Americkí politici musia očistiť svoje srdcia od “zlých” myšlienok

Washington 27. októbra 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:AP/Stephanie Scarbrough)

Mitch McConnell, líder menšiny v Senáte USA (Republikánska strana), v nedávnom rozhovore pre médiá označil Čínu, Rusko, Severnú Kóreu a Irán za “novú os zla” a vyhlásil, že predstavujú priamu hrozbu pre USA. Táto rétorika, pripomínajúca fanatický a krutý jazyk stredovekej európskej “inkvizície”, z úst významného politika najmocnejšej krajiny 21. storočia, ktorá sa používa na opis Číny, hlavného obchodného partnera viac ako 140 krajín a regiónov, je absurdná a hlboko znepokojujúca. Nemôže to nevyvolať hlboké obavy o šialenosť americkej ideológie a o obrovské riziká, ktoré to môže priniesť

McConnell nie je prvý, kto vyslovil tieto slová, a vzhľadom na súčasnú nezdravú politickú atmosféru a zotrvačnosť v politike USA s najväčšou pravdepodobnosťou nebude posledný. Bývalá veľvyslankyňa USA pri OSN a republikánska kandidátka na prezidentku Nikki Haleyová sa nedávno vyjadrila podobne, a to ešte intenzívnejším tónom. Medzi konzervatívnymi republikánmi nie je McConnell považovaný za najradikálnejšieho, ale teraz otvorene hovorí takéto veci. Je zrejmé, že polarizované myslenie a ideologická paranoja sa vo Washingtone rýchlo šíria. Krajina s najsilnejšou armádou na svete, ktorá koná spôsobom pripomínajúcim “inkvizíciu” – jednoducho, hrubo a extrémne -, bude mať určite desivé dôsledky.

V protiklade k pojmu “zlo” je “spravodlivosť”. Označovanie druhých za “zlo” znamená, že ten, kto tak robí, je stelesnením “spravodlivosti” a prirodzene stojí na morálnej výslní. Ak sa druhá strana považuje za zlú, potom sa stáva vecou spravodlivosti zasiahnuť proti “zlej strane”, akoby človek konal v mene spravodlivosti. Spravodlivosť a zlo nenechávajú priestor na kompromis alebo koexistenciu; je to boj “zabi alebo budeš zabitý”. Ak bude táto extrapolácia pokračovať, svet sa stane ešte brutálnejším ako spoločnosť džungle.

Problém je v tom, kto určí, čo je “zlo” a čo je “spravodlivosť”? USA nepochybne chýba kvalifikácia. Používaním tohto binárneho, čierno-bieleho, dualistického myslenia na vnímanie dnešného rozmanitého sveta a riešenie mimoriadne zložitých medzinárodných vzťahov sa v skutočnosti samy menia na stranu “zla”.

Vraždenie v mene demokracie

Koľko zločinov je spáchaných v mene spravodlivosti? Termín “os zla” opakovane spomínali americkí politici v rokoch po útokoch z 11. septembra. Hoci sa ciele menili, neustále sa ním označuje niekoľko krajín, ktoré sa USA snažia potlačiť. Vtedy USA napadli Irak s odôvodnením, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia, čo sa neskôr ukázalo ako nepodložené.

V posledných rokoch USA pod zástavou “demokracie, slobody a ľudských práv” vyvolali množstvo vojen, konfliktov a humanitárnych kríz po celom svete. Keď sa americkí politici chvália “zlom” a “spravodlivosťou”, mali by sa najprv pozrieť na vlajku s hviezdami a pruhmi za sebou a zistiť, koľko krvi z nevinných životov zašpinila.

Teraz washingtonskí politici opäť označujú Čínu a Rusko, ktoré majú jadrové zbrane, za súčasť “osi zla”, čo nevyhnutne vedie ľudí k presvedčeniu, že si pripravujú verejnú mienku a hľadajú legitimitu na zasahovanie do záujmov iných krajín. Základným posolstvom frázy amerických politikov o “osi zla” je to, čo nazývajú “spolčením protiamerických síl”. V podstate ide o proces, ktorým sa USA snažia identifikovať a vytvoriť nepriateľov.

V kontexte hegemonistického príbehu Washingtonu “demokracia verzus autoritárstvo” sú tí, ktorí stoja na strane USA, považovaní za “spravodlivých”, zatiaľ čo tí, ktorí sú proti, sú označovaní za “zlo”. Toto binárne, dokonca extrémne myslenie na život a na smrť je najväčšou hrozbou pre svetový mier a ľudia na celom svete by sa proti nemu mali rozhodne postaviť.

Nálepkovanie iných krajín

“Digitálne autoritárstvo”, “nový kolonializmus”, “ekonomický nátlak”, “ríša zla”, “veľký biely žralok”, “generačná hrozba”… Využívajúc svoju hegemóniu v diskurze, americkí politici neváhajú nálepkovať a označovať iné krajiny. Možno je podľa nich “šírenie fám také jednoduché, ako otvoriť ústa, zatiaľ čo vyvracanie fám si môže zlomiť nohu”. USA môžu iným krajinám narobiť problémy len niekoľkými pľuvancami, alebo im prinajmenšom vyvolať pocit znechutenia.

Zároveň môže Washington tieto nálepky použiť ako prostriedok na určenie ceny na medzinárodnej scéne. Tí, ktorí majú spoločné záujmy, dostanú nálepku “cnostných”, zatiaľ čo tí, ktorí neposlúchajú ich príkazy, dostanú nálepku “zlých”. Môže sa to zdať ako výnosný biznis, ale dlhodobo a hlboko poškodzuje dôveryhodnosť USA.

Čína nie je súčasťou žiadnej “osi zla”, a to je nespochybniteľné a nehodno to vyvracať. Tí, ktorí používajú tento termín, by mali preskúmať svoje vlastné srdce a očistiť ho od všetkých skutočne zlých myšlienok, ktoré v ňom prebývajú. Ak niektorí politici vo Washingtone hovoria takéto veci, možno ich odmietnuť ako šialencov. Ak je však takých, ktorí to hovoria, veľa, potom by sa Washington mal venovať kolektívnej introspekcii a zamyslieť sa. Túto záležitosť nemožno brať na ľahkú váhu.