Na treťom mieste dobehol do cieľa Berhe Berhane Tesfay, za ním skončil víťaz predošlých troch ročníkov Keňan Reuben Kerio. “Teší ma, že sa mi podarilo vytvoriť rekord. Je to veľký úspech, veľmi si to vážim. Posledný kilometer bol taktický, ja som na to zatlačil. Predtým som sa držal vzadu, no v závere som už iba šprintoval,” uviedol Rono bezprostredne po triumfe pre RTVS.

Rono aj Tulu prišli do Košíc s osobnými rekordmi, ktoré boli výrazne pod traťovým rekordom MMM. Rono mal pred tromi rokmi v Toronte víťazný čas 2:05:05 h a pod rekord MMM sa dostal viackrát, vrátane maratónu v Prahe v roku 2023. Tulu dosiahol v roku 2023 v Seville čas 2:05:19.

Kerio triumfoval v uplynulých dvoch ročníkoch, celkovo dosiahol v Košiciach už tri víťazstvá (2017, 2021, 2022), no napokon sa nestal prvým vytrvalcom v histórii MMM s tromi prvenstvami po sebe. Rekordérom MMM je naďalej Maďar József Galambos so štyrmi víťazstvami (1927, 1928, 1932, 1933)

Skupina 11 elitných afrických favoritov sa od úvodu držala spolu a vzdialila sa od slovenskej trojice Hladík, Ivaniuta, Hujsa a Čech Janoušek. Na 15 km mali favoriti medzičas, ktorý im dával šancu zaútočiť na traťový rekord. Ešte počas prvej polovice pretekov odstúpil držiteľ traťového rekordu z roku 2012 Lawrence Kimaiyo, ktorého účasť bola skôr symbolická na základe voľnej karty od organizátorov. Elitná skupinka mala na obrátke čas 1:03:33 hod, pričom v nej figurovali Kerio, Tulu, Rono, Berhane i Bantie. S časom 1:11:22 absolvovali obrátku súperi o slovenský titul Hladík a Hujsa, ktorých dopĺňal Janoušek. Z elitnej skupiny favoritiek vypadla vlaňajšia víťazka a držiteľka traťového rekordu Agaiová. Pred métou 30 km už mala skupina mužských favoritov iba sedem členov, pričom už s nimi nešli vodiči. Na 30. km mala medzičas 1:30:09, ktorý naďalej dával šancu na traťový rekord, pričom tempo udával najmä Kerio. Zaujímavý súboj sa odohrával aj medzi ženami, ktoré mali v popredí kompaktnú skupinu favoritiek. Ich medzičas na 30. km 1:45:04 znamenal 27-sekundový náskok na rekordný medzičas. Na 36. kilometri bola na čele štvorica Tulu, Rono, Kerio a Tesfay. Tempo prvých dvoch menovaných bolo pre ostatných napokon príliš vysoké. Tri km pred cieľom sa Tulu vzdialil svojmu súperovi, ale Rono sa za na neho krátko na to dotiahol. Tulu sa ešte raz pokúsil o únik, no viac síl v závere mal Rono, ktorý napokon ozdobil jubilejný ročník novým rekordom.

Titul majstra Slovenska získal Marek Hladík. Pre 32-ročného vytrvalca to bol 10. maratón v kariére a 5. v Košiciach. V boji o prvenstvo mu najvýraznejšie konkuroval Matúš Hujsa. “Moje pocity sú úžasné. Moje plány boli titul a prípadne aj osobný rekord. Obe tieto méty sa mi podarilo dosiahnuť, takže musím byť spokojný. Bojoval som s vetrom, ale napokon to vyšlo. V závere som dokázal zrýchliť, pomohol mi vietor do chrbta. Myslel som si, že Matúšovi ujdem už skôr. Predpokladal som, že nevydrží až tak dlho. On ma tlačil zozadu, nemohol som zvoľniť. Napokon dobehol iba pár sekúnd za mnou. Klobúk dolu pred ním, fantasticky si zlepšil “osobák.” Na začiatku roka som bol zranený a tak som si plány upravil tak, aby bol vrchol môjho snaženia práve tu v Košiciach. Na MMM behávam veľmi rád a vždy sa mi tu podarí zabehnúť dobrý čas,” poznamenal Hladík, ktorý v “covidovom” roku 2020 využil neúčasť afrických bežcov na víťazstvo na MMM.

