BÁTORA: Slovenská vláda nerobí dosť v boji proti nárastu extrémizmu

Bratislava 1. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

 

Politológ venujúci sa okrem iného medzinárodnej politike, diplomacii, bezpečnosti a zahraničnej politike EÚ. Bol štyridsiatnikom, keď ho slovenský prezident Andrej Kiska vymenoval za profesora

Na snímke Jozef Bátora, profesor na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave
Na snímke Jozef Bátora, profesor na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave

V súčasnosti pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, no študoval a prednášal i v Nemecku, Nórsku, USA, vo Veľkej Británii a v Rakúsku. Slovenské predsedníctvo Rade EÚ sme podľa neho zvládli, v oblasti migrácie sme vystupovali ako čestný sprostredkovateľ. Vládu však kritizuje za to, že „naša liberálna demokracia neukazuje agilitu voči hnedému nebezpečenstvu, ktoré máme v Banskej Bystrici“. O slovenskom predsedníctve v Rade EÚ, brexite, vzrastajúcom extrémizme i vzájomnom vzťahu EÚ a USA po nástupe nového amerického prezidenta Donalda Trumpa porozprával Jozef Bátora v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.
Ako hodnotíte slovenské predsedníctvo z hľadiska toho, čo sa nám podarilo dosiahnuť, a naopak, v čom neboli také hmatateľné úspechy, ako by sa očakávalo? Z ktorých chýb by sme sa mohli poučiť pri ďalšom predsedníctve v roku 2030?

Myslím si, že slovenské predsedníctvo bolo úspešné, čo sa týka manažérskej stránky veci a administratívno-technického zabezpečenia, ale aj jednotlivých cieľov, ktoré sa podarili dosiahnuť. Naše predsedníctvo nemalo dopredu jednoznačne verejne zadefinované, aké ciele vlastne chce dosiahnuť. Vládni predstavitelia sa pred jeho začiatkom vyjadrovali vo veľmi všeobecnej rovine, čo sa týka jeho politických cieľov, a tak dnes vidíme, že sa podarilo dosiahnuť veci, o ktorých sa dopredu nehovorilo. Zároveň si myslím, že je potrebné ho považovať za úspech aj z toho hľadiska, že EÚ sa pred naším predsedníctvom dostala do bezprecedentnej turbulencie, a to na základe vývoja, ktorý nastal po britskom referende. Takže aj napriek obrovskej politickej turbulencii, cez ktorú stále prechádzame, si myslím, že slovenské predsedníctvo zohralo veľmi konštruktívnu úlohu. A to aj vzhľadom na to, že sa podarilo zorganizovať bratislavský summit, ktorý vytvoril platformu pre ďalší spoločný postup členských krajín Únie, a to v čase, keď ťah k jednote vôbec nebol automatickou reakciou.
Priblížme si, čo sa konkrétne podarilo slovenskému predsedníctvu.

Medzi klasické priority, ktoré sa podarilo dosiahnuť, patrí napríklad agenda rozširovania EÚ, v rámci ktorej sa otvorili ešte v júli dve kapitoly so Srbskom. Zároveň sa podarilo vo vzťahoch s Bosnou a Hercegovinou dostať do záverov Rady EÚ v októbri formuláciu, v ktorej Rada žiada Európsku komisiu (EK) o vypracovanie prvej hodnotiacej správy o Bosne a Hercegovine. To znamená, že to je akoby prvý formálny krok k začatiu prístupových rozhovorov, a to napriek súčasnému skepticizmu krajín ako Nemecko k rozširovaniu. V tejto oblasti sme veci pomohli posunúť ďalej. Ďalšia vec, ktorá sa nám podarila, bolo vytvorenie konsenzu v rámci ratifikácie Parížskej dohody o klimatických zmenách, ktorý bol dosiahnutý v Bratislave počas summitu. To znamená, že následne krajiny EÚ ratifikovali tento dohovor a to bolo dôležité, pretože EÚ tak mohla mať spoločné stanovisko na novembrovom zasadnutí OSN o globálnych zmenách v Marakéši. Ďalším úspechom bolo vytvorenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj určený pre krajiny subsaharskej Afriky a susedstva Únie, ktoré generujú migráciu. Takisto samotná Bratislavská deklarácia sa dá považovať za úspech, lebo Únia má tak spoločný pracovný plán okolo konkrétnych oblastí spoločného záujmu členských krajín.
Niektorí vyčítajú to, že výsledky bratislavského summitu neboli dostatočné, výrazné. Myslíte si, že mal svoje opodstatnenie? Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ho dokonca označil za najviditeľnejší úspech, súhlasíte s týmto tvrdením?

