Milí spolubratia v kňazskej službe, otcovia vikári, milí bratia bohoslovci i vy všetci bratia a sestry pri televíznych prijímačoch. Všetkých vás srdečne pozdravujem v dnešnú krížupoklonnú nedeľu. Poslúchli sme nariadenie predsedu vlády a krízového štábu a hoci sa nekonajú verejné bohoslužby, predsa vám aspoň cez televízny prenos RTVS ponúkame účasť na Božskej liturgii sv. Bazila Veľkého z Prešovskej katedrály, ktorú slávime bez účasti veriacich.

Každý človek žije podľa určitého rebríčka hodnôt. Obetuje čas, námahu, peniaze a iné veci hodnotám, ktorým verí a ktoré sú pre neho cenné. Mnoho ľudí žije pre dobré, hodnotné veci, starajú sa o rodinu, o deti, o verejné dobro. Ale sú aj ľudia, ktorí nemajú šľachetné úmysly.

Keď v živote prichádzajú hraničné situácie, alebo keď človek odchádza z tohto sveta, vtedy celkom inak prehodnocuje svoj život a všetko to, prečo človek žil. Vtedy jasnejšie vidí, akoby inými očami, pravé hodnoty. Mnohí ľudia sú aj na konci svojho života spokojní, lebo žili dobre a ich skutky boli motivované láskou.

Iní, sú veľmi nešťastní, niektorí až zúfalí, lebo vidia, že premrhali čas, i sily a že nemali správny rebríček hodnôt. Žili možno egoisticky, bez lásky. Keby ešte mali možnosť znova prežiť pozemský život, už by ho prežívali celkom inak. Lenže pozemský život človeka je vždy premiéra. A predsa dá sa celý život ponoriť v hlbokej ľútosti do mora Božieho milosrdenstva, ktoré môže byť našou záchranou. Každý človek, aj keď urobil v živote chyby a možno aj veľké chyby, aj keď nekonal správne, je Cirkvou pozvaný k obráteniu. Ešte nám Pán dáva túto chvíľu a tento čas na naše obrátenie.

Ježiš nám dnes hovorí: „Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodil? Lebo za čo vymení človek svoju dušu?“
Som presvedčený, že nik z nás nevie nájsť také hodnoty, za ktoré by vymenil nesmrteľnú dušu. Lebo všetky pozemské dobrá sú pominuteľné, ale naša duša je nepominuteľná, je večná.

Dnešná, tretia nedeľa veľkého pôstu sa v byzantskom obrade volá krížupoklonná. Uctievame si Ježišov sv. kríž, ktorý sme predostreli pred náš zrak v strede chrámu, aby sme sa mu klaňali – Kristovi, ktorý na ňom zomrel pre našu spásu. Kristov kríž sa stal nástrojom jeho smrti, ale zároveň aj nástrojom jeho slávneho víťazstva, lebo Pán Ježiš na tretí deň po svojej dobrovoľnej smrti na kríži vstal z mŕtvych. Celý jeho život a jeho veľkonočné tajomstvo, ktorého integrálnou súčasťou je jeho svätý kríž, je najväčším znakom a prejavom jeho lásky k nám. Božie slovo dnešnej nedele nás znova pozýva uveriť, že Boh nás miluje v každej situácii, aj pod ťarchou našich krížov. Pozývam dnes každého z nás nanovo uveriť, že aj v tejto ťažkej chvíli nás milujúci Pán neopúšťa. Preto v liturgii tejto nedele spievame a modlime sa: „Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme!“ Teda s krížom vyznávame aj vzkriesenie. V utrpení lásku, v bolesti nádej, v tme svetlo, v neistote istotu, ktorou je náš Pán.

V liste Hebrejom Božie slovo dnes ešte umocňuje túto pravdu o nekonečnej Božej láske, keď hovorí: „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ Teraz veľmi potrebujeme Božiu pomoc, aby sme nezmalomyseľneli a nestrácali nádej. Pristúpme teda s dôverou ku Kristovmu krížu, pretože je to trón Božej lásky ku každému z nás. Cirkevní otcovia a liturgické texty ho pomenovali stromom života, stromom našej spásy.