Strieborný Matúš Hujsa zaostal za Hladíkom o 31 sekúnd, časom 2:22:45 si vytvoril osobné maximum. “Som veľmi spokojný. Pred maratónom som mal rešpekt a napokon som veľmi šťastný za dosiahnutý čas. Nešiel som na umiestnenie, skôr som si chcel posunúť svoj najlepší čas,” priznal Hujsa, ktorý je športový obojživelník. Iba dve hodiny po dobehu do cieľa musel z Košíc odísť, keďže ho so zverencom Matejom Beňušom čakalo posledné kolo olympijskej kvalifikácie vo vodnom slalome.

Z titulu majsterky SR sa radovala 27-ročná Veronika Páleníková, ktorá v Košiciach v minulosti zvíťazila na polmaratóne ešte s dievčenským priezviskom Zrastáková. Práve na MMM si prvýkrát v kariére vyskúšala maratónsku trať, na ktorej napokon do bodky splnila svoje stanovené medzičasy. “Mala som ich napísané na ruky a všetko išlo ako malo. Prvý rok po pôrode (v októbri 2021 pozn.) som na to netlačila, stále som mala nejaké bolesti. Nechcela som rýchly návrat, išlo to skôr postupne,” priznala maratónska majsterka SR.

V ženskom polmaratóne zvíťazila Žofia Naňová s časom 1:15:41. Prvenstvo v mužskej kategórii vybojoval Peter Ďurec, ktorý zvíťazil s priepastným vyše 5-minútovým náskokom na Matúša Kozlovského. S časom 1:03:56 bol spokojný: “Fúkal dosť silný vietor, takže vzhľadom na podmienky som spokojný. Môj cieľ bolo posunúť sa na druhé miesto v slovenských historických tabuľkách, no to sa nepodarilo. Do 11 km sa mi bežalo dobre, po otočke proti vetru som začal cítiť laktát v nohách.”

Jednou zo súčastí 100. ročníka boli preteky štafiet, medzi ktorými najvýraznejšie pútalo pozornosť kvarteto zložené z olympijských víťazov. Štoricav Robert Korzeniowski, Gabriella Szabóová, Martin Koukal, Anastazia Kuzminová napokon obsadila 2. miesto s 8-minútovou stratou na víťazov. “Cítim sa unavene, ale šťastne. Je to niečo neuveriteľné, čo s človekom dokáže spraviť atmosféra v Košiciach. Vyburcuje vás k tomu, že idete na lepší čas, než ste si pôvodne stanovili,” poznamenala Kuzminová, ktorá bola finišmanka olympijskej štafety.

Tóth mal v maratónskej premiére čas 3:02:49 h: “To bol nadplán”

Olympijský víťaz v chôdzi Matej Tóth absolvoval svoju maratónsku premiéru v lepšom čase než očakával. Na jubilejnom 100. ročníku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach (MMM) sa prvýkrát vydal na kráľovskú trať a s časom 3:02:49 h neskrýval spokojnosť. Opäť ho nadchla aj atmosféra, ktorú si na košickom maratóne v minulosti užíval v iných disciplínach.

“Bolo to super, užil som si to. Začiatok som mal pod kontrolou, išiel som stále s rezervou a aj to som stále bežal rýchlejšie než bol plán – kilometer približne za 4:23 min. V druhej polovici som mal určité obavy, ale na 30. kilometri som dostal energiu a išlo sa mi výborne. V závere sa mi to trochu vypomstilo, ale nebolo to o nejakej veľkej kríze. Celkovo som veľmi spokojný,” poznamenal Tóth, ktorý pôvodne avizoval snahu o čas približne 3:10 – 3:15. Ako sa ukázalo, týmito očakávaniami podcenil svoje možnosti, keďže veľa nechýbalo a zmestil by sa do troch hodín. “Je to určite nadplán. Podľa nedávnych tréningoch som vedel, že mám aj na lepší čas než 3:10 h. Dnes to nebolo o výslednom čase, ale o tom, aby som sa dobre cítil a užil si atmosféru. To sa podarilo.”

Diváci popri trati ho dokázali rýchlo identifikovať a povzbudzovali ho ešte výraznejšie než ostatných. “Priznám sa, že už som sa aj trochu tešil na pokojnejšie miesta na trati, na ktorých by mi mohli padnúť tepy. Všade bolo veľa ľudí, bola to úžasná eufória. Na záverečných 5 kilometroch som cítil, že už je to dlhé.” Z Mateja Tótha sa po ukončení chodeckej kariéry stal pravidelný účastník MMM. Na mieste je otázka, či sa košického maratónu zúčastní aj o rok. “Nechcem nič vyhlasovať, no verím, že keď som to zvládol raz, tak sa ešte dokážem znovu pripraviť. To už nebude 100. ročník, ale 100. narodeniny, takže znovu motivácia navyše. Ak budem zdravý a ak to iba trochu pôjde, tak sa do Košíc veľmi rád vrátim,” poznamenal Matej Tóth.