Neviem, či najviditeľnejší, ale povedal by som, že to bol výrazný úspech. Myslím si, že samotné jeho zorganizovanie v Bratislave bolo úspechom, keďže takéto summity nebývajú mimo Bruselu, naposledy bol pred piatimi rokmi. Neformálne summity sú občas, ale veľmi nepravidelne. A to, že bol zorganizovaný práve v Bratislave, považujem za diplomatický úspech. Aj samotný obsah summitu bol úspešný, keďže sa na ňom dohodla už spomínaná environmentálna dohoda napriek výhradám niektorých krajín ako Poľsko či Taliansko, ktoré do Bratislavy prišli so skeptickým stanoviskom.
Bolo to prvé stretnutie dvadsaťsedmičky. Keď som sa rozprávala s riaditeľom pre zahraničnú politiku londýnskeho think tanku Centra pre európsku reformu Ianom Bondom, upozornil na to, že to bola možnosť, ako obísť nevyhnutnosť prizvať i Veľkú Britániu. Jej premiérka Theresa Mayová nedávno vyhlásila, že si nepraje, aby sa štáty stretávali a prijímali rozhodnutia bez zastúpenia jej krajiny. Ďalší neformálny summit nás však čaká na budúci rok vo februári na Malte. Ako, podľa vás, EÚ zvládne brexit a aké bude nastavenie vzájomných vzťahov?

To, že britská vláda nebola pozvaná na toto stretnutie, bol istý symbolický odkaz Británii, keďže sa rozhodli zmeniť charakter svojej zapojenosti do EÚ. Nehovorím o odchádzaní z EÚ, keďže z nej sa len tak odísť nedá. Nie je to federácia, ale usporiadanie, v ktorom sa krajiny zúčastňujú do rôznej miery. Únijné usporiadanie je flexibilné, otvorené, nazval by som ho diferencované usporiadanie. Proces, ktorý teraz prebieha v Británii, je proces redefinície ich účasti na európskom integračnom procese a to je dlhodobý proces. Nie je jednoduchý a dosiaľ sa žiadna krajina nesnažila takýmto spôsobom redefinovať svoje vzťahy s Úniou. V konečnom dôsledku britský vzťah s Úniou môže skončiť v určitom type nórskeho modelu alebo v kombinácii toho modelu, ktorý má Nórsko, Švajčiarsko a prípadne Kanada vo vzťahu k Únii. Ale nebude to vzťah, v rámci ktorého Británia zmizne z nášho politického a ekonomického priestoru. Bude naďalej naším kľúčovým partnerom v európskej politike, len charakter vzájomného vzťahu bude redefinovaný oproti tomu súčasnému. Momentálne nevieme, čo brexit je, to nemali premyslené ani voliči a ani tí, čo presadzovali odchod z Únie. Povedal by som, že je to momentálne obrovský politický experiment.
Veríte tomu, že brexit vôbec nastane? Myslíte si, že je to nezvrátiteľné?-

My nevieme, čo brexit vlastne znamená. Keby sme vedeli, čo znamená, vedeli by sme aj povedať, či nastane, alebo nenastane.
Dobre, tak myslíte si, že je zvrátiteľné, že britská premiérka aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy a Veľká Británia v dôsledku toho vystúpi z EÚ?

To je ešte stále otvorené. Nevieme, kedy to urobí. Sú tam ústavné, právne otázky, či to môže urobiť Theresa Mayová, alebo kto to má oprávnenie vôbec urobiť. Podľa všetkého členovia britskej vlády sú v rozdelení v otázke, či to môžu urobiť, kedy sa to môže urobiť, a či by to vôbec mali urobiť. Potom sú ústavné otázky, máte tu potenciálne krízu jednoty Veľkej Británie ako politickej entity, keďže občania v Škótsku, Severnom Írsku, Londýne a Gibraltare hlasovali za zotrvanie v Únii. Čiže, otázkou je, či náhodou by „odchod“ Británie z Únie neviedol k zásadným zmenám súčasného charakteru Veľkej Británie. Toto sú všetko otvorené otázky.
Rozobrali sme úspechy slovenského predsedníctva. No asi nie vo všetkých oblastiach sa dosiahli želané výsledky. Napríklad konkrétne europoslanec Ivan Štefanec uviedol, že oblasť migrácie bola zlyhaním ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ako vnímate vy oblasť migrácie?

Slovensko má, povedal by som, veľmi špecifický postoj, ktorý je blízky postoju krajín Vyšehradskej štvorky (V4), čo sa týka migračnej krízy, a ten je veľmi uzavretý z hľadiska prijímania nových migrantov, ich integrácie do spoločnosti, a samozrejme, z hľadiska solidarity vo vzťahu k prijímaniu imigrantského toku a k ich prípadnému prerozdeľovaniu. Myslím si, že predsedníctvo túto otázku riešilo iba nepriamym spôsobom, pretože sa zameralo na dve základné otázky – na spoločnú ochranu hraníc, kde bola vytvorená Európska pohraničná a pobrežná stráž a na vytvorenie už spomínaného Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj pre krajiny v susedstve a v subsaharskej Afrike, odkiaľ často prichádzajú migračné toky. Dôležité je, aby vytvoril a na seba naviazal ďalšie kapitálové zdroje, ktoré by vytvárali investície do infraštruktúr týchto krajín, a tak by sa tieto krajiny mohli dostať do lepšej ekonomickej kondície. To bol tiež dôležitý aspekt, ktorý sa nám podaril zvládnuť.
Čiže z vášho pohľadu sme zvládli oblasť migrácie?

