Skopje/Atény 17. decembra 2015 (HSP/guardian/Foto:wikipedia)
Macedónsky premiér Nikola Gruevski hovorí, že je otvorený otázke zmeny názvu jeho krajiny, čím by sa mohol vyriešiť už 24 rokov trvajúci jazykový spor so susedným Gréckom
Starobylé historické územie Macedónie je dnes rozdelené nielen medzi tieto dva štáty, ale jej časť sa nachádza aj v Albánsku a v Bulharsku. Názov prešiel aj do pomenovania slávnej starovekej Macedónskej ríše (na čele s Filipom či jeho synom Alexandrom Macedónskym), ku ktorej sa Gréci istým spôsobom sčasti aj hlásia. Okrem Grékov tu neskôr žili vo veľkom množstve aj Slovania, a práve odtiaľ, zo Solúna, prišli do našich krajín slovanskí vierozvestovia svätý Konštantín-Cyril a svätý Metod.
Keď bola založená nezávislá Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko v roku 1991, mnohých Grékov priviedol tento názov k zúrivosti, pretože podľa nich ukradli názov od rovnomennej severnej gréckej provincie, ktorá s bývalou Juhosláviou nemá nič spoločné.
Pre Grécko to tiež znamená neoprávnené privlastnenie si helénskej kultúry cudzím elementom, v tomto prípade prevažne slovanským štátom. Problémom je aj samotná vlajka so symbolom slnka (takýto symbol má aj vlajka gréckej Macedónie) a letisko v hlavnom meste Skopje pomenované po slávnom Alexandrovi.
Spor došiel až do takého bodu, že Grécko blokovalo integračné aktivity svojho susedného štátu do NATO a EÚ a žiadalo OSN, aby do názvu formálne pridala ešte kvalifikačné slová ako “Horné” alebo “Nové” Macedónsko, ale nič sa nakoniec nedohodlo.
Premiér bývalej juhoslovanskej republiky Nikola Gruevski hovorí, že je ochotný znovu otvoriť dialóg na túto tému s Gréckom za predpokladu, že prípadnú zmenu názvu schváli aj plebiscit v jeho krajine.”Sme pripravení diskutovať, začať dialóg a nájsť nejaké riešenie,” vravel Gruevski v rozhovore pre britský denník The Guardian. “Radi by sme čo najskôr v dialógu s Gréckom našli riešenie, a ak nájdeme riešenie, obrátime sa na občanov usporiadaním referenda,” dodal.
Na základe priaznivého postoja aj Grécko mení rétoriku. Už v júni grécky minister zahraničia Nikos Kotzias vyhlásil: “Chceme, aby všetci naši susedia boli členmi Európskej únie … pretože naše vlastné krajiny sú do značnej miery závislé na tom, čo sa deje na Balkáne ako celku. ”