Koniar spokojný s jubilejným ročníkom: “Traťový rekord je odmena”

Jubilejný 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach (MMM) splnil očakávania veľkej časti fanúšikov i organizátorov. Riaditeľ pretekov Branislav Koniar považuje rekordný čas Philemona Rona z Etiópie 2:06:55 za odmenu pre všetkých, ktorí sa podieľali na organizácii podujatia.

Rono splnil pozíciu jedného z najväčších favoritov, do ktorej ho predurčoval najlepší osobný rekord z celého štartového poľa – 2:05:00 h. Sekundoval mu jediný ďalší vytrvalec s “osobákom” pod 2:06 h Keňan Kebede Tulu, s ktorým absolvovali na záverečných kilometroch pútavý súboj do posledných metrov. Ten napokon vyústil k pokoreniu traťového rekordu z roku 2012, ktorý držal Lawrence Kimaiyo. “Bolo to veľmi tesné. Bežci začali na záverečných 7-8 kilometroch spomaľovať, no na záverečnom kilometri sme už napokon verili, že zo svojho tempa nestratia. Vidno, že k nám chodia bežci s výbornou výkonnosťou. Na veľkých maratónoch už nevídať sólové víťazstvá, naopak, často sú to súboje až na cieľovú pásku. Opäť sme taký videli aj v Košiciach. Zápletka sa ukáže až na konci a sme radi za takéto dramatické rozuzlenie,” uviedol Koniar. Riaditeľa MMM tešili popri rekordnom čase aj ďalšie aspekty: “Mali sme veľké šťastie na počasie. Po horúcom septembrovom počasí pripadol prvý chladnejší deň práve na 1. október a to nám veľmi pomohlo. Videli sme veľa osobných rekordov, ktoré prekonali slovenskí bežci. Nový traťový rekord mužov je odmena pre všetkých, ktorí sa počas roka snažili o toto jubilejné podujatie.”

Organizátori potvrdili aj angažovaním vytrvalcov s výbornými osobnými rekordmi snahu o vytvorenie nového maxima košického maratónu. V ženskom poli favoritiek nechýbala Keňanka Margaret Agaiová, ktorá v Košiciach už dvakrát vytvorila traťový rekord. V poli favoritiek ju doplnilo šesť afrických vytrvalkýň. Triumfovala Keňanka Jackline Cheronová, pre ktorú to bol iba druhý maratón v živote. “Priznávame, že tentoraz sme sa zamerali skôr na súťaž mužov. Ženský rekord sme posúvali v uplynulých piatich rokoch, takže tentoraz sme tomu dali voľnejší priebeh z hľadiska nominácie a rozpočtu. Napriek tomu prišla veľká kvalita bežkýň a napokon sme aj u žien videli veľké ukrajovanie z osobných rekordov, ” uviedol Koniar.

Súboj o majstra Slovenska v maratóne napokon vyznel pre víťaza MMM z “covidového” ročníka 2020 Mareka Hladíka. Súperil najmä so športovým “obojživelníkom” Matejom Hujsom, ktorého výkonnosť v spojitosti s náročným programom vyzdvihol aj riaditeľ pretekov. “Matúš Hujsa hneď po MMM letel do Londýna, kde ako tréner pomohol vodnému slalomárovi Matejovi Beňušovi v kvalifikácii OH 2024 v Paríži. Patrí mu obrovská poklona za to, ako sa dokázal sústrediť a dobehnúť v osobnom rekorde. Príprava najlepších Slovákov bola cielená na Košice. Treba povedať, že sa pripravovali v ťažkých podmienkach, ktoré nezodpovedajú tomuto storočiu a snahe presadiť sa v európskom meradle. Obaja sú úžasní ľudia.”

Hladík vystriedal na pozícii slovenského šampióna Mariána Zimmermanna. Ten vlani triumfoval s časom 2:28:19, tentoraz mu ani vylepšenie “osobáku” na 02:27:16 nestačilo na obhajobu titulu. “Vedel som, do čoho idem a na akej úrovni sú Marek (Hladík) či Matúš (Hujsa). Toto je spravodlivý šport. Človek sa porovnáva sám so sebou, vlani by som bol s týmto časom prvý. Tentoraz bola konkurencia silnejšia. Slovenský titul je v správnych rukách. Ja som veľmi spokojný, zlepšil som si “osobák.” poznamenal Zimmermann.