Myslím si, že sme boli čestným sprostredkovateľom, nepresadzovali sme tvrdo nejaké naše vlastné vízie, takže ak berieme za kritérium úspechu predsedníctva, že dokáže byť sprostredkovateľom, tak si myslím, že toto sme zvládli.
Dnes preberá predsedníctvo v Rade EÚ Malta. Myslíte si, že od nás prevezme koncept efektívnej solidarity, alebo si navrhne svoj vlastný, keďže je priamo nárazníkovým štátom?

Nepredpokladám, že budú tento istý návrh presadzovať, pretože to nie je ich návrh a ako hovoríte správne, sú v inej situácii než Slovensko. Oni sú tým predným nárazníkovým štátom migračných tokov, takže budú mať inú predstavu.
Aký návrh by, podľa vás, mohli predložiť?

Neštudoval som maltské stanoviská a ciele nejako detailne, ale predpokladám, že by prijali nejaké spoločné európske riešenia, kde by došlo k navýšeniu zdrojov na migráciu z európskeho rozpočtu na zvládanie migrácie a potom prípadne na distribúciu migrantov, ktorých nárazníkové štáty zaregistrujú vo svojich centrách.
Čo konkrétne Slováci môžu pocítiť, že pre nich predsedníctvo urobilo?

V zásade si myslím, že je veľmi pozitívne, ak občan predsedníctvo necíti, lebo je to v európskom kontexte v podstate bežná administratívna vec. Je v podstate dobré, ak ho občan predsedníckej krajiny príliš necíti. Vtedy je to zrejme efektívne.
Čo ale konkrétne urobilo pre občana?

Myslím si, že momentálne sa Slovensko a EÚ nachádza v takej situácii, že nie je isté, či EÚ prežije. Prechádza takými radikálnymi krízami, akými nikdy predtým neprechádzala. EÚ bola vždy v nejakom type krízy, ale teraz tu máme absolútne fundamentálne krízy – geopolitickú krízu, krízu eurozóny, migračnú krízu, krízu spojenú s nárastom xenofóbie a nacionalizmu, všetky naraz. Prínos predsedníctva je teda v tom, že dokáže udržať dynamiku chodu EÚ. Ďalej, že sme načrtli cestovnú mapu, že sa prijali určité veľmi praktické kroky na udržanie európskej spolupráce, či už je to z hľadiska spoločnej ochrany hraníc, alebo z hľadiska investícii v krajinách, ktoré produkujú migráciu. V tomto naši občania, povedal by som, necítia priamo niečo konkrétne, ale to, že sa dennodenne budíme a je mier, a že v pokoji obchodujeme s inými Európanmi a cestujeme, študujeme či pracujeme voľne po kontinente, to sú úžasné civilizačné výdobytky.
Budúci rok nás v Európe čakajú rôzne významné voľby. Aký bude ďalší vývoj v Európe po úspešnom brexite, ale, naopak, neúspešných rakúskych voľbách pre nacionalistické sily?
Samozrejme, vzťah k Európe je jedna z vecí, ktorá je dôležitá pre extrémistov, ale oni budú skôr využívať strach z imigrácie a moslimských komunít. A tam treba jasne diferencovať. Ako napríklad nemecký minister vnútra, ktorý nedávno po zásahu voči fundamentalistickej moslimskej skupine pôsobiacej v Nemecku urobil jasnú deliacu čiaru medzi tými, ktorí sú priateľskí moslimskí spoluobčania a radikálnymi fundamentalistami. A to je práve niečo, čo mnohé liberálno-demokratické režimy musia urobiť. Musia ukázať istú agilnosť pri adresovaní síl, ktoré ohrozujú pokojné spolužitie ich občanov. Demagógovia ako Hofer či Le Penová tvrdia, že etablované liberálno-demokratické režimy nie sú agilné, neposkytujú nám ochranu voči imigrácii, proti fundamentalistom, proti terorizmu atď. Vytvárajú strach a budú to robiť aj naďalej. Myslím si, že je veľkým testom pre liberálne demokracie, do akej miery sa im podarí tomuto ubrániť. Rakúske prezidentské voľby sú dobrým príkladom toho, že sa to môže podariť.
U nás však neustále narastá podpora xenofóbnych síl…

Presne tak a toto je moja kritika voči súčasnej vládnej garnitúre, že naša liberálna demokracia, ktorá sa ešte stále dá považovať za liberálnu, neukazuje agilitu voči hnedému nebezpečenstvu, ktoré tu máme v Banskej Bystrici a inde.
Čiže, podľa vás, vláda nerobí dosť v boji proti nárastu extrémizmu?

