Amerika práve zničila veľkú ríšu

Washington 3. júla 2023 (HSP/Braweneweurope/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Hérodotos (Dejiny, kniha 1.53) rozpráva príbeh o Krézovi, kráľovi Lýdie v rokoch 585-546 pred n. l. na území dnešného západného Turecka a na iónskom pobreží Stredozemného mora. Krézos dobyl Efez, Milét a susedné grécky hovoriace ríše a získal tribút a korisť, ktoré z neho urobili jedného z najbohatších vládcov svojej doby. Tieto víťazstvá a bohatstvo však viedli k arogancii a pýche. Krézos obrátil svoj zrak na východ a túžil dobyť Perziu, ktorej vládol Kýros Veľký, píše Michael Hudson, ktorý je prezidentom Inštitútu pre štúdium dlhodobých ekonomických trendov (ISLET), finančným analytikom z Wall Street a významným profesorom ekonomického výskumu na Univerzite Missouri v Kansas City

Po tom, ako Krézos obdaroval kozmopolitný chrám v Delfách značným množstvom striebra a zlata, opýtal sa jeho veštca, či bude úspešný v plánovanom dobývaní. Kňažka Pýthia mu odpovedala: “Ak sa pustíš do vojny proti Perzii, zničíš veľkú ríšu.”

Krézos sa teda vydal do útoku na Perziu okolo roku 547 pred Kr. Pochodoval na východ a zaútočil na perzský vazalský štát Frýgiu. Kýros zorganizoval špeciálnu vojenskú operáciu, aby Kréza zahnal späť, porazil Krézovu armádu, zajal ho a využil príležitosť zmocniť sa lýdskeho zlata na zavedenie vlastnej perzskej zlatej mince. Krézos teda skutočne zničil veľkú ríšu, ale bola to jeho vlastná ríša.

Dnes sa Bidenova administratíva snaží rozšíriť americkú vojenskú silu proti Rusku a za ním stojacej Číne. Prezident požiadal o radu dnešnú obdobu antickej delfskej veštiarne: CIA a jej spriaznené think-tanky. Namiesto toho, aby varovali pred pýchou, podporovali neokonzervatívny sen, že útok na Rusko a Čínu upevní kontrolu USA nad svetovou ekonomikou a dosiahne koniec dejín.

Po zorganizovaní štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014 Spojené štáty vyslali svoju zástupnú armádu NATO na východ, poskytli Ukrajine zbrane na vedenie etnickej vojny proti jej rusky hovoriacemu obyvateľstvu a premenili ruskú námornú základňu na Kryme na pevnosť NATO. Cieľom tejto ambície na úrovni Croesa bolo vtiahnuť Rusko do bojov a vyčerpať jeho schopnosť brániť sa, zničiť v tomto procese jeho hospodárstvo a zničiť jeho schopnosť poskytovať vojenskú podporu Číne a ďalším krajinám, ktoré sa stali terčom snahy o samostatnosť ako alternatívu k hegemónii USA.

Po ôsmich rokoch provokácií bol viditeľne pripravený nový vojenský útok na rusky hovoriacich Ukrajincov, ktorí boli vo februári 2022 pripravení vyraziť k ruským hraniciam. Rusko ochránilo svojich ruskojazyčných spoluobčanov pred ďalším etnickým násilím zorganizovaním vlastnej špeciálnej vojenskej operácie. Spojené štáty a ich spojenci z NATO okamžite zhabali ruské devízové rezervy držané v Európe a Severnej Amerike a požadovali, aby všetky krajiny zaviedli sankcie proti dovozu ruských energií a obilia, dúfajúc, že sa tým zrúti kurz rubľa. Delfské ministerstvo zahraničných vecí očakávalo, že to spôsobí vzburu ruských spotrebiteľov a zvrhnutie vlády Vladimíra Putina, čo umožní manévrovanie USA s cieľom nastolenia klientskej oligarchie, akú si vypestovali v 90. rokoch za prezidenta Jeľcina.

Vedľajším produktom tejto konfrontácie s Ruskom bolo upevnenie americkej kontroly nad západoeurópskymi satelitmi. Cieľom tohto zápasu v rámci NATO bolo znemožniť Európe snívať o tom, že bude profitovať z užších obchodných a investičných vzťahov s Ruskom prostredníctvom výmeny svojich priemyselných výrobkov za ruské suroviny. Spojené štáty zmarili túto perspektívu tým, že vyhodili do vzduchu plynovod Nord Stream, čím odrezali Nemecko a ďalšie krajiny od prístupu k lacnému ruskému plynu. To spôsobilo, že popredná európska ekonomika sa stala závislou od drahšieho amerického skvapalneného zemného plynu (LNG).

Okrem toho, že sa musí dotovať domáci európsky plyn, aby sa zabránilo rozsiahlej platobnej neschopnosti, veľká časť nemeckých tankov Leopard, amerických rakiet Patriot a ďalších “zázračných zbraní” NATO sa ničí v boji proti ruskej armáde. Ukázalo sa, že stratégiou USA nie je len “bojovať do posledného Ukrajinca”, ale bojovať do posledného tanku, rakety a inej zbrane, ktorá sa vyraďuje zo zásob NATO.

Očakávalo sa, že toto vyčerpanie zbraní NATO vytvorí obrovský náhradný trh, ktorý obohatí americký vojensko-priemyselný komplex. Jeho zákazníkom v NATO sa hovorí, aby zvýšili svoje vojenské výdavky na 3 alebo dokonca 4 % HDP. Slabé výsledky amerických a nemeckých zbraní na ukrajinskom bojisku však mohli tento sen rozbiť, zatiaľ čo európske ekonomiky sa prepadajú do depresie. A keďže priemyselná ekonomika Nemecka je vykoľajená v dôsledku prerušenia obchodu s Ruskom, nemecký minister financií Christian Lindner 16. júna 2023 pre noviny Die Welt povedal, že jeho krajina si nemôže dovoliť platiť viac peňazí do rozpočtu Európskej únie, do ktorého je dlhodobo najväčším prispievateľom.

