Môj profil 
Predplatné
Presný dátum narodenia Pána pred vyše 2000 rokmi nie je známy. Spočiatku jeho narodenie nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínalo spolu s inými “zjaveniami Pána”. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia – prvý záznam je z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň narodenia Pána Ježiša práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a o novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis (Narodenie Slnka) použili a po novom ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad, Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol iustitiae), alebo Kristus – Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Na základe odlišných tradícií kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rozličných termínoch. Katolíci, protestantské cirkvi a časť pravoslávia svätia Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane pravoslávnych na Slovensku, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, teda 6. a 7. januára.
Juliánskym kalendárom sa riadi napríklad aj pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku i na Ukrajine.
Pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Grécka, Bulharska a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár a slávia Vianoce 24. a 25. decembra.
Pre katolíkov sú jasličky a scény betlehema významným symbolom Vianoc
Jasličky s Ježiškom a scéna betlehemskej jaskyne, kde sa narodil, sú pre katolíckych veriacich významným symbolom obdobia Vianoc až do 6. januára, kedy sa slávi sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov.
Betlehemy s jasličkami, postavami Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa, troch mudrcov z Východu, ktorí sa prišli Ježiškovi pokloniť a priniesli mu dary, anjelov, pastierov, oviec a ďalších zvierat, dotvárajú v tomto období atmosféru v katolíckych kostoloch i domácnostiach. Pri betlehemoch v kostoloch sa už tradične počas Vianoc a na Troch kráľov konajú jasličkové pobožnosti či trojkráľové scénky, približujúce deťom a mládeži udalosti v Betleheme.
Tradícia jasličiek a betlehemov je veľmi stará. Vo Svätom písme sa jasle spomínajú v súvislosti s narodením Ježiša. Podľa niektorých prameňov, v roku 354 priniesli jasličky z Betlehema do Ríma a pápež Libérius ich slávnostne posvätil v kostole Santa Maria Maggiore. Jasličky a neskôr betlehemy s mnohými postavami ako symbol Narodenia Ježiša Krista majú dávnu tradíciu nielen v Taliansku, ale i v Španielsku, Nemecku a iných európskych krajinách.
Za pôvodcu betlehemskej tradície sa považuje sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v roku 1223 v talianskom Greccio. Betlehemy sa v európskych krajinách rozširovali najmä v 17. a 18. storočí, ľudia ich vyrezávali a zostavovali z rôznych materiálov.
Na Slovensku došlo k veľkému rozmachu tvorby betlehemov od konca 18. storočia. Najrozšírenejším materiálom, z ktorého ich ľudia zhotovovali, bolo drevo. Známe sú tiež betlehemy maľované na skle, vyrobené z papiera, keramiky, šúpolia, sadry, vosku, ako aj iných materiálov. Na Slovensku sú typické betlehemy z okolia banských miest, najmä Banskej Štiavnice. Mnohé krásne betlehemy ľudových majstrov z rôznych oblastí krajiny sa nachádzajú v slovenských múzeách. Známy je veľký betlehem v Rajeckej Lesnej.
.jpg)
.JPG)