Presne tak. Nerobí dosť na to, aby sa toto hnedé nebezpečenstvo u nás potlačilo, tak ako to urobili napríklad v nemeckom Sasku, kde v apríli 2016 federálne protiteroristické komando pozatýkalo členov neonacistickej milície, ktorá dlhšie obdobie hliadkovala na miestnych linkách autobusov. Naopak, náš premiér Robert Fico má rétoriku, ktorá je zameraná proti najslabším častiam nášho občianskeho spoločenstva, našim Rómom. Keď takáto rétorika zaznieva z úst premiéra, tak potom k čomu sú vyzývaní občania, aký typ tendencie sa tu vlastne podporuje v spoločenskej debate a čo sa tu vlastne stáva normálnym? Pre mňa je toto nepochopiteľné. A myslím si, že to bude vládne strany aj veľmi veľa stáť, pokiaľ ide o legitimitu a občiansku podporu.
Naša história je spojená so Slovenským štátom a jeho politikou. Niektorí extrémisti sa opierajú práve o tieto myšlienky, hlásajú ich a mnohokrát prekrúcajú. Bojuje sa proti nim vzdelávaním. V januári bolo napríklad otvorené Múzeum holokaustu v Seredi. No napriek vzdelávaniu, ich podpora neustále narastá. Prečo si myslíte, že to tak je?

Myslím si, že je to otázkou nízkej historickej vzdelanosti. Deti v základných a stredných školách sú málo vystavené historickým skúsenostiam – dejepisu, náuke o občianskej spoločnosti. Myslím si, že deti sú málo vzdelávané o otázkach občianstva a o histórii, najmä modernej. Jednoducho malo by toho byť oveľa viac a vo všetkých školách. Nevzbudzuje sa tu záujem o tieto otázky, nepracuje sa s nimi, nediskutuje sa o nich. Deťom je potrebné vysvetliť prepojenosť medzi podporou, povedzme kotlebizmu, fašizmu u nás, na Slovensku, a tým, čo by eventuálne strácali, keby sa tieto sily presadili. To je tá pokojná európska spolupráca a spoluexistencia, to, že jednotlivci môžu ísť slobodne na vianočné trhy do Viedne či rutinne odlietať zo Schwechatu a platiť tými istými peniazmi ako doma, že nečakáme na hraniciach, že nezbrojíme proti susedom, sú to prepojené nádoby. Neviem, či to všetkým zvoní v hlavách, že toto je ohrozené. Je potrebné to takto otvorene vysvetľovať a vytvárať občianske povedomie.
Jedna vec je história, druhá však keď sa opýtate práve ich voličov, prečo im dali svoj hlas. Odpovedia vám, že ho dali, pretože oni jediní na nich mysleli, riešili ich problémy, lebo oni boli tí, ktorí sa o nich zaujímali. Oni im totiž venujú pocit pozornosti, ktorý im môže v spoločnosti chýbať.

Áno, môže byť, že na jednej strane zažívajú stratu záujmu spoločnosti o nich. Majú pocit, že sa na nich zabúda a nevenuje sa im dostatočná pozornosť. Ale to je opäť otázka na vládnu garnitúru – tak kto iný ako sociálno-demokratická strana sa bude starať o tie komunity vo vzdialenejších regiónoch, to je predsa klasická sociálno-demokratická agenda. Táto vládna garnitúra by sa mala o to čo najviac starať – to je po prvé. A po druhé, kotlebovci môžu hovoriť, že niekam prídu alebo sa niekde ukazujú, ale to je všetko. Reálne, keď sa pozriete na to, čo v Banskej Bystrici a v kraji robia, tak nedosahujú v podstate žiadne výsledky. Tam je to v zásade, čo sa týka verejného rozpočtu či využitia eurofondov v totálnom rozpade, čiže ich reálne výsledky sú nulové.
Máme nový rok. Zaujímavý bude aj z hľadiska vývoja vzťahu EÚ a USA. Od 20. januára budú mať Spojené štáty nového prezidenta, ktorý sa tak, ako aj predchádzajúci prezident orientuje skôr na Áziu, čím môže trpieť i vzťah medzi USA a EÚ. Európskym štátom vyčíta otázku obrany, v ktorej si neplnia svoje záväzky. Ako sa, podľa vás, vyvinie tento vzťah po nástupe Donalda Trumpa?

Je to veľmi nešťastná situácia, pretože Spojené štáty boli dlhodobo garantom liberálnej demokracie vo svete. Boli akoby kľúčovým podporovateľom liberálno-demokratických zriadení vo svete. Dnes sa obávam, že túto rolu strácajú tým, že prichádza tento nový prezident. Človek, ktorý zjavne nemá klasický orientačný mechanizmus z hľadiska toho, aké sú hodnoty americkej liberálnej demokracie. No a tu sme sa dostali do ťažkej situácie, kde musíme tvrdo pracovať na tom, že hodnoty liberálnej demokracie budeme ochraňovať my sami u seba doma. Platí to pre tých, kde je liberálna demokracia zatiaľ ukotvená, teda pre EÚ, Kanadu, Austráliu, Japonsko či Izrael. Musíme taktiež prevziať oveľa väčší podiel zodpovednosti za liberálno-demokratické hodnoty na našej lokálnej úrovni i vo svete. Je to v istom zmysle pre nás Európanov možnosť politicky dospieť.
Ako sa nám podarí „dospieť v otázke bezpečnosti“ a splniť si tak naše záväzky?

