Baku/Jerevan 27. septembra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Aziz Karimov)
Obyvatelia Arménska a Azerbajdžanu si v pondelok minútou ticha uctili pamiatku obetí šiestich týždňov bojov v Náhornom Karabachu, ktoré vypukli vlani 27. septembra. Informovala o tom agentúra AFP
Vojna o kontrolu nad hornatým regiónom Náhorný Karabach si vyžiadala asi 6500 mŕtvych a vyvolala vzájomné obvinenia z vojnových zločinov. Konflikt sa skončil 10. novembra uzavretím prímeria, ktoré sprostredkovalo Rusko. Arménsko ním bolo prinútené odovzdať Baku časť území, ktoré ovládalo celé desaťročia.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v pondelkovom televíznom prejave k národu ubezpečil, že “našich mučeníkov máme navždy v našich srdciach”. Zároveň varoval: “Ak uvidíme, že našim ľuďom alebo štátu hrozí nová hrozba, znova rozdrvíme arménsky fašizmus.”
Za hlavnú úlohu Alijev označil “obnovu oslobodených území”, kam sa podľa neho “vracia život i ľudia”. “Našou hlavnou dnešnou úlohou je zabezpečiť tento návrat čo najskôr,” dodal.
Na poludnie miestneho času sa doprava i ľudia po celom Azerbajdžane zastavili a minútou ticha si uctili pamiatku padlých. Centrom Baku pochodovali tisíce vojakov, ktorí držali v rukách fotografie vojakov zabitých počas vojenských operácií v Karabachu.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan položil v pondelok ráno veniec na vojenskom cintoríne Jerablur v Jerevane a potom navštívil zdravotné stredisko pre vojnových veteránov.
Arménsky prezident Armen Sarkisjan vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook napísal, že sa skláňa “pred mŕtvymi a ich rodinami”.
Pripomenul súčasne, že “rok po vojne máme okrem tisícok mŕtvych a zranených ešte synov, ktorí sú v zajatí alebo sú nezvestní”. Apeloval, že treba vyvinúť maximálne úsilie a dosiahnuť ich návrat.
Už v nedeľu večer sa približne 3000 Arménov zúčastnilo na fakľovom pochode z centra hlavného mesta Jerevan k cintorínu na pamiatku vojnových obetí.
Konflikt o Náhorný Karabach
Ozbrojený konflikt o enklávu Náhorný Karabach vypukol v roku 1988, ešte za éry Sovietskeho zväzu. Náhorný Karabach sa vtedy s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne, ktorá si vyžiadala približne 30.000 obetí a státisíce utečencov. Následne sa Karabach a sedem priľahlých azerbajdžanských okresov dostali pod vojenskú kontrolu Arménska.
V konflikte, ktorý vypukol vlani na jeseň a trval 44 dní, Baku opäť dobylo časti Karabachu a všetky spomínané okresy.
Moskva do tejto oblasti vyslala asi 2000 vojakov, aby dohliadali na prímerie uzavreté 9. novembra zásluhou sprostredkovateľskej misie Moskvy, ktorá dodáva zbrane obom stranám karabašského konfliktu.
Arménsko a Azerbajdžan časom podali žaloby na Medzinárodný súdny dvor a navzájom sa obviňujú z vojnových zločinov. Situácia v oblasti Karabachu stále nie je stabilná.