“Ani najvyspelejšie európske ekonomiky nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy vo výške 60 % z priemernej mzdy, preto by sa k jej výške malo prihliadať zodpovedne,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. Ak má byť podľa nej cieľom zvyšovanie príjmov nízkopríjmových skupín, tak na to je riešením zvýšenie nezdaniteľnej časti dane a jej naviazanie na rast minimálnej mzdy. Týmto krokom by práve nízkopríjmové skupiny neboli oveľa viac zdaňované každým zvýšením minimálnej mzdy.

Pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy podľa AZZZ dosahuje 42 až 48 %. “Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v nízko rozvinutých regiónoch a nízkopríjmových sektoroch,” upozornila hovorkyňa. AZZZ už od začiatku zásadne nesúhlasila s návrhom naviazať minimálnu mzdu na úroveň 60 % priemernej mzdy na Slovensku. “Zamestnávatelia dlhodobo žiadajú otvoriť rokovania o novom mechanizme, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov upravovala, nemôžeme však súhlasiť s tým, aby sa mechamizmus odvíjal iba od priemernej mzdy,” zdôraznili zamestnávatelia. Nový mechanizmus by mal zohľadňovať viaceré ekonomické veličiny, nielen priemernú mzdu, ale napríklad aj produktivitu práce, či infláciu.

Vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy dvíhajú o milióny eur, ktoré sú podľa zamestnávateľov najmä v hrozbe ekonomickej recesie potrebné na investície a udržanie pracovných miest. “Minimálna hodinová mzda ovplyvňuje výšku príplatkov a kompenzácií za prácu v noci, cez víkend, za nadčasovú prácu či za sťažený výkon práce,” upozorňuje AZZZ. Zamestnanci v mnohých firmách pracujú v nepretržitej prevádzke sedem dní v týždni, čo je dané ich zameraním a štruktúrou priemyslu na Slovensku. “Pre tieto spoločnosti môže byť takýto nárast mzdových nákladov v dôsledku skokového navýšenia minimálnej mzdy a príplatkov na ňu nadviazaných ekonomicky neudržateľný,” dodáva AZZZ.

Novelu zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej najnižšie hrubé zárobky od roku 2021 predstavujú aspoň 60 % z priemernej hrubej mzdy spred dvoch rokov, v októbri minulého roka v parlamente presadili poslanci za Smer-SD. V budúcom roku bude mať Slovensko po tomto kroku z pohľadu mediánovej mzdy najvyššiu minimálnu mzdu na svete, keď na prvej priečke vystrieda Francúzsko. V piatok to pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov (APZ) Silvia Šeptáková. Mediánová mzda je úroveň mzdy, pri ktorej polovica zamestnancov zarába menej a polovica viac ako je mediánová mzda.

“Budeme žiadať, aby sa zákon novelizoval. Určovanie výšky minimálnej mzdy relevantným spôsobom a jej odpojenie od príplatkov za prácu bude pre nás jednou z prioritných tém v diskusiách s novou vládou,” tvrdí Šeptáková. Rast alebo pokles minimálnej mzdy v národnom hospodárstve podľa nej musí vychádzať predovšetkým z aktuálnych ekonomických analýz a predikcií. “Exkluzívna štúdia, ktorú pre náš členský Zväz automobilového priemyslu SR vypracoval neziskový viedenský inštitút (Industriewis­senschaftliche Institut) ukázala, že na Slovensku za posledných 10 rokov narástla produktivita práce o 28,8 %, pričom náklady na zamestnanca narástli až o 44,1 %,” upozornila hovorkyňa APZ. Rýchlejší rast nákladov práce oproti rastu produktivity podľa nej spôsobuje obrovský pokles konkurenčnej schopnosti slovenského priemyslu v porovnaní s inými krajinami.

Spolu s vyššou minimálnou mzdou od začiatku budúceho roka stúpnu aj príplatky za prácu v noci, v sobotu a nedeľu, ktoré sú naviazané na hodinovú minimálnu mzdu. Za hodinu práce v noci sa príplatok zvýši najmenej o 18 centov na 1,51 eura a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, príplatok za nočnú prácu stúpne aspoň o 22 centov na 1,89 eura. Príplatok za hodinu práce v sobotu pôjde nahor minimálne o 22 centov na 1,89 eura a za hodinu práce v nedeľu o 44 centov na 3,77 eura. Výška príplatku za prácu cez sviatok sa nezmení, keďže tento príplatok nie je viazaný na hodinový minimálny zárobok. Príplatok za prácu cez sviatočný deň totiž dosahuje 100 % priemerného zárobku zamestnanca.

Pri stanovovaní sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a ďalšie roky bude mať prednosť dohoda zamestnávateľov a odborárov. Ak sa na sume minimálnej mzdy na rok 2021 spoločne dohodnú zamestnávatelia a odborári do 15. júla tohto roka alebo dohoda o najnižších hrubých zárobkoch nastane spoločne s predstaviteľmi vlády na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta tohto roka, dohodnutá výška minimálnej mzdy bude záväzná. To, že sa odborári so zamestnávateľmi dohodnú na sume minimálnej mzdy na ďalší rok, je však málo pravdepodobné. Takúto bipartitnú dohodu totiž v posledných dvadsiatich rokoch nedosiahli. Odborári pritom každoročne požadujú zvýšiť najnižšie hrubé zárobky viac, ako navrhuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Ak sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na rok 2021 a ďalšie roky do konca augusta tohto roka nedohodnú, uplatní sa vzorec, podľa ktorého sa minimálna mzda od roku 2021 určí ako 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.