To je, samozrejme, dlhodobejší proces. Rozhodnutia investovať do obrany viac sú, našťastie, už robené dlhodobejšie a všetky krajiny v Európe už niekoľko rokov chápu nutnosť navyšovať výdavky na obranu. Myslím si, že všade v EÚ dochádza k jasnému pochopeniu, že je nutné prevziať väčšiu zodpovednosť za spoločnú obranu. Samozrejme, otázkou je, ako bude spoločná obrana EÚ zorganizovaná, ako bude fungovať spolupráca s NATO a ako budú ďalej fungovať Spojené štáty v rámci NATO.
A vzťah medzi Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom vidíte ako?

To je ťažké teraz povedať. Donald Trump je podľa všetkého politik, ktorý nemá až takú jasnú hodnotovú kotvu v otázke historickej úlohy Spojených štátov amerických vo svete, a to garantovať liberálnu demokraciu ako určitý osvietenecký a modernizačný projekt. Je to človek, ktorý je primárne podnikateľ a dokáže obchodovať s kýmkoľvek, kto sa s ním dohodne. Rozhodujú ceny, rozhoduje výhodnosť a profit, a to je nešťastná situácia pre krajiny, ako je Slovensko, ktoré sú slabo konsolidovanými demokraciami vo východnej Európe. Rusko pod putinovským vedením je podobné ako Trump, tiež obchoduje s komoditami, hľadí len na vlastný profit. Teraz ide o zásadný civilizačný konflikt medzi liberálnymi demokraciami a medzi tými, ktorí nie sú liberálne demokracie, tými, čo možno Putin nazýva suverénna demokracia, kde máte kapitalistické režimy, ale bez nutne liberálnych prvkov, ako sú Čína a Rusko.
Keď ste hovorili o bránení sa Európy, pred kým sa má brániť? Kto je jej nepriateľom?

Pochopiteľne, vonkajší nepriateľ je Rusko, to si myslím, že je jasné. Pretože vieme, čo sa deje na Ukrajine – Rusko ilegálne anektovalo územie nášho susedného štátu a rozpútalo separatistické hnutia v niektorých jeho regiónoch. Ukrajina však nie je výnimkou. Rusko systematicky podrýva štátnosť krajín v našom susedstve, a to je v zásade v plnom kontraste k tomu, o čo sa snaží napríklad EÚ v susedstve – vytvoriť dobre spravované štáty, ktoré by boli pripravené stať sa liberálnymi demokraciami a eventuálne bližšími súčasťami európskeho spoločenstva. No a vnútorným nepriateľom Európy sú xenofóbne a demagogické hnutia – Alternatíva pre Nemecko, Národný front vo Francúzsku, Wilders v Holandsku a u nás politici ako Kotleba či Sulík. Európa je pod enormným tlakom a bude potrebné výrazné spoločné úsilie, aby sme si udržali dnešný štýl pokojnej existencie.
Rozhovor s Jozefom Bátorom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

Britská vláda nepredpokladá, že ME sa uskutočnia len v Anglicku a Škótsku

0 icon

Londýn 26. februára 2021 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Britská vláda reagovala zdržanlivo na informácie, podľa ktorých by sa futbalové EURO 2021 mohlo uskutočniť len v Anglicku a Škótsku. "Sú to iba špekulácie," cituje agentúra dpa slová hovorcu premiéra Borisa Johnsona. "Ako bude turnaj vyzerať, je vecou UEFA. Koncentrujeme sa na zápasy, ktoré…

Budaj: Peniaze na obnovu rodinných domov môžu získať tisícky rodín

0 icon

Bratislava 26. februára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)   Peniaze na komplexnú obnovu rodinných domov z európskeho plánu obnovy budú môcť podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) získať tisícky slovenských rodín. „Moja pôvodná ambícia bola, aby išlo o podporu 100.000 rodinným domom. To by si vyžadovalo miliardu eur. Nakoniec to nebude…

Prominentný právnik Robert Kennedy vyhral spor s mestom New York, ktoré žiadalo PCR testy pre účasť žiakov v škole

0 icon

New York 26. februára 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)   Keď New York túto zimu zaviedol povinné testovanie ako podmienku účasti detí v škole, Robert F. Kennedy, synovec amerického prezidenta John F. Kennedyho, ho súdne napadol a spor vyhral Robert Kennedy, ktorý donedávna bojoval proti korporáciam poškodzujúcim životné prostredie, pred časom založil…

Česká vláda napokon vyhlásila nový núdzový stav od 28. februára, platiť bude mesiac

0 icon

Praha 26. februára 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)   Česká vláda vyhlásila v piatok pre zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu v krajine nový núdzový stav. Platiť bude od 28. februára do 28. marca, informoval spravodajský portál iDNES.cz Stalo sa tak bezprostredne po tom, ako dolná komora parlamentu, Poslanecká snemovňa, zamietla žiadosť…

Premiér ku špekuláciám o tvrdom lockdowne: Fabriky sa napriek aktuálnej epidemickej situácii zatvárať nebudú

0 icon

Bratislava 26. februára 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Fabriky na Slovensku sa napriek aktuálnej epidemickej situácii zatvárať nebudú. Na sociálnej sieti to potvrdil premiér Igor Matovič. Ako dodal, žiadne návrhy v súvislosti s niekoľkodňovými rokovaniami s vedcami, síce podľa dohody nemali komunikovať predtým, ako sa s nimi stotožnia všetky koaličné strany,…

