Do povedomia verejnosti na celom svete sa výrazne zapísal najmä pred štyrmi rokmi v súvislosti s víťazstvom republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, napriek tomu, že jeho demokratická protikandidátka Hillary Clintonová získala o takmer tri milióny hlasov viac. Stalo sa tak vďaka Trumpovým tesným víťazstvám v niekoľkých kľúčových štátoch, vďaka čomu prekročil potrebnú hranicu 270 voliteľov.

Prezidentské voľby sa v Spojených štátoch konajú každé štyri roky, vždy v prvý utorok po prvom novembrovom pondelku. Tie najbližšie sa uskutočnia 3. novembra 2020. Postavia sa v nich proti sebe súčasný prezident Donald Trump a jeho demokratický protikandidát Joe Biden.

Základy amerického volebného systému vychádzajú z ústavy z roku 1787, ktorá stanovila pravidlá nepriamych, jednokolových prezidentských volieb. Americkí Otcovia zakladatelia v tomto riešení videli kompromis medzi priamymi voľbami a voľbou členmi Kongresu, ktorú považovali za nedostatočne demokratickú. Odvtedy sa už dostali do kongresu stovky návrhov na dodatky v snahe upraviť alebo zrušiť tento systém, no ani jeden z nich neuspel.

Zbor voliteľov má 538 členov, ktorí zastupujú jednotlivé štáty. Každý štát má toľko voliteľov, koľko má zástupcov v Snemovni reprezentantov, ktorých počet závisí od počtu obyvateľov štátu, a Senáte, kde má každý štát dvoch zástupcov. Kalifornia má napríklad 55 voliteľov, Texas 38, Florida a New York po 29, zatiaľ čo riedko osídlené štáty ako Aljaška, Delaware, Vermont alebo Wyoming majú troch, rovnako ako Washington, D. C.

Vo väčšine štátov, s výnimkou dvoch – Nebrasky a Maine, pritom platí systém “víťaz berie všetko”, čo znamená, že ten kandidát, ktorý získa viac voličských hlasov, si na konto pripíše všetkých voliteľov za tento štát.

Nič v ústave pritom voliteľov nezaväzuje k tomu, aby hlasovali konkrétnym spôsobom. V prípade, že od nich štáty vyžadujú, aby rešpektovali výsledky hlasovania voličov, a oni tak nespravia, čaká ich zväčša len pokuta. Takéto prípady “nespoľahlivých voliteľov” sú však zriedkavé – v rokoch 1796 až 2016 hlasovalo proti víťazovi hlasovania v štáte asi 180 voliteľov, a zatiaľ nikdy sa nestalo, že by ovplyvnili výsledok volieb. Najvyšší súd v júli 2020 rozhodol, že štáty môžu zákonne zaviazať voliteľov, aby hlasovali za víťaza hlasovania v štáte, a určiť im aj tresty za porušenie týchto záväzkov.

Trump je piatym víťazom prezidentských volieb, ktorý vo voľbách získal menej hlasov, ako jeho súper. Prvým bol v roku 1824 John Quincy Adams, ktorý takto zdolal Andrewa Jacksona. Práve v roku 1824 pritom prvý raz zaznamenávali aj počty voličských hlasov. V roku 1876 zase Rutherford B. Hayes získal o tri percentá hlasov menej ako Samuel J. Tilden, v roku 1888 sa takto stal prezidentom Benjamin Harrison, aj keď viac hlasov dostal Grover Cleveland a napokon v roku 2000 George W. Bush zdolal vďaka voliteľom Ala Gorea. John Quincy Adams bol členom Demokraticko-republikánskej strany, rovnako ako jeho súper, zatiaľ čo zvyšní štyria zastupovali Republikánsku stranu a triumfovali takto nad členmi Demokratickej strany.

