Môj profil 
Predplatné
Štrasburg/Brusel 15. januára (TASR) – Ak by Európska únia nezakročila, bolo by to z jej strany politickým, strategickým ako aj humanitárnym zlyhaním. Uviedla to dnes na margo situácie v Mali šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová, ktorá dnes večer vystúpila pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) počas plenárneho zasadania v Štrasburgu. Jej prítomnosť si žiadosťou na predsedu EP Martina Schulza vyžiadali europoslanci, ktorých zaujíma postoj EÚ voči vývoju situácie v Mali.
Ashtonová najskôr poďakovala poslancom za to, že boli ochotní stretnúť sa s ňou už dnes, namiesto nimi požadovaného stredajšieho termínu. Zdôraznila, že jej pracovná agenda je tento týždeň preplnená aj kvôli dramatickému vývoju udalostí v africkej republike a dodala, že na štvrtok do Bruselu zvolala mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti, kde ústrednou témou bude konflikt v Mali. Na toto zasadnutie pricestuje aj minister zahraničných vecí republiky Mali.
V súvislosti so situáciou v tejto krajine Ashtonová poslancom pripomenula, že za posledný týždeň došlo k dramatickému vývoju v Mali, keď úmysly a zámery "džihádistických rebelov a teroristov" zo severu Mali nabrali konkrétne kontúry po tom, ako rozvinuli ofenzívu smerom na juh krajiny a obsadili dôležité mesto Konna v regióne Mopti. Zdôraznila, že rebeli sa ocitli ba niekoľko sto kilometrov od hlavného mesta Bamako.
"Naše analýzy jasne ukázali, že džihádisti sa snažia obsadiť čo najväčšie územie Mali a posilniť tam svoje pozície, kým medzinárodné spoločenstvo bude pripravené zakročiť. Zároveň sa usilujú destabilizovať vládu v Bamaku, čo by malo ešte viac sťažiť medzinárodnej komunite poskytnúť pomoc obyvateľom Mali," uviedla Ashtonová pred europoslancami.
Šéfka európskej diplomacie upozornila, že dôsledky činnosti moslimských rebelov sú známe už teraz, zásluhou toho, čo robia na obsadenom území na severe krajiny. Podľa Ashtonovej ide o hrozné porušovanie základných ľudských práv, zneucťovanie svätých miest a ničenie kultúrnych pamiatok, likvidáciu politickej a náboženskej slobody a hrozby vyvíjané na okolité susedné krajiny.
"Ide o hrozby, ktoré sú rozširované aj priamo na Európsku úniu. Situácia v Mali má priamy dopad na nás. Teroristi zo severu krajiny využívajú obsadené územie na nezákonné obchodovanie a pašovanie všetkého druhu. Vrátane zbraní a drog. Dopúšťajú sa častých únosov, pričom mnohí z unesených sú občanmi Európskej únie. Nemôžeme byť za tejto situácie ľahostajní," objasnila Ashtonová situáciu EÚ voči udalostiam na severe Afriky.
Podpredsedníčka Európskej komisie zároveň ocenila úsilie Francúzska a takisto aj západoafrických krajín, ktoré vláde v Bamaku prišli na pomoc v boji s moslimskými povstalcami. Podľa nej je veľmi dôležité, aby rebeli pochopili, že medzinárodné spoločenstvo je zjednotené v úmysle pomôcť vláde a občanom Mali v boji proti tým, ktorí sa snažia nastoliť v krajine nedemokratický a násilný režim.
Ashtonová priznala, že kroky malijských rebelov vníma ako agresiu a že v optike EÚ to, čo sa teraz deje v Mali, predstavuje stav núdze. A preto treba podľa nej konať.
Na štvrtkovom (17.1.) mimoriadnom rokovaní diplomatov EÚ v Bruseli by európski ministri mali ponúknuť scenár opatrení, ktorým chce únia reagovať na vývoj situácie v Mali.
.JPG)