Šéf väzenskej služby sa zaručil za bezpečnosť Navaľného

0 icon

Moskva 26. februára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Moscow City Court)   Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj je v trestaneckej kolónii, kde si odpykáva vyše dvojročný trest, v bezpečí a jeho zdravie a život tam nie sú nijako ohrozené. Tvrdí to šéf ruskej Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN) Alexandr Kalašnikov "Garantujem, že tu…

Vedci vysvetlili, prečo sú hrozienka škodlivejšie ako čerstvé hrozno

0 icon

Španielsko/Moskva 26. februára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot video/Youtube)   Vedci zo Španielskej federácie výživy poukázali na negatívny dôsledk nadmernej konzumácie hrozienok pre ľudský organizmus Podľa odborníkov sú prospešné vlastnosti hrozienok a čerstvého hrozna podobné, počas procesu sušenia sa však živiny ovocia stávajú koncentrovanejšími. "Počas procesu sušenia strácajú hrozienka niektoré vitamíny, ako je…

Bučková trvá na tom, aby hygienici zohľadňovali zraniteľné postavenie obyvateľov marginalizovaných komunít

0 icon

Bratislava 26. februára 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)   Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková trvá na tom, aby hygienici pri prijímaní opatrení a postupov maximálne zohľadňovali zraniteľné postavenie obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Opatrenia majú byť podľa nej v súlade s dodržiavaním ľudských práv deklarovaných v medzinárodných záväzkoch a…

Kanada schválila vakcínu od firmy AstraZeneca

0 icon

Toronto 26. februára 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)   Kanadské ministerstvo zdravotníctva v piatok schválilo vakcínu proti koronavírusu od firmy AstraZeneca. Dostupná bude ľuďom vo veku od 18 rokov. V Kanade sa už očkuje vakcínami od spoločností Pfizer a Moderna Niektoré krajiny vrátane Francúzska vakcínou od AstraZeneca očkujú iba ľudí mladších ako 65…

Orwellovčina, ktorú pred 5 rokmi zastavil Danko, sa vracia. Systém na monitorovanie vozidiel a automatické vyberanie pokút za prekročenie rýchlosti chce súčasná vláda do roka zaviesť do praxe

0 icon

Bratislava 26. februára 2021 (HSP/Foto:Screenshot)   Kamery a radary pozdĺž ciest, za každé prekročenie rýchlosti automaticky zaslaná pokuta, takto si predstavuje budúcnosť cestnej premávky na Slovensku policajný prezident nominovaný ešte Pellegrinim, Peter Kovařík. Podporu našiel aj u ministra vnútra Mikulca Už v roku 2016 malo vtedajšie vedenie rezortu vnútra rozbehnutý…

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Ivan Štubňa

Je NAKA poplatná totalitnej vláde diktátora Matoviča?

0icon

Vyzerá to tak, že áno. Inak by konala... Zamyslenie sa nad článkom pána Petra Weisa z advokátskej kancelárie Weis and Partners, ktorý uverejňujem v plnom znení z dôvodu závažnosti a so súhlasom autora pod názvom: Núdzový stav ako podklad pre biznis? Náš aktuálny minister zdravotníctva na prelome rokov na TA3…

Peter Švec

Poznaj nepriateľa a poznaj seba, tvoje víťazstvo nikdy nebude ohrozené: Sun-Tzu. 10.

0icon

Pokračujem 10. časťou z trinástich zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun. Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín v Hlavných správach a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú…

Boris Mesár

Svetová banka signalizovala začiatok „pandémie“ 3. marca 2020, predstaviteľ WHO navrhol „pandémiu“ 11. marca ... ROTHSCHILDOVIA PATENTOVALI BIOMETRICKÉ TESTY COVID-19 V ROKOCH 2015 a 2017

0icon

Čím viac sa ponoríme do príbehu „pandémie COVID-19“, tým viac sa dozvedáme zaujímavé veci. 18. októbra 2019 sa uskutočnilo „pandemické cvičenie“ podujatie 201, ktoré usporiadala Univerzita Johnsa Hopkinsa za účasti Nadácie Billa a Melindy Gatesových a Svetového ekonomického fóra (WEF). V januári 2020 sa na summite WEF v Davose diskutovalo…

Marek Brna

Zlatý Smer, zlatý Fico!