I keď sa pozornosť celého sveta bude tretieho novembra sústrediť najmä na súboj Trumpa s Bidenom, americkí voliči si budú na hlasovacích lístkoch vyberať aj nových členov Kongresu. Demokrati, ktorí majú pod kontrolou Snemovňu reprezentantov, si túto pozíciu budú chcieť udržať a zároveň získať aj prevahu v Senáte. V prípade, že budú mať väčšinu v oboch komorách, budú totiž môcť blokovať alebo zdržiavať Trumpove plány, ak získa prezidentský mandát aj na ďalšie funkčné obdobie. V hre je pritom všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a 35 zo stovky miest v Senáte.

Spočítanie všetkých hlasov vo voľbách zvykne trvať niekoľko dní, no zvyčajne boli výsledky jasné v skorých ranných hodinách nasledujúceho dňa. Tento rok to však zrejme potrvá dlhšie, keďže pre pandémiu koronavírusu hlasuje veľa ľudí poštou. Úrady už vopred upozorňujú, že na spočítanie hlasov sa bude možno čakať niekoľko dní, či dokonca týždňov.

Volitelia sa v hlavných mestách štátov stretnú 14. decembra a odovzdajú svoje hlasy. Kongres následne 6. januára 2021 potvrdí víťaza prezidentských volieb, ktorý 20. januára zloží prísahu.

Zoznam prezidentov Spojených štátov amerických

Tretieho novembra sa v Spojených štátoch amerických uskutočnia prezidentské voľby. Američania rozhodnú či republikánsky prezident Donald Trump obháji svoj mandát na ďalšie štyri roky alebo ho nahradí bývalý demokratický viceprezident Joe Biden a stane sa tak 46. prezidentom USA

Agentúra SITA prináša prehľad doterajších prezidentov Spojených štátov amerických:

1. prezident – George Washington (1789 – 1797) – jediný jednohlasne zvolený a nezávislý prezident, bojovník za nezávislosť, hlavný veliteľ vojska amerických kolónií, v roku 1787 predsedal vo Philadelphii konventu, ktorý vypracoval prvú ústavu USA

2. prezident – John Adams (1797 – 1801) – pred nástupom do úradu bol prvý viceprezident USA, je prvý prezident, ktorý sídlil v Bielom dome

3. prezident – Thomas Jefferson (1801 – 1809) – hlavný autor Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, o jeho zvolení rozhodla Snemovňa reprezentantov, počas vlády kúpil od Francúzska územie Louisiany

4. prezident – James Madison (1809 – 1817) – zohral významnú rolu pri tvorbe ústavy USA, v roku 1812 vyhlásil vojnu Veľkej Británii

5. prezident – James Monroe (1817 – 1825) – autor doktríny o zahraničnej politike známej ako Monroeova doktrína, ktorá varovala európske mocnosti pred ďalšou kolonizáciou alebo zasahovaním do záležitostí na západnej pologuli

6. prezident – John Quincy Adams (1825 – 1829) – syn druhého prezidenta Johna Adamsa, zvolila ho Snemovňa reprezentantov, kde ako jediný prezident pôsobil po skončení v úrade hlavy štátu

7. prezident – Andrew Jackson (1829 – 1837) – prvý prezident z Demokratickej strany, jediný prezident, ktorý bol vojnový zajatec

8. prezident – Martin Van Buren (1837 – 1841) – prvý prezident, ktorý sa narodil ako občan Spojených štátov

9. prezident – William Henry Harrison (1841) – najkratšie vládnuci prezident, zomrel po 31 dňoch v úrade

10. prezident – John Tyler (1841 – 1845) – prvý viceprezident, ktorý nastúpil do úradu hlavy štátu po smrti predchodcu

11. prezident – James K. Polk (1845 – 1849) – za jeho vlády sa Spojené štáty značne rozšírili o územia na juhu a západe

12. prezident – Zachary Taylor (1849 – 1850) – prvý prezident, ktorého volili v novembrovom termíne, po roku v úrade zomrel, bojoval v americko-mexickej vojne (1846 – 1848)