Cirkev nám aj dnešnou nedeľou ukazuje aká je hodnota nesmrteľnej duše človeka. Ježiš Kristus, Boží Syn, za spásu nesmrteľných duší vystúpil až na kríž a trpel, len aby nám ľuďom vydobyl večné víťazstvo. Ak chceme uvažovať o hodnote nesmrteľnej duše človeka, musíme vnímať Ježišovo utrpenie a jeho dobrovoľnú smrť na kríži. Tu vidíme cenu nesmrteľnej duše, a tu vidíme i pominuteľnosť všetkých pozemských hodnôt.

Veľkopôstny čas je pre nás veľkou milosťou, aby sme pouvažovali o svojom živote tak trochu do hĺbky. O to skôr, že sme vyzývaní, aby sme sa čo najviac zdržiavali doma, kde si môžeme nájsť priestor a čas byť v tichu s naším Pánom. Aj modlitby Božskej liturgie sv. Bazila Veľkého nás vovádzajú do hĺbky nášho skutočného života.

Vážne zamyslenie nám ponúka aj táto dnešná situácia, šírenie koronavírusu po celom svete, ktorý už prerástol do pandemie.

Vidíme, ako teraz všetko ustupuje do úzadia a v centre pozornosti je iba ochrana zdravia, ľudských životov a zastavenie šírenia koronavírusu. Robia sa mnohé nepopulárne, ale nutné opatrenia. Sú zatvorené školy, zábavné podniky, aquacentrá, lyžiarske strediská, diskotéky, plavárne, ale aj chrámy. Platí zákaz organizovať a usporadúvať hromadné športove, kultúrne, spoločenské podujatia.

To, že mnohé podniky prichádzajú o zákazníkov a o finančné tržby, to, že iste bude nasledovať pokles ekonomiky u nás, ale aj celosvetovo, nie je teraz na prvom mieste. V centre pozornosti zdravotníkov i štátnikov je zabránenie šíreniu nebezpečného vírusu, aby nezabíjal ľudí. Chcem z tohto miesta zo srdca povzbudiť všetkých lekárov, zdravotné sestry, laboratórnych pracovníkov, celý zdravotnícky personál, ale aj farmaceutov, vedeckých pracovníkov, ktorí skúmajú možnosti, ako pomôcť v boji s nákazou, tiež predstaviteľov našej krajiny, štátnej správy i samosprávy, policajtov, vojakov, tých, ktorí zabezpečujú rôzne nutné prevádzky v obchodoch, zásobovaní, vo fabrikách, v úradoch, či pracovníkom RTVS a ostatných médií. Nestrácajme nádej, že naše obety a zodpovedná práca môžu priniesť pozitívne výsledky. Viem, že ste mnohí už vyčerpaní, preto vám vyprosujem Božiu pomoc a požehnanie i  jeho lásku, ktorá je mocnejšia ako všetko zlo, ba mocnejšia ako smrť. Zároveň vám v mene nás všetkých vyjadrujem veľkú vďačnosť. Ďakujem kňazom za ich modlitby, ktoré prinášajú Bohu za zatvorenými dverami našich chrámov, ale aj za ich obetu, pretože neopúšťajú Boží ľud, ale sú mu v prípade potreby k dispozícii. Ďakujem všetkým veriacim, že sa modlia a pomáhajú ako sa dá. I všetkým občanom za ich obety a disciplinovanosť.

Katolícka cirkev na Slovensku, cez svojich biskupov sa v stredu večer pripojila k medzinárodnej modlitbovej aktivite kresťanov po celom svete. Večer o 20.00 hod. sa veriaci modlia sv. ruženec a korunku k Božiemu milosrdenstvu za zastavenie epidémie koronavirusu a tiež za ochranu rodín. Modlitba je spojená so zasvätením sa Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Preto aj z toho miesta k týmto modlitbám naliehavo vyzývam všetkých veriacich.

Zároveň sme biskupi zídení na duchovných cvičeniach pozvali veriacich, ktorí môžu prijať toto odporúčanie, aby sa piatky tohto veľkého pôstu prísne postili na úmysel za odvrátenie šírenia koronavírusu.

