú ženy, patria k náboženskej menšine a pochádzajú z najnižšej kasty,“ zdôrazňuje riaditeľ ACN Miroslav Dzurech.

Bohorúhačský zákon v Pakistane už roky spôsobuje napätie a nespravodlivé súdne procesy, v ktorých kresťania čelia bizarným obvineniam. Asia Bibi strávila viac ako 10 rokov vo väzení za to, že sa napila z pohára, ktorý bol určený moslimským ženám. Šafiq Masih bol zadržiavaný 3 roky, pretože dostal výhodnú zákazku na výrobu žalúzií. Tieto obete spája fakt, že kedykoľvek sa stanú pre niekoho nepohodlnými, sú obvinení z rúhania proti islamu, či prorokovi Mohamedovi. V týchto prípadoch súdy nehľadia na fakty, ale v strachu sa nechávajú manipulovať davom a verejnou mienkou.

Diskriminácia, či prenasledovanie?

V Správe o stave náboženskej slobody, ktorú každé dva roky publikuje nadácia ACN, sa rozlišuje medzi dvomi základnými spôsobmi porušovania náboženskej slobody. Sú to diskriminácia a prenasledovanie.

Diskriminácia sa deje tam, kde sú inštitucionálne odopierané základné práva jednotlivcom, alebo skupinám na základe náboženskej príslušnosti. Hlavným aktérom je pri tom štát na rôznych úrovniach a v rôznej miere.

Na rozdiel od toho prenasledovanie zahŕňa „neštátnych činiteľov“, akými sú teroristi, extrémisti a iné skupiny, ktoré aktívne vyhľadávajú kresťanov, či príslušníkov iných menšín a páchajú na nich násilie: vraždenie, vyhladzovanie, väznenie, únosy, nútené konverzie a sobáše a podobne. Diskriminácia sa pri tom stáva vedľajším efektom prenasledovania.

Situáciu komentuje Miroslav Dzurech: „Slobodu si nemôžeme nechať pre seba. Najmä slobodu vierovyznania a slobodu svedomia. Politici musia na medzinárodnej úrovni robiť všetko preto, aby bola dôstojnosť každého človeka v úcte.“

Nadácia nezabúda na konkrétnu pomoc

Keď v auguste 2020 smrtiaci výbuch otriasol libanonským Bejrútom, 300 tisíc ľudí stratilo domov, alebo muselo opustiť zruinované príbytky. Pápežská nadácia ACN vtedy vyhlásila okamžitú zbierku na potravinovú pomoc pre rodiny postihnuté výbuchom. Za dva týždne vyzbierali slovenskí darcovia približne 120 tisíc eur. To stačilo na pokrytie potravinových balíčkov pre asi 2 500 rodín v Bejrúte.

Organizácia tiež prispela na zriadenie nového testovacieho centra na Covid-19 v Libanone, keď sa objavil škandál, že jediné takéto centrum viedol falošný lekár a akékoľvek dáta boli nepoužiteľné.
O tri mesiace neskôr nadácia ACN rozhodla, že uvoľní 5 miliónov eur na rôzne humanitárne, pastoračné a komunitné projekty v Bejrúte. Slovenská kancelária zbiera prostriedky na opravu Nemocnice ružencových sestier, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť núdznym v meste Bejrút.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi (Aid to the Church in Need) je celosvetová dobročinná organizácia, ktorá od roku 1947 pomáha trpiacim a prenasledovaným. Zastúpenie má v 26 krajinách sveta a ročne podporí viac ako 5 000 projektov konkrétnej a adresnej pomoci komunitám, ktoré trpia. Na Slovensku pôsobí od roku 2017 a je známa aj pod niekdajším názvom Kirche in Not.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.