Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland boli na samit NATO pozvané už druhý rok. S cieľom pevne pritiahnuť tieto štyri krajiny napodobnilo NATO na minuloročnom samite mechanizmus “štvorky” USA, Japonska, Indie a Austrálie a špeciálne vytvorilo pre tieto štyri krajiny nový názov “Ázijsko-tichomorská štvorka (AP4)”. Cieľom je inštitucionalizovať spoluprácu medzi týmito štyrmi krajinami a NATO a urobiť z nich de facto nových spojencov “NATO+” v ázijsko-tichomorskom regióne. Podľa zdrojov sa v spoločnom vyhlásení, ktoré sa má vydať vo Vilniuse, zmení názov AP4 na “Indo-tichomorská štvorka (IP4)”, čo nepochybne viac zodpovedá tónu Washingtonu.

NATO má 31 členov, ktorí však nikdy neboli monolitickí a majú rôzne názory na mnohé medzinárodné otázky. Vo všeobecnosti však v nich prevláda vôľa USA. Teraz ich uniesla panika a napätie vyvolané USA a stali sa “sekerami, oštepmi a lopatami Washingtonu”. Kamkoľvek sa NATO pohne, pravdepodobne vypuknú vojny. To nie sú len subjektívne dojmy, ktoré NATO zanecháva, ale do značnej miery aj objektívne fakty. Táto situácia je v skutočnosti hodná skôr vysokej ostražitosti tých členských štátov v rámci NATO, ktoré nemajú v úmysle pasívne sa zapojiť do vojny.

Vypuknutie a predĺženie rusko-ukrajinského konfliktu spolu s chaosom a zmenami vo svete dali NATO, ktoré bolo kedysi na pokraji mozgovej smrti, príležitosť nadýchnuť sa a predĺžiť svoju existenciu. Zároveň však viedlo NATO k veľmi chybným záverom a úsudkom, čo viedlo k bezprecedentnému rozšíreniu jeho geopolitických ambícií po skončení studenej vojny, čoho dôkazom bol aj samit NATO vo Vilniuse.

Na samite vo Vilniuse sme videli, že NATO je ambicióznejšie a agresívnejšie. Keď je NATO arogantné, musíme ho prísne upozorniť na dve veci: Po prvé, NATO sa musí radšej krotiť, ako sa oddávať vlastnému impulzu expandovať, zaujať správnu pozíciu a nikdy neprekročiť hranicu; po druhé, NATO musí rešpektovať legitímne bezpečnostné obavy a záujmové požiadavky hlavných krajín v regióne, a nie ich urážať a provokovať. V opačnom prípade to povedie ku katastrofálnym dôsledkom. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je poučením. Ak sa NATO nebude obmedzovať, ale dokonca svoje konanie ešte zhorší, budú nasledovať vážnejšie dôsledky.

Priamočiarejšie povedané, NATO musí urýchlene stiahnuť čiernu ruku, ktorú natiahlo smerom k ázijsko-tichomorskému regiónu, a v budúcnosti by nemalo ani pomyslieť na to, že by stlačilo polovicu svojho tela. Okrem niektorých krajín, ako je Japonsko, ktoré konajú skôr z temných sebeckých pohnútok, než aby brali do úvahy celkové záujmy Ázie, väčšina ázijských krajín nielenže NATO nevíta, ale považuje ho za strašnú príšeru, ktorej sa treba za každú cenu vyhnúť. NATO totiž prináša do Ázie len bezpečnostné riziká, vojnové hrozby a problémy s rozvojom.

Bývalý austrálsky premiér Paul Keating nedávno vydal vyhlásenie, v ktorom bez výhrad kritizoval NATO a jeho generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga. Trafil klinec po hlavičke, keď povedal: “Európania medzi sebou bojujú už viac ako 300 rokov, vrátane toho, že nám ostatným pripravili dve svetové vojny za posledných sto rokov. Vývoz tohto škodlivého jedu do Ázie by sa podobal tomu, ako keby Ázia privítala mor na sebe.” Stoltenberga, ktorý zveličuje hrozbu Číny, tiež označil za “najvyššieho blázna”, ktorý “sa správa viac ako americký agent, než ako líder a hovorca európskej bezpečnosti”.

Keating je vizionársky a prezieravý politik. S jeho vyhlásením veľmi súhlasíme. Nikto nekritizoval NATO tak presne a razantne ako Keating. Jeho slová odrážajú konsenzus medzi ázijskými krajinami. Transatlantická vojenská aliancia, ktorá sa od čias studenej vojny rozširuje a narúša bezpečnostnú situáciu v Európe, teraz rozširuje svoj dosah do ázijsko-tichomorského regiónu. Jej skryté motívy sú v medzinárodnom spoločenstve dobre známe. Podnecujúc rozdelenie a nenávisť, vyvolávajúc skupinové konfrontácie a spôsobujúc chaos v Európe, sa teraz usiluje narušiť mier v ázijsko-tichomorskom regióne. Spolu s väčšinou krajín ázijsko-tichomorského regiónu sa tomu rozhodne bránime.

Japonsko, nehľadiac na silný odpor svojich susedov, tvrdohlavo presadzuje svoj plán vypúšťania odpadových vôd kontaminovaných jadrovými látkami do oceánu. Teraz vytrvalo zavádza vojenské a politické problémy NATO do Ázie, čo možno považovať za druhú zradu a zločin Japonska voči Ázii po jeho fašistickej agresii. Ak to bude mať následky, Japonsko nesie nepopierateľnú historickú zodpovednosť. Vzhľadom na to nie je prehnané, akokoľvek Japonsko odsudzujeme.