0icon

Táto vláda ma doháňa k schizofrénii. Viackrát som na tomto fóre v ostatnom čase kritizoval Smer SD. No dnes je to už inak, dnes na nich spomínam v dobrom. To boli časy! To tu bol ešte aký taký poriadok, aký taký systém. Aký bol Robert Fico, taký bol, ale táto…

Radovan Hrádek

License to kill

0icon

Určite všetci poznáte filmy z J. Bondom, agentom 007, ktorý má udelenú tzv. licence to kill. Inými slovami môže v rámci svojho poslania na nejakej akcii aj zabíjať a nič sa mu nesmie stať. Takéto licencie nie sú ničím výnimočným. Aj v minulosti, za kráľa Ľudovíta XIV., sa takéto licencie…

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

TopDesať

10 dôvodov, prečo je prilba naozaj dôležitým ochranným prvkom

0 icon

Je viac ako jasné, že prilby majú svoje opodstatnenie, či už v športe alebo na stavbe. Napriek tomu si dovolíme opäť zdôrazniť, že nasadiť si prilbu na hlavu je to najlepšie, čo môžeš urobiť! Neboj sa, momentálne ti nič nehrozí, keďže sedíš doma za počítačom (keď to čítaš z mobilu,…

Záhadná krajina Vinland a mapa Vikingov

0 icon

Prinášame vám ďalší zaujímavý článok z dielne našej redakcie, kde sa spoločne pozrieme na záhadnú krajinu Vinlad, ktorá je označená na pergamene popri Islande a Grónsku. Po objavení v roku 1957 mapu získal magnát Paul Mellon (žil a pôsobil v rokoch 1907 až 1999), ktorý ju následne daroval Yalovej univerzite v USA. Odborníci o dôveryhodnosti mapy…

Anneliese Michelová a jej záhadná smrť: 1. časť

0 icon

Bola Anneliese Michelová posadnutá alebo usmrtená z nedbanlivosti? Zvláštny prípad mladej Nemky zo 70. rokov minulého storočia otriasol verejnosťou. O niekoľko desaťročí neskôr sa jej príbeh stal námetom pre film V moci diabla. Prinášame dvojdielnu sériu článkov o Anneliese. Na oficiálnej webovej stránke Vatikánu (www.vatican.va) sa píše: „Keď cirkev ako inštitúcia verejne požiada v mene…

10 dôvodov, prečo by si nemal psa nechávať hrať sa v blate

0 icon

Pes je najlepším priateľom človeka, ale zdá sa, že tieto šteniatka tak trocha podlomili dôveru svojich pánov. Pýtaš sa prečo? Nasledujúcich 10 veselých fotografií zo stránky Bored Panda ťa presvedčí o tom, že najlepším priateľom psa nie je človek ale blato! Tieto smiešne fotografie ti určite na tvári vyvolajú úsmev.…

10 domov v Belgicku, ktoré sú také škaredé, až je neuveriteľné, že vôbec existujú

0 icon

Vďaka blogerovi Hannesovi Coudenysovi a samozrejme aj samotným architektom sa Belgicko stalo notoricky známou krajinou pre svoje bizarné budovy. V roku 2012 sa Coudeny rozhodol začať dokumentovať zvláštnosti belgickej architektúry na Instagramovom účte s názvom „Ugly Belgian Houses“, alebo teda po našom "Škaredé domy v Belgicku", ktorým dáva belgické výtvory do povedomia nadšencom…

Vo svete IT

Pozrite si aktuálny prehľad zliav na Windows 10 a Office kľúče. Vyberiete si dačo?

0 icon

Pomaly, ale isto sa nám blíži obdobie, kedy mnohí z nás upgradujú svoje zariadenia vrátane počítačov. Mnohokrát však zabúdame na software, ktorý vo veľkej miere určuje to, ako sa nám pracuje s našimi zariadeniami. V súčasnosti väčšina počítačov beží na platforme Windows, pričom mnoho zariadení využíva ešte starý a už…

Pred viac ako 50 rokmi sa z Mesiaca stalo „golfové ihrisko“: Kto urobil prvý odpal?

0 icon

Väčšina golfistov vie, že je najlepšie vyhnúť sa piesočným pasciam na ihrisku. Astronaut americkej NASA, Alan Shepard však nemal veľmi na výber, keď sa rozhodol zahrať si golf na povrchu Mesiaca, našej prirodzenej družice, píše portál Space. Táto historická udalosť sa odohrala pred 50 rokmi, 6. februára 1971, krátko po…

Ako vznikajú nové planéty? Voda pravdepodobne zohrala väčšiu rolu, ako sme si doposiaľ mysleli

0 icon

Vedci z University of Copenhagen nedávno potvrdili teóriu o tom, ako vznikajú nové planéty. Počítačové simulácie im ukázali, že planéty v našej sústave vznikli nabaľovaním drobných čiastočiek prachu a ľadu, píše portál EarthSky. Vedci zároveň tvrdia, že voda bola bežným komponentom pri vzniku planéty. Voda je základom pre život a…

Príde nový Redmi K40 aj do Európy?

0 icon

Spoločnosť Redmi, patriaca pod krídla čínskeho giganta Xiaomi, len nedávno predstavila svetu nových „zabijakov“ vlajkových lodí od prémiových výrobcov. Nová séria Redmi K40, ktorá prináša najmodernejšie a najvýkonnejšie technológie na trhu za neuveriteľne nízku cenu, sa takmer nepochybne stane veľkým hitom a to najmä v domácej Číne. Vývoz zariadení do…

Neprehliadajte možnosť synchronizácie Chromu medzi počítačom a smartfónom. Pozrite sa, ako túto funkciu nastavíte!