Drahí bratia sestry, ktorí sa s nami zjednocujete cez televízne vysielanie, ďakujem vám za pochopenie tejto situácie, že ste doma a nie v chrámoch na sv. liturgiách. Skutočne si to vyžaduje nebezpečné šírenie tejto pandémie. K jej skorému ukončeniu môžeme všetci pomôcť dôsledným zachovávaním hygienických nariadení a najmä modlitbou, pôstom a rôznymi duchovnými obetami.

Poprosme o príhovor aj všetkých našich blahoslavených, ktorí iste nie sú ľahostajní k našej situácii. Nešírme paniku, ale dodržujme dôslednú hygienu a pokyny odborníkov.

Drahí bratia a sestry! Vrátim sa ešte k tomu najpodstatnejšiemu – k myšlienke Kristovho kríža i našich krížov. Kríž bol v minulosti silou už toľkým miliónom ľudí, a je veľkou silou aj pre ľudí dneška. Každý človek nesie na svojich pleciach svoj vlastný kríž. Keď ho s láskou objímeme a spojíme ho s Ježišovým Krížom, môže sa nám stať zdrojom sily a lásky. V jeho perspektíve veci vidíme inak.

Kristov kríž – znamená naše vykúpenie a našu večnú záchranu.

Náš vlastný kríž – aj túto situáciu epidémie pokladáme za kríž, – nám ponúka správne sa zorientovať v pozemskom živote, aby sme nezabudli na večný život.

Kríž je najlepšia a najcennejšia vysoká škola života. Ukazuje nám na pominuteľnosť všetkých pozemských vecí, a náš zrak upiera na hodnoty nepominuteľné, na hodnoty večné.

Bratia a sestry, uverme, že Boh sa môže osláviť aj v našom kríži. Keď sme teraz mali katolícki biskupi Slovenska duchovné cvičenia, na ktorých sme sa v modlitbách zjednotili spolu s vami a za vás, náš exercitátor vychádzal z myšlienky z 11. kapitoly Jánovho evanjelia o Lazárovi, bratovi Marty a Márie: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Áno, Pán nás miluje v každej situácii. Nedajme sa oklamať zlému, že nás azda v tomto ťažkom čase Boh opustil. Nie je to pravda! V tejto známej udalosti o vzkriesení Lazára sa všetci nakoniec stali svedkami veľkej Božej slávy. Zjednoťme sa v modlitbách a prosme o dar dôvery, že náš Pán je mocný Boh, ktorý svoj ľud nikdy neopustí.

Koľkých ľudí už kríž zorientoval a usmernil k Bohu? Koľkých zas od Boha vzdialil? Podľa toho či sa Kristovmu krížu klaniame, alebo či nim opovrhujeme. Kríž môžeme prijať iba so živou vierou. Kríž otvára oči a vracia zrak slepým, duchovne slepým ľuďom, ktorým mamona, pohodlie, rozkoše, majetky a iné veci zaslepili oči i dušu.

Rozpoviem vám prípad, ktorý sa stal pred pár rokmi a iste si na neho niektorí pamätáte.

Mladí manželia z východného Slovenska, oná 29-ročná a on 30-ročný, čakali prvé dieťa. Matke diagnostikovali rakovinu hrtana. Lekári jej povedali, že musí ísť na potrat, aby ju mohli liečiť chemoterapiou. Matka spolu s manželom sa bez váhania rozhodli chrániť život vlastného dieťaťa a matka bola ochotná obetovať aj svoj vlastný život, len aby dieťa žilo a mohlo sa narodiť.

Manžel bol v nemocnici pri manželke stále počas jej choroby. Spolu sa modlili za záchranu jej života i za záchranu života dieťaťa. Manželia denne pod ťarchou tohto ich kríža čerpali duchovu silu z Eucharistie a z čítania Svätého písma. Celý zdravotnícky personál obdivoval ich lásku k Bohu, k sebe navzájom a k dieťatku, ktoré čakali a na ktoré sa veľmi tešili.

Pozoruhodné bolo aj to, že firma v Nemecku, kde pracoval spomínaný manžel, ho riadne 5 mesiacov platila, ako keby pracoval, aby mu umožnila starať sa o chorú manželku.

