Môj profil 
Predplatné
Keďže aj v spojitosti s koronavírusom mnohí tvrdia, že všetko zlé je na niečo dobré, Ján Baránek v komentári položil tieto aspekty na misky váh a otvorene skonštatoval, že tých pozitív príliš veľa nie je.
Uviedol, že nepozná vo svojom okolí nikoho, kto by mal potvrdený koronavírus. “Čo samozrejme neznamená, že taký v mojom okolí neexistuje. Ale poznám už minimálne štyroch malých podnikateľov, resp. živnostníkov, ktorí skrachovali.”
“Nie za týždeň, mesiac, ale teraz. A viem, že štát im nijak nepomohol a ani nepomôže. Jeden z nich, s úverom v banke, nepochodil ani keď chcel odklad splátok. Takže prvá zlá správa je – niektorí, najmä malí podnikatelia už krachujú. Druhou je, že nejakej solidarity sa zatiaľ nedomôžete. Ani vo forme odkladu splátok. Možno veľkí zamestnávatelia áno. Ale títo malí chudáci, ktorí sú aj okolo mňa, okolo vás, tí asi nie.”
Navyše podľa neho by sa “iba hlupák”spoliehal na empatiu bánk. “Tým to musí nadiktovať nová vláda. Ale bodaj by som sa mýlil.” Treťou zlou správou je podľa Baránka to, že pokiaľ sa bude situácia ďalej zhoršovať spadneme nie len na kolená, ale rovno na hubu.”
Aj Baránek je toho názoru, že SR a ani ďalšie európske krajiny nie sú chránení žiadnou európskou solidaritou. “Aspoň podľa doterajších skúseností nie. Pokiaľ by boli ohrozené banky, ako to bolo svojho času v Grécku, solidarity by sme sa určite dočkali. Inak nie. Je to, milí priatelia, len a len na nás. Aj s tým, že na tú hubu spadneme. Niekto si vyrazí len jeden zub, niekomu ale praskne lebka a umrie. Tak si to trochu analyzujme.”
“Boli časy, keď bol tento štát – ako súčasť ČSSR sebestačný a potraviny dokonca vyvážal. Nejdem nariekať za komunizmom. Pamätám si, že cukor sme volali „biele zlato“, lebo to bol veľmi dobrý a žiadaný vývozný artikel. To len ako príklad. Dnes sme potravinovo sebestační na 40%. Aj to neviem, či nepreháňam, presnejšie je vraj 36%. Tu je prvá príčina nášho pádu na hubu.” Ako druhú príčinu označil prílišnú homogenizácia priemyslu. “Zglobalizovaného do nezmyselnej a neznesiteľnej miery. Zároveň sledujeme v priamom prenose nástup nových hegemónov.”
“Európa ako taká vymiera, krajiny, ktoré majú plusový prirodzený prírastok, za to vďačia najmä moslimskej komunite. USA latino-americkej. Štandardom v bielych rodinách sú max. 2 deti. Dokonca som čítal, že sexuológovia zistili, že mladí ľudia strácajú záujem o sex. Chceli sme zotrieť prirodzené rozdiely medzi pohlaviami, dokonca sme ich začali miešať. Začali sme používať namiesto mama, otec, rodič 1, rodič 2. Pamätníci z 2. sv. vojny hovoria, že na bojisku, keď umierali mladí vojaci, či už Nemci, Rusi, Taliani…, ich posledné slová boli – „mama“! Čo sme si mysleli – že niekto začne v takejto situácii hovoriť „rodič 1“?! Skrátka nám úplne preplo.”
Ján Baránek píše, že najväčším problémom posledných rokov v Európe boli „práva“ a najmä nadpráva komunity LGBT+. “Tu nemám čo dodať. Skúste s touto témou pokračovať teraz. Marginalizovali sme rodinu, jej význam, štruktúru. Mysleli sme si, že sa dá nahradiť, zreformovať. Kam vás to ťahá v stave ohrozenia? Prečo sa Slováci zo zahraničia, napriek karanténe, ktorá ich čaká, vracajú späť, domov? Kvôli Kriváňu, alebo Podunajskej nížine? Ťahá ich to domov – k rodine! Keď je zle, každý chce byť s najbližšími. Kvôli ochrane, kvôli zomknutosti a kvôli tomu, že každý vie, že v normálnej rodine sa nedočká podrazu, klamstva, egoizmu, lebo ak je bližšia košeľa, ako kabát, v normálnej rodine je každý jej člen košeľou. Bez ohľadu na to, či je to úplná, alebo neúplná rodina. Musí byť ale normálna!”
“Takže, čo je dobré na tomto zle? Len to, že sa konečne možno(!!!) začneme správať podľa zdravého rozumu a nie podľa pochybných ideológií a toho, čo si myslíme, že je najrozumnejšie bez ohľadu na rozum. Že nájdeme samých seba, viac pokoja, svoje rodiny, svoje okolie. Možno budeme mať menej, ale získajme viac. Na samotný a vcelku kvalitný život až tak veľa nepotrebujeme. Len nás neustále niekto presviedčal o opaku. Nie. Peňaženka vám tak isto nevypadne zo slovenskej koženej tašky, ako z Vuittonky. Mal som priateľa, kňaza. Ten mi na smrteľnej posteli povedal: „Janko, všetko je márnosť.“ Myslel tým samozrejme podobné veci, ktoré som uviedol, lebo dodal: „Len Božia milosť je dôležitá.“.”
.JPG)
