Môj profil 
Predplatné
Podľa Barzáního si svetoví lídri uvedomujú, že “éra Sykes-Picot” je na konci, ale oficiálne to nevyhlasujú. “Či už hovoria áno alebo nie, či to akceptujú alebo nie, realita je taká. Ale ako viete, diplomati sú konzervatívci a dávajú si na čas vo svojich úsudkoch. A niekedy tak nedržia krok s vývojom.”
Uplynulo už presne sto rokov od prijatia tejto dohody medzi Veľkou Britániou a Francúzskom o vymedzení sfér vplyvu na Blízkom východe po zániku moci vtedajšej Osmanskej ríše. Je to už naozaj dlhá doba, ktorá si pamätá množstvo konfliktov.
Aj za posledných 18 mesiacov došlo k obrovským zmenám v politickom usporiadaní severného Iraku. ISIL obsadil oblasť okolo mesta Mosul, na druhej strane kurdské sily teraz plne kontrolujú Kirkúk a Sindžár vrátane širokej oblasti, ktorá bola kedysi pod kontrolou irackej ústrednej vlády. Podľa Barzáního by zachovanie “nelogického storočného status quo” viedlo k ďalšiemu regionálnemu rozpadu a ničeniu.
Pre britský denník The Guardian tiež povedal, že “k nezávislosti Kurdistanu, ktorá bola po celé desaťročia odmietaná regionálnymi susedmi, je teraz bližšie, než kedykoľvek predtým”. Nový pakt by mal ochrániť komunity žijúce v Iraku a v Sýrii a podeliť územie na základe sociálno-náboženských pomerov.
“V súčasnosti je Irak rozdelený. My nie sme za to zodpovední. Naopak, urobili sme, čo je v našich silách, aby sa zachovala iracká jednota a demokratický Irak. V roku 1991 sme šli do Iraku a vyjednávali so zločincami, ktorí boli zodpovední za chemické bombardovanie,” vraví Barzání, majúc na mysli režim Saddáma Husajna namierený proti Kurdom. “Po roku 2003 sme šli znova do Bagdadu a snažili sa o ústavný proces. Ale existujúca iracká kultúra nie je za spolužitie. Takže keď nemôžeme žiť spoločne, musíme žiť s inými alternatívami,” dodáva.
Barzání tvrdí, že sa usiloval o nezávislosť aj 1. júla 2014 pomocou referenda, ale s tým však nesúhlasilo medzinárodné spoločenstvo, ktoré naďalej trvalo na zachovaní územnej celistvosti Iraku. Obavy zo štátoprávnych ambícií irackých Kurdov mali susedné krajiny, v ktorých žijú početné kurdské menšiny, ako Turecko, Sýria a Irán. Viac si pozrite v tomto článku.
Do celej záležitosti sa zamiešal aj ISIL, proti ktorému Kurdi vystúpili v snahe udržať iracké územie a podarilo sa im získať Kirkúk ako dôležité ropné centrum a mesto Sindžár.
“Všetka opozícia voči nám je založená na niektorých chybných vnímaniach. Región Kurdistan nie je zdrojom ohrozenia pre jeho susedov. Naša skúsenosť v priebehu posledných 15 rokov dokazuje, že sme prvkom stability,” vysvetľuje Barzání.
Turecko sa tiež vyhraňuje voči Kurdom, no uchováva pritom aj dobré vzťahy s Kurdskou regionálnou vládou KRG. Ako dôkaz slúži Barzáního zážitok: “Keď som išiel pred mesiacom do Turecka, na prezidentskom paláci viala kurdská vlajka.” Vníma to ako cestu k uznaniu nezávislosti Kurdistanu, “ku ktorej je teraz oveľa bližšie, než kedykoľvek predtým”. Nakoniec dodáva: “Hovorili sme o tom s Tureckom, či sa chystá uznať nás alebo nie. Nemyslím si, že nie. Je to naše vnútroštátne právo. Nie sme hrozbou pre nikoho, ale tiež nebudeme niekoho žiadať o povolenie pre svoje práva.”
.JPG)