Bez nemeckého vývozu, ktorý podporuje výmenný kurz eura, sa mena dostane pod tlak voči doláru, keďže Európa nakupuje skvapalnený zemný plyn a NATO dopĺňa svoje vyčerpané zásoby zbraní nákupom nových zbraní z Ameriky. Nižší výmenný kurz stlačí kúpnu silu európskej pracovnej sily, zatiaľ čo znižovanie sociálnych výdavkov na zaplatenie prezbrojenia a poskytovanie dotácií na plyn uvrhne kontinent do depresie.

Nacionalistická reakcia proti americkej dominancii rastie v celej európskej politike a namiesto toho, aby si Amerika upevnila kontrolu nad európskou politikou, môžu Spojené štáty nakoniec prehrať – nielen v Európe, ale predovšetkým na celom globálnom Juhu. Namiesto toho, aby sa ruský “rubeľ zmenil na trosky”, ako sľuboval prezident Biden, obchodná bilancia Ruska prudko vzrástla a jeho zásoby zlata sa zvýšili. Rovnako sa zvýšili aj zásoby zlata v ďalších krajinách, ktorých vlády sa teraz snažia o de-dolarizáciu svojich ekonomík.

Je to americká diplomacia, ktorá vytláča Euráziu a globálny Juh z obežnej dráhy USA. Americká pyšná snaha o unipolárnu svetovú dominanciu mohla byť tak rýchlo rozložená len zvnútra. Administratíva Bidena, Blinkena a Nulandovej dokázala to, v čo Vladimir Putin ani čínsky prezident Si nemohli dúfať, že sa im podarí dosiahnuť v takom krátkom čase. Ani jeden z nich nebol pripravený hodiť rukavicu a vytvoriť alternatívu k svetovému poriadku, ktorého centrom sú USA. Sankcie USA voči Rusku, Iránu, Venezuele a Číne však mali účinok ochranných colných bariér, ktoré si vynútili sebestačnosť v tom, čo diplomat EÚ Josep Borrell nazýva svetovou “džungľou” mimo “záhrady” USA/NATO.

Hoci sa krajiny globálneho Juhu a ďalšie krajiny sťažovali na dominanciu USA už od Bandungskej konferencie nezúčastnených krajín v roku 1955, chýbala im kritická masa na vytvorenie životaschopnej alternatívy. Ich pozornosť však teraz upútala konfiškácia oficiálnych dolárových rezerv Ruska v krajinách NATO zo strany USA. To rozptýlilo myšlienku, že dolár je bezpečným prostriedkom na držanie medzinárodných úspor. Skoršie zabavenie zlatých rezerv Venezuely uložených v Londýne Bank of England – s prísľubom, že ich daruje akýmkoľvek nevoleným odporcom jej socialistického režimu, ktorých určia americkí diplomati – ukazuje, ako sa šterlingy a euro, ako aj dolár stali zbraňou. A mimochodom, čo sa stalo so zlatými rezervami Líbye?

Americkí diplomati sa tomuto scenáru vyhýbajú. Spoliehajú sa na jedinú jedinečnú výhodu, ktorú môžu Spojené štáty ponúknuť. Môžu sa zdržať ich bombardovania, zorganizovať farebnú revolúciu, aby ich “Pinochet” Národnou nadáciou pre demokraciu alebo dosadiť nového “Jeľcina”, ktorý odovzdá ekonomiku klientskej oligarchii.

Ale zdržanie sa takéhoto správania je všetko, čo môže Amerika ponúknuť. Deindustrializovala svoju vlastnú ekonomiku a jej predstava o zahraničných investíciách spočíva v tom, že vyčleňuje príležitosti na hľadanie monopolnej renty tým, že sústreďuje technologické monopoly a kontrolu nad obchodom s ropou a obilím v rukách USA, akoby to bola ekonomická efektívnosť, a nie hľadanie renty.

Došlo k zmene vedomia. Sme svedkami toho, ako sa globálna väčšina snaží vytvoriť nezávislú a mierovou cestou dohodnutú voľbu, aký druh medzinárodného poriadku chce. Ich cieľom nie je len vytvoriť alternatívu k používaniu dolárov, ale celý súbor nových inštitucionálnych alternatív k MMF a Svetovej banke, systému bankového zúčtovania SWIFT, Medzinárodnému trestnému súdu a celému radu inštitúcií, ktoré americkí diplomati uniesli z OSN.

Výsledok bude mať civilizačný rozmer. Nie sme svedkami konca dejín, ale novej alternatívy k neoliberálnemu finančnému kapitalizmu, ktorého centrom sú USA, a jeho odpadovej ekonomike privatizácie, triedneho boja proti práci. Myšlienka, že peniaze a úvery by mali byť sprivatizované v rukách úzkej finančnej triedy namiesto toho, aby boli verejnou službou na financovanie hospodárskych potrieb a zvyšovania životnej úrovne, konečne čelí svojmu zúčtovaniu.

Iróniou je, že historická úloha Ameriky spočíva v tom, že hoci sama nebola schopná viesť svet vpred v tomto smere, jej pokusy uzavrieť svet do protikladného imperiálneho systému dobytím Ruska na ukrajinských pláňach a snaha izolovať čínske technológie (od prelomenia amerického pokusu o monopol v oblasti informačných technológií) boli veľkými katalyzátormi, ktoré od nich odpútali globálnu väčšinu.