Riaditeľ MMM priznal spokojnosť s priebehom maratónskeho víkendu, počas ktorého sa v Košiciach objavilo viacero osobností verejného, športového a atletického diania. Popri úspešných olympionikoch Anastasii Kuzminovej, Matejovi Tóthovi, Robertovi Korzeniowskom či Martinovi Koukalovi figurovali v plejáde hostí aj zakladateľ maratónu v Berlíne Horst Milde, riaditeľ oddelenia Dedičstva Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) Christopher Turner a ďalší. “Máme od nich skvelé reakcie. V slovách od Hosta Mildeho a hostí z celého sveta počas otváracieho ceremoniálu MMM boli veľké komplimenty. Som rád, že dokazujeme, že z hľadiska športovej diplomacie vieme držať krok so svetom a ponúknuť zaujímavý program. Stý ročník bol pre nás jeden z vrcholov tejto dekády. Konkurencia je obrovská, vytrvalci si vyberajú, kde budú štartovať. Stý ročník bol magický, no naše sily už musia smerovať k tomu, ako svetu predať našu druhú stovku. Je to niečo, čo nás bude tlačiť dopredu,” priznal Koniar.

100. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach
muži: 1. Cherop Philemon Rono (Keňa) 2:06:55 hod. – traťový rekord, 2. Kebede Wami Tulu (Etiópia) 2:06:56, 3. Berhane Berhe Tesfay (Eritrea) 2:07:07, 4. Reuben Kiprop Kerio (Keňa) 2:07:56, 5. Masresha Bisetegn Bere 2:09:04, 6. Mitku Dekeba Tafa (obaja Etiópia) 2:09:05, 7. Afewerki Hidru Berhane 2:11:09, 8. Milan Janoušek (ČR) 2:21:56, 9. Marek Hladík (SR) 2:22:14, 10. Matúš Hujsa (SR) 2:22:45
ženy: 1. Jackline Cheronová (Keňa) 2:24:43, 2. Adawork Abertová (Et.) 2:26:19, 3. Ayantu Kumelová (Et.) 2:26:33
majstrovstvá SR:
muži: 1. Marek Hladík 2:22:14, 2. Matúš Hujsa 2:22:45, 3. Martin Rusina 2:24:00
ženy: 1. Veronika Páleníková 2:45:52, 2. Katarína Lovrantová 2:51:12, 3. Ivana Líšková (všetky SR) 2:51:23

polmaratón:
muži: 1. Peter Ďurec 1:03:55, 2. Matúš Kozlovský 1:09:32, 3. Radovan Tomeček (všetci SR) 1:10:34
ženy: 1. Žofia Naňová 1:15:41, 2. Katarína Pejpková 1:15:52, 3. Zuzana Polohová (všetky SR)
handbikeri
muži: 1. Rafal Wilk 29:31 min., 2. Krzysztof Plewa (obaja Poľ.) 29:31, 3. Maroš Orečný (SR) 31:32
ženy: 1. Anna Oroszová (SR) 36:09, 2. Kristína Madajová 38:40, 3. Kasia Lewerová (Poľ.) 47:29
inline
muži: 1. Adrian Vajanský 36:42, 2. Jan Jelínek (obaja ČR) 37:32, 3. Miro Smuda (SR) 37:36
ženy: 1. Renáta Karabová 38:17, 2. Claudia Dohaničová 40:44, 3. Laura Martonová (všetky SR) 43:44

Víťazi MMM od roku 1999:
2023: Philemon Rono (Keňa)
2022: Reuben Kerio (Keňa)
2021: Reuben Kerio (Keňa)
2020: Marek Hladík (SR)
2019: Hillary Kibiwott Kipsambu (Keňa)
2018: Raymond Kipchumba Choge (Keňa)
2017: Reuben Kiprop Kerio (Keňa)
2016: David Kemboi Kiyeng (Keňa)
2015: Samuel Kiplimo Kosgei (Keňa)
2014: Gilbert Kiptoo Chepkwony (Keňa)
2013: Patrick Kiptanui Korir (Keňa)
2012: Lawrence Kimwetich Kimaiyo (Keňa)
2011: Elijah Kiprono Kemboi (Keňa)
2010: Gilbert Kiptoo Chepkwony (Keňa)
2009: Jacob Kipkorir Chesire (Keňa)
2008: Dejene Yirdawe (Etiópia)
2007: William Biama (Keňa)
2006: Edwin Kipchom (Keňa)
2005: David Maiyo (Keňa)
2004: Adam Dobrzynski (Poľsko)
2003: Grigorij Andrejev (Rusko)
2002: David Kariuki (Keňa)
2001: David Kariuki (Keňa)
2000: Ernest Kipyego (Keňa)
1999: Róbert Štefko (SR)