13. prezident – Millard Fillmore (1850 – 1853) – Taylorov viceprezident, podporil Kompromis z roku 1850, ktorý okrem iného zahŕňa zákon o navrátení všetkých utečených otrokov ich majiteľom

14. prezident – Franklin Pierce (1853 – 1857) – je považovaný za jedného z najhorších prezidentov

15. prezident – James Buchanan (1857 – 1861) – jediný neženatý prezident USA, posledný prezident pred začiatkom americkej občianskej vojny (1861 -1865)

16. prezident – Abraham Lincoln (1861 – 1865) – prvý republikánsky prezident, vládol počas občianskej vojny, jeho úsilie viedlo k zrušeniu otroctva a zjednoteniu Spojených štátov, zomrel po atentáte

17. prezident – Andrew Johnson (1865 – 1869) – Lincolnov viceprezident, prvý prezident, ktorý čelil impeachmentu

18. prezident – Ulysses S. Grant (1869 – 1877) – bol generál Únie (Severu) v občianskej vojne, iniciátor skorej politiky v oblasti občianskych práv

19. prezident – Rutherford B. Hayes (1877 – 1881) – víťaz jedných z najkontroverznejších volieb, usiloval sa obnoviť integritu úradov, o ktorú v predošlých rokoch prišli pre korupciu

20. prezident – James A. Garfield (1881) – zomrel po pol roku v úrade v dôsledku atentátu

21. prezident – Chester A. Arthur (1881 – 1885) – ako viceprezident sa ujal prezidentského úradu po Garfieldovej smrti

22. a 24. prezident – Grover Cleveland (1885 – 1889 a 1893 – 1897) – jediný prezident, ktorý pôsobil v úrade dve funkčné obdobia nenasledujúce po sebe

23. prezident – Benjamin Harrison (1889 – 1893) – vnuk 9. prezidenta Williama Henryho Harrisona

25. prezident – William McKinley (1897 – 1901) – zomrel v septembri 1901 po smrteľnom postrelení anarchistom

26. prezident – Theodore Roosevelt (1901 – 1909) – McKinleyho viceprezident, bol populárny politik, predovšetkým pre boj s korupciou a úspešný bol aj v zahraničnej politike, ako prvý úradujúci prezident vycestoval do zahraničia, je to prvý Američan, ktorý získal Nobelovu cenu za mier

27. prezident – William Howard Taft (1909 – 1913) – od roku 1921 bol 10. predsedom Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických

28. prezident – Woodrow Wilson (1913 – 1921) – stál na čele USA v prvej svetovej vojne, pomohol založiť Spoločnosť národov, predchodkyňu dnešnej OSN, dostal Nobelovu cenu za mier

29. prezident – Warren G. Harding (1921 – 1923) – zomrel po troch rokoch v úrade, po smrti sa prevalila séria škandálov, ktoré narušili vnímanie jeho vlády

30. prezident – Calvin Coolidge (1923 – 1929) – Hardingov viceprezident, obnovil dôveru verejnosti v administratívu po škandáloch tej predošlej

31. prezident – Herbert Hoover (1929 – 1933) – bol prezident v začiatkoch veľkej hospodárskej krízy, ktorú sa napriek snahám jeho administratívy nepodarilo zmierniť

32. prezident – Franklin D. Roosevelt (1933 – 1945) – jediný prezident, ktorého zvolili štyrikrát, v 30. rokoch začal protikrízový program reforiem Nový údel, viedol USA v druhej svetovej vojne, bol prvý prezident inaugurovaný v súčasnom termíne 20. januára

33. prezident – Harry S. Truman (1945 – 1953) – ako Rooseveltov viceprezident sa ujal moci po jeho smrti v apríli 1945, nariadil zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, v tzv. Trumanovej doktríne vytýčil postoj USA voči rozpínajúcemu sa komunizmu, zaviedol Marshallov plán pomoci povojnovej Európe, poslal amerických vojakov do kórejskej vojny (1950 – 1953)

