Americké firmy pôsobiace v Rusku zaplatili v roku 2023 na daniach zo zisku 1,2 miliardy dolárov, vyplýva to z údajov kampaňovej skupiny B4Ukraine a inštitútu Kyiv School of Economics (KSE).

Tento daňový podiel robí z USA najväčšieho platcu zahraničných daní zo zisku do Ruska.

Odkedy Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu, spoločnosti z celého sveta opustili územie krajiny, aby vyjadrili svoj morálny nesúhlas s konfliktom a vytvorili ekonomický tlak na režim ruského prezidenta Vladimira Putina.

Mnohé z nich však zostali. Výskum Institute of Chief Executive Leadership (CELI) na Yale School of Management odhaduje, že 123 veľkých amerických spoločností naďalej obchoduje s Ruskom, pričom ich zapojenie je na rôznej úrovni. Inštitút KSE, ktorý zohľadňuje aj stredne veľké a menšie firmy, odhaduje, že v Rusku naďalej pôsobí približne 328 amerických spoločností.

Stovky firiem

Z nového prieskumu vyplýva, že medzi  10 spoločností, ktoré v roku 2023 zaplatili Rusku najviac daní zo zisku, patria : tabaková spoločnosť Philip Morris International (220 mil. USD), koncern PepsiCo vyrábajúci nápoje (135 mil. USD), spoločnosť Mars vyrábajúca sladkosti (99 mil. USD), spoločnosť Procter & Gamble vyrábajúca zdravotnícky a hygienický spotrebný tovar (67 mil. USD), potravinárska spoločnosť Mondelez (62 mil. USD), investičná banka Citigroup (53 mil. USD), poľnohospodárska spoločnosť Cargill (50 mil. USD), farmaceutická spoločnosť Johnson & Johnson (42 mil. USD), nezávislá spoločnosť Coca-Cola Hellenic (34 mil. USD) a spoločnosť Weatherford (32 mil. USD).

Spoločnosť Philip Morris International (PMI) uviedla, že po vypuknutí vojny pozastavila plánované investície a obmedzila svoju výrobu v Rusku. Vo februári 2023 však generálny riaditeľ spoločnosti Jacek Olzak pre denník Financial Times uviedol, že nie je ochotný predať podnik za podmienok Kremľa, pretože by to znamenalo finančný šok.

Spoločnosť Mondelez zostala v Rusku s odôvodnením, že investorov “morálne nezaujíma“, či tam spoločnosti budú naďalej podnikať.

Spoločnosť Coca-Cola prestala predávať svoje nápoje do Ruska, ale spoločnosť Coca-Cola Hellenic, ktorá plní nápoj do fliaš v tomto regióne, predáva prostredníctvom spoločnosti Multon Partners výrobok s názvom Dobry Cola. Coca-Cola má v spoločnosti Coca-Cola Hellenic 21-percentný podiel. Spoločnosť Coca-Cola údajne požiadala o opätovnú registráciu svojich ochranných známok v Rusku v apríli 2024.

Medzitým spoločnosti PepsiCo, Mars, Procter & Gamble (P&G), Cargill a Weatherford obmedzili svoje podnikanie, ale naďalej vyrábajú tovar a prevádzkujú činnosti, ktoré podľa nich považujú za nevyhnutné.

V septembri 2024 spoločnosť Citigroup oznámila, že ukončuje svoju činnosť v Rusku. Hovorca spoločnosti Citigroup uviedol: „Aktívne ukončujeme takmer všetky naše aktivity v oblasti inštitucionálneho bankovníctva v Rusku, s výnimkou operácií potrebných na splnenie zostávajúcich zákonných a regulačných povinností, pričom v Rusku pokračujeme v uzatváraní našich aktivít v oblasti spotrebiteľského bankovníctva.“

Dr. Michael McFaul, akademik zo Stanfordskej univerzity, ktorý pôsobil aj v Obamovej administratíve vrátane Rady pre národnú bezpečnosť a ako veľvyslanec USA v Ruskej federácii, označil americké spoločnosti za “hanebné“.

„Je absolútne hanebné, že sa americké spoločnosti rozhodli zostať v Rusku a dotovať Putinovu barbarskú vojnu na Ukrajine,“ poveda.

„Dúfam, že akcionári týchto spoločností začnú aktívnejšie prehodnocovať múdrosť a morálnosť financovania vraždenia ukrajinských civilistov. Ešte nie je neskoro urobiť správnu vec,“ dodal.

Dane a dary

Organizácia B4Ukraine zistila, že niektoré z daňových príspevkov spoločností pôsobiacich v Rusku kompenzovali ich humanitárne dary Ukrajine.

