Kométa 2I/Borisov je druhé kozmické teleso po asteroide Oumuamua, ktoré priletelo do Slnečnej sústavy z medzihviezdneho priestoru.
Astronómovia spočiatku tvrdili, že zloženie tejto kométy je rovnaké ako majú kométy Slnečnej sústavy. Po detailnejšom skúmaní, ktoré bolo vykonané pomocou komplexu rádioteleskopu ALMA, ktorý je umiestnený v čílskej púšti Atacame, sa však ukázalo, že to nie je úplne tak.
“Je to prvýkrát, čo sme sa pozreli dovnútra kométy za hranicami Slnečnej sústavy. A veľmi sa líši od väčšiny iných komét, ktoré sme videli skôr,” uvádzajú sa v tlačovej správe Národného rádioastronomického observatória vyjadrenia jedného z vedúcich výskumu Martina Cordinera.
Prvýkrát vykonal komplex ALMA priamej analýzy chemického zloženia plynu emitovaného kométou 2I/Borisov 15. a 16. decembra 2019. Astronómovia objavili kyanovodík (HCN) a oxid uhoľnatý (CO). Pričom posledný menovaný bol objavený vo veľkom množstve – 9 až 26-krát vyššom ako býva u komét Slnečnej sústavy, ktoré sa nachádzajú v analogickej vzdialenosti od Slnka. Podľa vedcov to naznačuje, že Borisovova kométa vznikla v extrémne chladnom prostredí.
“Kométa musela byť vytvorená z materiálu, ktorý je veľmi bohatý na CO, ktorý býva prítomný iba pri najnižších teplotách nájdených vo vesmíre, pod 250 stupňov Celzia,“ tvrdí ďalšia vedúca výskumu Stefanie Milamová.
Možnosti teleskopu ALMA
Kométy sú zaujímavé tým, že sa na rozdiel od planét ich vnútorné zloženie od narodenia významne nezmenilo. Preto sa mohlo veľa povedať o procesoch, ktoré sa vyskytli počas ich zrodenie na protoplanetárnych diskoch. Oxid uhoľnatý je jednou z najčastejších molekúl vo vesmíre, nachádza sa vo väčšine komét.
Aj napriek tomu však existuje obrovská variabilita koncentrácií CO v Slnečnej sústave a nikto nevie prečo. Sčasti to môže byť spojené s tým, že v Slnečnej sústave sa vytvorila tá či iná kométa, alebo s tým, ako často sa kométa vzhľadom k svojim orbitálnym parametrom približuje k Slnku, ktorého teplo vyparuje oxid uhoľnatý z povrchu kométy.
V mnohých ohľadoch bol objav urobený vďaka unikátnym technickým možnostiam teleskopu ALMA, čo je prvý teleskop, ktorý bol schopný zmerať obsah látok v plynoch pochádzajúcich priamo z jadra objektu, ktorý sa k nám dostal z iného planetárneho systému.
“Iba vďaka bezprecedentnej citlivosti teleskopu ALMA môžeme na submilimetrových dĺžkach vĺn charakterizovať plyn, ktorý vychádza z takých unikátnych objektov,“ vysvetlil ďalší autor článku Anthony Remijan z Národného rádioastronomického observatória.
Protoplanetárne disky
Podľa názoru autorov sa kométa 2/Borisov vytvorila ďaleko od svojej materskej hviezdy, v chladnej oblasti ľadových telies, ktorá sa dá porovnávať s Kuiperovým pásom v Slnečnej sústave, ktorý sa nachádza za obežnou dráhou Neptúnu. Čo sa týka toho, v akom planetárnom systéme sa objavila kométa, možno len špekulovať, tvrdia vedci.
“Väčšina protoplanetárnych diskov pozorovaných teleskopom ALMA sa nachádza okolo mladých hviezd s malou hmotnosťou, ako je napríklad Slnko. Mnoho z týchto diskov siaha ďaleko za hranice oblasti, kde sa zrejme vytvorili naše vlastné kométy, a obsahujú veľké množstvo extrémne studeného plynu a prachu. Možno, že kométa 2I/Borisov k nám prišla z jedného z týchto veľkých diskov,” vysvetľuje Cordiner.
Vysoká rýchlosť, ktorou kométa prešla Slnečná sústavou (asi 33 kilometrov za sekundu), dáva astronómom dôvod k domnienkam o tom, že bola vyhodená zo svojho systému pri interakcii s prechádzajúcou hviezdou alebo planétou.
Potom strávila milióny a miliardy rokov cestovaním chladným medzihviezdnym priestorom. A to až do tej doby, než si ju všimol ruský amatérsky astronóm Gennadij Borisov.
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
.jpg)
.jpg)