0 icon

V prípade, ak používate viacero zariadení súčasne, tak jednou zo skvelých funkcií je synchronizácia údajov naprieč nimi. Hoci nie každá aplikácia ponúka túto možnosť, tak to nie je prípad internetových prehliadačov. Aktuálne jedným z tých vôbec najrozšírenejších prehliadačov je Chrome, a práve preto vám prinášame nižšie postup, krok za krokom,…

Armádny Magazín

Generál má byť pokojný, nevyspytateľný, nestranný a musí sa vedieť ovládať

0 icon

Slovensko, 26. február 2021 (AM) - Pokračujem 11. časťou z trinástich zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun. Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín  a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slov

Bude rýchlejší ako Armata. Aký nový tank vyvíjajú v Rusku

0 icon

Rusko, 26. februára 2021 (AM) – Na základe unifikovanej pancierovanej platformy Bumerang sa plánuje vyvinúť prvý ruský kolesový tank. Charakteristiky perspektívneho podvozku na ňom umožňujú montovať komplex zbraní s rovnakým kanónom s hladkým vývrtom hlavne, aký má samohybné delo Sprut-SD, v

Turecký admirál: USA tlačia Turecko do akcií proti Rusku

0 icon

Turecko, 26. februára 2021 (AM) - USA podnecujú Turecko, aby podniklo kroky proti Ruskej federácii, a logika tureckých úradov, ktoré sú k tomu ochotné, je nepochopiteľná, povedal agentúre RIA Novosti Cem Gürdeniz, turecký námorný admirál vo výslužbe, v rámci komentáru k rea

Ruský Su-57 Felon vzlietol s nadzvukovou zbraňou

0 icon

Rusko, 26. februára 2021 (AM) - Už je zjavné, že Rusi prebrali "leadership" vo vývoji a výrobe zbraní (nehovoríme o množstve predaných zbraní kde suverénne vedie USA). Spočiatku brali Putinove deklarácie ako len vytváranie ilúzie pre západných analytikov. Avšak zverejnené testovanie v realných podmienkach posadilo tých istých analytikov na zadok a…

Divoký západ: Nové modely revolverov Uberti pre zbojníkov aj pre mužov zákona

0 icon

USA, 26. februára 2021 (AM) - Modely revolverov Uberti Hardin a Teddy sú výrobkom severoamerickej pobočky talianskej spoločnosti Uberti USA, ktorá rozširuje slávnu sériu replík revolverov Uberti Outlaws & Lawmen.   Dejiny starého Západu postavili proti sebe hrdinov a strelcov v boji o kontrolu nad rozširujúcimi sa hranicami. Uberti U

Svetlo sveta

25 tajomstiev boja proti diablovi od Ježiša

0 icon

2 júna 1938 Ježiš požiadal rehoľnú sestru Faustínu Kowalskú, aby sa na tri dni venovala duchovnej obnove. V tomto čase dostala od Boha 25 rád, ako sa človek s Božou pomocou môže uchrániť pred útokmi diabla. Tieto inštrukcie sa stali nástrojmi sestry Faustíny pri dobrom boji. Ježiš Faustíne povedal: “Dcéra…

Ján Vojtaššák (14.11.1977-4.8.1965) – spišský biskup a podpredseda Štátnej rady prvej Slovenskej republiky

0 icon

Narodil sa v oravskej obci Zákamenné v chudobnej rodine. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie. Keď sa dozvedel o skutočnom údele deportovaných Židov na základe anonymného spisu, ktorý mu bol poslaný poštou z Obišoviec, hneď napísal ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi list. Požiadal svojho profesora zo spišskom seminára Ladislava Hanusa, aby…

Používanie učebníc „Láske sa treba učiť“ je na území arcidiecézy i naďalej zakázané

0 icon

„Napriek tejto zmene, prezentovanej Mons. Mariánom Chovancom, musím, žiaľ, opätovne zdôrazniť moje negatívne stanovisko a vyjadriť tak moje presvedčenie, že tieto učebnice nie sú vhodné ani ako pomôcky katolíckych pedagógov a rodičov pre sexuálnu výchovu detí predškolského veku, ani ako učebnice pre žiakov katolíckych škôl. Preto som sa rozhodol potvrdiť…

Svätý Peter – Prvá hlava a základ Cirkvi

0 icon

Jeho pôvodne meno bolo Šimon, ale podľa evanjelistov Ježiš mu dal prezývku Kéfa, po aramejsky Kefas, po grécky Πέτρα  (v mužskom rode Πέτρος), čo znamená skala. Bol synom Jonáša a pochádzal z mestečka Betsaida, kde sa živil ako rybár. Keď sa ako mladý muž oženil, presťahoval sa aj s bratom Andrejom o niekoľko kilometrov ďalej…

V Devíne sme si uctili svätých Cyrila a Metoda

0 icon

V nedeľu 14. februára 2021 uplynulo 1152 rokov od smrti Konštantína – sv. Cyrila. Riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Inna V. Kuznecova, predsedníčka občianskeho združenia Cyrilometodiada Daniela Suchá spolu s Mons. Mariánom Gavendom si uctili svätých solúnskych bratov položením kvetov k pamätníku sv. Cyrila a Metoda pred…

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali