Bratislava 9. februára (TASR) – Zánik slovenskej koruny a nástup eura obral Národnú banku Slovenska (NBS) o veľkú časť jej právomocí. Podľa analytika finančných trhov českej spoločnosti Next Finance Jiřího Cihlářa už NBS prakticky nemôže ovplyvňovať menovú politiku krajiny. "To je veľmi nevýhodné s prihliadnutím k práve prebiehajúcej európskej kríze," povedal pre TASR pri príležitosti 20. výročia vzniku slovenskej koruny Cihlář.
Ako ďalej upozornil, Slovensko sa vďaka členstvu v eurozóne musí podieľať na záchrane jej slabých členov, ktorí sa dostali do dlhových problémov. Práve táto povinnosť v minulých rokoch vyvolala na slovenskej politickej scéne veľké spory. "O tom, že účasť v Hospodárskej a menovej únii nemusela byť správnym krokom svedčí aj fakt, že aj najvyššie politické špičky nahlas špekulovali o spätnom vystúpení z eurozóny," dodal Cihlář.
Nástup slovenskej koruny do obehu začal v takzvaný deň menovej odluky 8. februára 1993, kedy bola vydaná prvá minca, ktorá mala hodnotu 10 slovenských korún. Ostatné mince a bankovky boli postupne uvádzané do obehu počas roku 1993, pričom staré česko-slovenské mince a bankovky boli naopak sťahované. "K tomu, že menová odluka prebehla bez väčších komplikácií prispelo aj to, že bola pripravované centrálnymi bankármi už od jesene predchádzajúceho roka," upozornil Cihlář. Ako dodal, priebeh tohto procesu bol neskôr kladne hodnotený aj Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Po menovej odluke bol nastavený výmenný kurz medzi českou a slovenskou korunou v pomere 1 ku 1. Ten sa už ale po krátkom čase ukázal ako neudržateľný a počas leta roku 1993 musela NBS devalvovať svoju menu o 10 %. Nakoniec sa však ukázalo, že išlo o plané obavy, nakoľko ekonomika SR pokles nevykázala. "V ďalších rokoch kvôli tlakom z okolitých krajín prešla slovenská centrálna banka na riadený floating, to sa písal rok 1998," skonštatoval analytik.