V tejto súvislosti koluje niekoľko chýrov, zaužívaných teórií, ktoré už dávnejšie neplatia a neodzrkadľujú realitu. Napríklad viacerí analytici, odborníci a dupľom bežní smrteľníci si myslia, že nešťastní obyvatelia EÚ sú obete a ohrozujú ich drogoví dealeri z Balkánu. Strašiak v podobe Balkánskej drogovej cesty znepríjemňuje život obyvateľom EÚ už desaťročia.
Lenže situácia sa trochu zmenila. Štatistici a analytici poukazujú na to, že užívanie drog na celom západnom Balkáne v posledných rokoch rapídne kleslo. Je to prekvapenie, ale súčasná „drogová situácia“ je v regióne dokonca lepšia ako v krajinách Európskej únie. V rôznych krajinách tohto regiónu iba 4 až 8% mladých ľudí vo veku 15-16 rokov už mali skúsenosti s drogami. V štátoch Európskej únie tento počet je 2,5 razy vyšší.
Vznik národných protidrogových stratégií na Balkáne už prináša výsledky. Vyplýva to zo štúdie Európskej agentúry pre sledovanie drog a drogových závislostí. Región západného Balkánu predstavujú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo, Čierna hora a Srbsko. Je zaujímavé, že všetko sú to potenciálni kandidáti pre vstup do Európskej únie. Tento región je ešte stále často spojovaný s takzvanou „Balkánskou cestou“, používanou kriminálnymi organizáciami na pašovanie ilegálnych drog, najmä heroínu, z centrálnej Ázie do Európskej únie. Čuduj sa svete, ale práve tu sa počet užívateľov drog znížil pod európsky priemer. Je to prekvapenie.
Ale na druhej strane nie je to náhoda. Počas posledných 10-15 rokov vznikla s podporou programov EÚ medzi Európskou agentúrou pre sledovanie drog a drogových závislostí a krajinami západného Balkánu úspešná spolupráca. Vďaka nej sa v boji s drogami dosiahol významný pokrok a podarilo sa dosiahnuť dobré výsledky. Samozrejme, aj napriek znižovaniu počtu užívateľov a ďalším úspechom, región ešte stále čelí komplexnému radu problémov spojených s užívaním drog a súvisiacim zdravotným a sociálnym problémom.
V tomto regióne sú ešte epidémie hepatitídy C medzi užívateľmi, ktorí si drogy aplikujú injekčne. Zapríčinené sú opakovaným používaním znečistených ihiel. Značné úsilie preto kompetentní venujú na rozvoj možností liečby a zakladanie programov na výmenu injekčných striekačiek. Finančné pokrytie programov je však stále príliš malé na to, aby zaručili významný a trvalý vplyv. Dlhodobé financovanie týchto programov tak aj naďalej ostáva pre jednotlivé štáty západného Balkánu prioritou. Potešiteľným faktom však je, že povestná Balkánska drogová cesta sa pomaly mení na malú cestičku. Ale zatiaľ ešte existuje…
eu



















