Z okna Apoštolského paláca Svätý Otec požehnal niekoľko stoviek veriacich zhromaždených na poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. V úvodnom biblickom príhovore zhrnul posolstvo sviatku: svätí s ich nevyčerpateľnou pestrosťou osobných darov a napĺňania blahoslavenstiev sú najhodnovernejšími svedkami kresťanskej nádeje, založenej na Kristovom vzkriesení.

Pápež ako zvyčajne vyzval k potlesku pre nového blahoslaveného. Kňaza Michaela McGivneyho, zakladateľa laického združenia Kolumbových rytierov, blahorečili v sobotu v USA.

Výzva za pokojné riešenie konfliktu o Náhorný Karabach

Podobne ako pred troma týždňami, pápež František opäť vyslovil osobitnú výzvu k riešeniu konfliktu o Náhorný Karabach bez použitia zbraní. Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o toto autonómne územie, ktorý sa ťahá od vojny v rokoch 1988–1994 ukončenej bez podpísania mieru, sa znovu rozhorel 27. septembra. Svätý Otec sa vyjadril týmito slovami:

„V tento sviatočný deň nezabudnime na to, čo sa odohráva v Náhornom Karabachu, kde sa ozbrojené zrážky striedajú s krehkými prímeriami, s tragickým nárastom obetí, deštrukcie obydlí, infraštruktúr a bohoslužobných miest, stále masívnejšie postihujúc civilné obyvateľstvo. Je to tragické! Chcel by som obnoviť môj dôrazný apel na zodpovedných jednotlivých strán konfliktu, aby «zasiahli čím skôr, na zastavenie prelievania nevinnej krvi» (Encyklika Fratelli tutti, 192): nech neuvažujú tak, že kontroverziu, ktorá na nich dolieha vyriešia násilím, ale zaangažujú sa v úprimnom rokovaní, s pomocou medzinárodného spoločenstva. Zo svojej strany som nablízku tým, ktorí trpia a pozývam vyprosovať na príhovor svätých stabilný mier v regióne“.

Svätý Otec vyjadril tiež solidaritu s obeťami piatkového zemetrasenia v oblasti Egejského mora, ktoré zasiahlo oblasti Turecka a Grécka.

Medzi prítomnými pútnikmi pápež František zvlášť pozdravil účastníkov športovo-spoločenského podujatia „Beh svätých“, organizovaného nadáciou Don Bosco nel mondo. Každoročné podujatie sa tentoraz kvôli pandémii konalo po malých skupinkách.

Svätý Otec na záver pripomenul, že v pondelok 2. novembra popoludní bude sláviť na cintoríne Teutonico vo Vatikáne svätú omšu zo Spomienky na všetkých verných zosnulých.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešný sviatočný deň slávnosti Všetkých svätých nás Cirkev pozýva uvažovať nad veľkou nádejou, ktorá sa zakladá na Kristovom vzkriesení: Kristus vstal z mŕtvych a aj my vstaneme s ním. Svätí a blahoslavení sú vernými svedkami kresťanskej nádeje, lebo ju naplno prežívali vo svojom živote, v časoch radosti i utrpenia, sprítomňujúc tak blahoslavenstvá, o ktorých Ježiš kázal a ktoré dnes zaznievajú v liturgii (porov. Mt 5,1-12a). Evanjeliové blahoslavenstvá sú totiž cestou svätosti. Pristavím sa teraz pri dvoch blahoslavenstvách, pri druhom a treťom.

Druhé je toto: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ (v. 4) Tieto slová sa zdajú byť protichodné, lebo plač nie je znakom radosti či šťastia. Dôvody plaču a utrpenia sú smrť, choroba, morálne útrapy, hriech a chyby: jednoducho každodenný život, krehký, slabý a poznačený ťažkosťami. Život, ktorý je častokrát zraňovaný a skúšaný nevďakom a nepochopením.

Ježiš vyhlasuje za blahoslavených tých, ktorí plačú kvôli týmto skutočnostiam, no napriek tomu stále dôverujú v Pána a utiekajú sa pod jeho ochranu. Nie sú ľahostajní a ani si v bolesti nezatvrdzujú srdcia, ale trpezlivo dúfajú v Božiu útechu. A túto útechu zakusujú už počas svojho života.

V treťom blahoslavenstve Ježiš vyhlasuje: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (v. 5). Bratia a sestry, miernosť! Miernosť je charakteristikou Ježiša, ktorý o sebe hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29). Mierni sú tí, ktorí sa dokážu ovládať, ktorí dávajú priestor druhému, počúvajú ho a rešpektujú jeho spôsob života, jeho potreby a požiadavky. Nemajú v záujme si ho podrobiť ani ho znižovať, nechcú sa vyvyšovať a dominovať nad všetkým, ani nanucovať svoje vlastné myšlienky a vlastné záujmy na škodu ostatných.

Takíto ľudia, ktorých si mentalita sveta necení, sú však vzácni v očiach Boha, ktorý im dáva do dedičstva prisľúbenú zem, čo je večný život. Aj toto blahoslavenstvo začína už tu dolu a naplní sa v nebi, v Kristovi. Umiernenosť. V tomto životnom okamihu aj v zmysle celosvetovom, kde je toľko agresivity…; a aj v každodennom živote, prvá vec, ktorá z nás vychádza je agresivita, obrana… Potrebujeme miernosť, aby sme mohli napredovať na ceste svätosti. Počúvať, rešpektovať, neútočiť: to je miernosť.

Drahí bratia a sestry, voliť si čistotu, miernosť a milosrdenstvo; voliť si dôveru v Pána v duchovnej chudobe i v trápení; usilovať sa o spravodlivosť a pokoj, toto všetko znamená ísť proti prúdu vzhľadom na mentalitu tohto sveta, proti kultúre baženia po majetku, zábavy bezo zmyslu, arogancie voči slabším. Touto evanjeliovou cestou kráčali svätí i blahoslavení.

Dnešná slávnosť Všetkých svätých nám pripomína osobné i všeobecné povolanie k svätosti a predkladá nám spoľahlivé vzory na túto cestu, ktorou každý z nás kráča svojím osobitným a neopakovateľným spôsobom. Stačí si spomenúť na tú nevyčerpateľnú rozmanitosť darov a konkrétnych príbehov uprostred svätých mužov a žien: nie sú rovnakí, každý má svoju vlastnú osobnosť a rozvinul svoj život vo svätosti podľa vlastnej osobitosti. Každý z nás to môže urobiť, ísť tou cestou. Tichosť, prosím pekne, miernosť – a pôjdeme v ústrety svätosti.

Táto nesmierna rodina verných učeníkov Krista má svoju Matku, Pannu Máriu. My si ju uctievame ako Kráľovnú všetkých svätých, no ona je predovšetkým Matkou, ktorá každého učí, ako má prijať a nasledovať jej Syna. Ona nech nám pomáha živiť v sebe túžbu po svätosti kráčajúc cestou blahoslavenstiev.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.