Spoločnosť PMI sa zaviazala poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške 10 miliónov USD, čo je o 210 miliónov menej ako 220 miliónov USD, ktorými prispela na daniach zo zisku v roku 2023.

B4Ukraine uviedla, že spoločnosť Mars poskytla Ukrajine pomoc vo výške 22,5 milióna USD, pričom na daniach zo zisku zaplatila viac ako štvornásobok tejto sumy.

Americké spoločnosti zaplatili dokopy na daniach 1,2 miliardy USD, čo je podstatne viac v ako roku 2021 – vtedy to bolo 915,7 milióna USD. Spoločnosti túto sumu zaplatili aj napriek poklesu kombinovaných príjmov z 50 miliárd USD (v roku 2021) na 30,5 miliardy USD v roku 2023.

Mark Temnycky, externý spolupracovník think tanku Atlantic Council’s Eurasia Center, vyzval americký Kongres, aby “uvalil prísnejšie finančné sankcie” na americké spoločnosti, ktoré zostávajú v Rusku. Argumentoval tým, že “podporujú ruskú ekonomiku”, umožňujú Moskve nakupovať zbrane a vojenské vybavenie a oslabujú “vplyv medzinárodných sankcií”.

„Nepriamo to odmeňuje Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, pretože to naznačuje, že napadnutie inej krajiny je normálne a že podniky tam môžu zostať,“ povedal Temnycky.

„Zatvorenie ďalších západných a amerických podnikov v Rusku by prinieslo menej príjmov na ruskom trhu a oslabilo by ruskú ekonomiku. Rusko by potom malo menej prostriedkov na nákup zbraní a obranného vybavenia pre vojnu, čo by viedlo k rýchlejšiemu ukončeniu invázie, keďže Rusko by už nemalo ekonomické prostriedky potrebné na financovanie vojny,“ dodal.

Podpora vojny

Hilary Inghamová, profesorka ekonómie na Univerzite v Lancasteri vo Veľkej Británii, uviedla, že americké spoločnosti môžu podporovať ruskú vojnu tým, že jej občanom umožnia prístup k západnému tovaru. „Je možné, že podpora vojny medzi Rusmi by mohla byť vážne obmedzená, ak by nemohli nakupovať americký tovar,“ povedala.

Okrem USA bolo druhým najväčším platcom dane zo zisku do Kremľa v roku 2023 Nemecko, keďže spoločnosti odvádzali Rusku daň vo výške 693 miliónov USD. Na treťom mieste sa umiestnilo Rakúsko, kde firmy zaplatili Putinovmu režimu na daniach zo zisku 579 miliónov dolárov.

Napriek tlaku sa však odchod spoločností z Ruska nezaobíde bez problémov. Ruská vláda účtuje spoločnostiam, ktoré opúšťajú krajinu, 15-percentnú daň za odchod a sú nútené predať svoje aktíva s 50-percentnou zľavou. Od januára do marca 2024 vygenerovala táto výstupná daň Kremľu 385 miliónov dolárov.

Ďalšie finančné ťažkosti pre firmy, ktoré chcú opustiť krajinu, čoskoro prídu. V roku 2025 sa podľa ruského daňového zákona zvýši sadzba dane zo zisku právnických osôb z 20 na 25 percent.

Je to “normálne”

Dani Belo, odborný asistent, ktorý vyučuje medzinárodné vzťahy na Websterovej univerzite v Missouri, tvrdí, že vzťahy amerických podnikov s Ruskom sú “normálne“.

„Táto duálna realita boja s protivníkom, ale aj obchodovania s ním, je normálnou charakteristikou medzinárodných vzťahov,“ povedal Belo. „Vzhľadom na to, ako veľmi sa náš svet prepojil, v konečnom dôsledku tento obchod uprostred konfliktu nie je javom, ktorý by nás mal prekvapiť,“ dodal.

Zatiaľ čo sa americké spoločnosti trápia s tým, ako spravovať svoje záležitosti v Rusku, vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa vlečie. Novozvolený prezident USA Donald Trump, ktorý sa ujme úradu 20. januára, opakovane naznačil, že by mohol ukončiť vojnu v priebehu jedného dňa.

Prečítajte si tiež :

• Zasiahne Ukrajina, ak sa USA pod vedením Trumpa rozhodnú násilím odobrať Grónsko Dánsku?
• Trump už stihol vystrašiť svojich priateľov aj nepriateľov. Čo reálne podnikne a kde je miesto Slovenska