34. prezident – Dwight D. Eisenhower (1953 – 1961) – počas druhej svetovej vojny bol vrchný veliteľ amerických spojeneckých síl v severnej Afrike a v Európe, v rokoch 1950 – 1952 vrchný veliteľ NATO, prispel k ukončeniu kórejskej vojny prímerím

35. prezident – John F. Kennedy (1961 – 1963) – prvý katolík v úrade prezidenta, riešil početné medzinárodné krízy – karibskú krízu, berlínsku blokádu a nezabránil stupňovaniu vojny vo Vietname, 22. novembra 1963 ho počas jazdy v Dallase zavraždili

36. prezident – Lyndon B. Johnson (1963 – 1969) – do úradu prezidenta vstúpil ako Kennedyho viceprezident, zakázal segregáciu, zväčšil americkú prítomnosť vo vietnamskej vojne (1955 – 1975)

37. prezident – Richard Nixon (1969 – 1974) – stiahol amerických vojakov z Vietnamu, viedol USA, keď Američania ako prví vykročili na Mesiac, jeho vládu však poznačila aféra Watergate, pred spustením procesu impeachmentu ako dosiaľ jediný prezident rezignoval na svoju funkciu

38. prezident – Gerald Ford (1974 – 1977) – bol jediný prezident aj viceprezident USA, ktorého do funkcie nezvolili

39. prezident – Jimmy Carter (1977 – 1981) – jeho vládu poznačili problémy v USA aj v zahraničí, nepodarilo sa mu vyslobodiť amerických rukojemníkov z Iránu v roku 1980, je najstarší žijúci prezident USA, laureát Nobelovej ceny za mier

40. prezident – Ronald Reagan (1981 – 1989) – patril medzi najvýznamnejších amerických prezidentov v 20. storočí, v domácej politike sa preslávil oživením hospodárstva a jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne je späté s cieľavedomou antikomunistickou politikou, ktorá v roku 1989 prispela k pádu železnej opony

41. prezident – George H. W. Bush (1989 – 1993) – pomohol ukončiť studenú vojnu či zhromaždiť medzinárodné sily, ktoré prinútili Irak stiahnuť sa z Kuvajtu v druhej vojne v Perzskom zálive (1990 – 1991)

42. prezident – Bill Clinton (1993 – 2001) – ku kladom jeho úradovania patrí Dohoda z Osla ako pokus o mierové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu z roku 1993 alebo zmiernenie amerického národného dlhu z obdobia jeho dvoch predchodcov, prestál proces impeachmentu

43. prezident – George W. Bush (2001 – 2009) – jeho vládu poznačili teroristické útoky z 11. septembra 2001, vojny v Iraku a Afganistane, väzenské zariadenie v kubánskom zálive Guantánamo či udalosti súvisiace s hurikánom Katrina, syn 41. prezidenta Georgea H. W. Busha

44. prezident – Barack Obama (2009 – 2017) – je prvý Afroameričan v úrade prezidenta, zaviedol reformu zdravotnej starostlivosti, dohliadal na oživenie americkej ekonomiky po hospodárskej kríze, ozbrojené sily za jeho vlády chytili a zabili Usámu bin Ládina, získal Nobelovu cenu za mier

45. prezident – Donald Trump (2017 – ) – funkcie sa ujal ako dosiaľ najstarší prezident, je treťou hlavou štátu, proti ktorej spustili proces impeachmentu, ako prvý úradujúci americký prezident prekročil kórejskú demilitarizovanú zónu a vstúpil na územie Severnej Kórey, pod jeho vedením USA odstúpili od Parížskej dohody o zmene klímy či od jadrovej dohody s Iránom, dostali sa do obchodnej vojny s Čínou a bojujú s krízou spôsobenou súčasnou pandémiou nového koronavírusu.