Bratislava 10. januára 2020 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)
Komentátor Ján Baránek sa na svojom profile na Facbooku ešte jednou poznámkou vrátil ku nedávnemu udeľovaniu štátnych vyznamenaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Spomenul mená, ktoré podľa neho prezidentka “manipulatívne” opomenula.
Baránek začal tým, že síce nevie, kto prezidentke Čaputovej radil a vôbec nechce spochybňovať tých, ktorí vyznamenania dostali, no upozornil na prezidentke všeobecné odôvodnenie výberu ocenených. “Vzali na seba osobné riziko a spoluformovali hnutie, ktoré zmenilo pomery v krajine tak, že demokracia, ľudské práva a slobody tu po štyroch desaťročiach dostali opäť príležitosť na uplatnenie,” cituje Ján Baránek hlavu štátu.
“No – a tu mi niečo veľmi veľmi nesedí,”dodáva známy politický analytik. “Citát, ktorý som uviedol, smeruje, samozrejme, k novembrovým udalostiam v roku 1989 v ČSSR. Teraz trochu odbočím. Zažili sme snahy o vytváranie napr. „slovenských kráľov“ a pod., hľadáme v histórii svoje oporné body, osobnosti, zárodky štátnosti. To je všetko legitímne a robia to všetky národy sveta. Toto hľadanie je vždy spojené s diskusiami a nie raz poznačené politicky a ideologicky.”
Najlepším príkladom je podľa Jána Baránka Slovenský (vojnový) štát. “O to viac ma prekvapuje a zaráža, že máme v našej histórii, a to v nie príliš vzdialenej udalosti, ktoré sú čitateľné, zrejmé, jasné s filmovými, zvukovými aj obrazovými záznamami. Dostávam sa k tomu, čo ma zásadne vyrušilo – napriek týmto ľahko dokázateľným faktom, prezidentka neocenila tých, ktorí, teraz ju znovu odcitujem, „vzali na seba osobné riziko…“.”
“Vráťme sa do novembra 1989. Vtedy nikto ani netušil, že by mali existovať údajné dohody medzi časťou disentu a komunistickou mocou o zmene mocenských pomerov. Navyše, ak aj takéto dohody existovali, boli dosť nejasné a neisté. Spomeňte si len na generála Václavíka, vtedajšieho ministra obrany ČSSR. Ten v tých dňoch povedal: „Navrhuji uvést do bojové pohotovosti armádu, bezpečnost, milici bez nějakých zásahů atd., aby tyto složky byly připraveny, jestliže k něčemu dojde, věci řešit. Není možné čekat, až nám něco udělají, je potřeba mít tyto síly připraveny…“ Čo tým chcem povedať. Len a len to, že postaviť sa na tribúnu a volať po zmene vlády jednej strany, znamenalo veľmi veľa osobnej odvahy, odhodlania a zanietenia.”
Podotkol, že nikto, vtedy netušil, ako to dopadne a či nakoniec nedôjde k silovému riešeniu. “ČSSR totiž nebola Maďarsko, ani ZSSR, kde prebiehala perestrojka, ani Poľsko. V ČSSR boli pri moci stále aj komunisti stalinistického razenia. Chcel by som teda vyzdvihnúť a poukázať na odvahu tých, ktorí ostali v pozornosti našej pani prezidentky, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, bokom. Na Jána Budaja a Milana Kňažka.”
“Keď sa mojej generácii niekto vyjaví pred očami v súvislosti s novembrovými udalosťami, sú to práve Budaj a Kňažko,” opakuje Baránek čím v podstate súhlasí s názorom, ktorý nedávno prezentoval líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.
Baránek dodáva, že veľmi dobre vie, že to bolo omnoho viac ľudí, ale títo dvaja podľa jeho názoru boli a zostali symbolom vtedajšej zmeny. “Môžete mať na nich akýkoľvek názor, ostane to takto. Môžeme teraz polemizovať o Kňažkovi a Budajovi. Ja sám, ako kresťan a konzervatívec, by som mal voči nim x výhrad, keďže oni sú skôr liberálne orientovaní. Ale to neznamená, že budem manipulovať históriu.”
Neexistuje podľa neho dôvod, prečo práve títo dvaja nemali byť ako prví, ktorí mali dostať ocenenie. “Pokiaľ si totiž nedokážeme vážiť a pradivo reflektovať vlastnú históriu, ktorú sme zažili, ako chceme hodnotiť a reflektovať históriu, ktorú sme nezažili, nehovoriac už o histórii mimoslovenskej!?”
“Z môjho uhla pohľadu teda aj tohtoročné „vyznamenávanie“ bolo spolitizované a neodvážim sa tvrdiť do akej miery, ale zmanipulované. Táto moja výhrada sa samozrejme netýka len p. prezidentky, ale aj A. Kisku, ktorý takisto zahral pštrosa a v roku, kedy sa blížilo 30. výročie novembrových udalostí, týchto dvoch hlavných protagonistov odignoroval.”
Analytik Ján Baránek zopakoval, že nerobí nikomu reklamu. “Ale fakty sú fakty. Pokiaľ títo dvaja nedostanú za november 1989 ocenenie, nemal ho dostať nikto. Lebo – postaviť sa na tribúnu v tak brutálnom režime a otvorene proti nemu brojiť, na to naozaj bolo potrebné mať „gule“. Najmä títo dvaja, cit.: „vzali na seba osobné riziko…“, pani prezidentka a exprezident.”