Po dlhom duchovnom zápase a po pretrpení mnohých krížov manželia zachránili vlastné dieťa. Narodilo sa v siedmom mesiaci cisárskym rezom. Potom sa matka začala liečiť aj chemoterapiou, ale o 2 mesiace po pôrode dieťaťa zomrela. Matka sa napriek chorobe a bolestiam do poslednej chvíle usmievala a bola povzbudením pre všetkých.

Bratia a sestry, títo manželia vydali hrdinské svedectvo manželskej lásky a záchrany života vlastného dieťaťa. Bolo to niečo priam heroické.

Je to veľmi silný životný príbeh. Táto hrdinská matka vydala lekárom, celému personálu nemocnice, i dnešnému svetu hrdinský príklad viery a lásky, keď pod krížom s Božou pomocou i s pomocou manžela obstála.

Dnes mnohí ľudia nevedia, či nechcú zachovať všetky potrebné štátne i cirkevné nariadenia za zastavenie šírenia pandémie koronavírusu. Hľadajú úniky, ako obísť tieto neriadenia. Je to veľmi povážlivé, nebezpečné a hriešne. Odporúčam rodinám, aby sa doma spoločne modlili, aby sledovali televízne vysielanie sv. liturgií, aby spoločne čítali Sväté písmo a spoločne sa rozprávali o Bohu, o svojom živote a uzdravovali seba i celú svoju rodinu konaním pokánia.

Drahí bas, koronavirus nás učí láske a vnímavosti na druhého človeka v duchu disciplinovanosti. Záleží mi na tebe, tak dodržujem vzdialenosť, umývam si ruky, odriekol som cestu do zahraničia. To všetko pre toho druhého, aby niekto pre moju ľahostajnosť a nedostatok predvídavosti neskončil na infekčnom oddelení. Kríž učí láske, ktorá sa vie obetovať, je pozvaním milovať ako Ježiš. Pozýva k takým malým obetiam, vieme ich prijať?

Tento čas sa môže stať pre vás v rodinách veľkým darom, aby ste posilnili vaše vzájomné vzťahy a vašu lásku k Bohu a Cirkvi. Posilňujme sa navzájom v túžbe po Kristovi. Keďže ho teraz nemôžeme prijať v Eucharistii, zjednocujme sa s ním mnohými inými formami, ktoré nám Cirkev ponúka.

Každá udalosť sa dá prijať z rôznych hľadísk. Zoberme teda túto udalosť ako Božiu milosť, veď nám Pán Boh dáva čas, aby sme sa dobre pripravili na Veľkú noc, na Paschu, aby sme sa viac venovali sebe navzájom v našich rodinách, aby sme viac rozprávali s deťmi o skutočných hodnotách života.

Každý človek žije podľa svojho rebríčka hodnôt. Ale svoj život, a hodnoty pre ktoré žijeme, by sme mali prehodnotiť podľa Ježišových slov, ktoré nám dnes hovorí: „Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duší by uškodil? Lebo za čo vymení človek svoju dušu?“
Povedzte drahí bas, či nežijú aj dnes skutoční hrdinovia medzi nami? Áno, žijú a máme za nich Pánu Bohu ďakovať, ale máme sa nimi aj inšpirovať. Máme vždy chrániť život zo všetkých síl, najmä keď je v ohrození a nie zabíjať ho. Máme chrániť život, nielen ten pozemský, ale aj večný. Toto je konanie ľudské, kresťanské s veľkou perspektívou do budúcna. Správne sa zorientujme a kráčajme po ceste života do večného cieľa, lebo „Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duší by uškodil?“

Modlime sa k Pánu Bohu za zastavenie nebezpečnej pandémie koronavirusu, aby nemuseli zbytočne zomierať ľudia u nás i vo svete. Poučme sa slovami z Listu Hebrejom: „Pristupujme s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo.“

A na záver prečítam ešte dve vety z esemesky, ktorú som dostal pri príprave homílie. Citujem: „Myslím si, že aj ten vírus trochu spomalí tempo života vo svete a pomôže sústrediť sa na to, čo je najdôležitejšie. Zastaviť sa a vážiť si ľudí, ktorých nám Boh dal a ktorým máme prejaviť lásku.“ Amen.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.