Môj profil 
Predplatné
Podľa Putinovho tlačového tajomníka Dmitrija Peskova bol článok uverejnený v médiách 25 krajín – sú to Alžírsko, Angola, Benin, Botswana, Burkina Faso, Gabon, Guinea, Egypt, Zimbabwe, Kamerun, Kongo, Maurícius, Madagaskar, Malawi, Mali, Namíbia, Seychely, Rwanda, Senegal, Tanzánia, Togo, Juhoafrická republika, Etiópia, Čad, Stredoafrická republika .
“Nevylučujeme, že v priebehu niekoľkých dní bude zverejnená aj v ďalších krajinách, čakáme na potvrdenie. Je teda široko rozptýlená po celom africkom kontinente,” povedal Peskov.
Prezident pripomenul sovietske skúsenosti s pomocou pri rozvoji Afriky, vyjadril podporu suverenite afrických štátov a zdôraznil, že Moskva sa striktne drží zásady “africké problémy – africké riešenie”. Významná časť článku bola venovaná nedávnym udalostiam okolo dohody o obilí. Putin zdôraznil, že nepriniesla žiadne mimoriadne výsledky.
Za takmer rok sa v rámci dohody s Ukrajinou vyviezlo celkovo 32,8 milióna ton nákladu, z čoho viac ako 70 % smerovalo do krajín s vysokým a vyšším stredným príjmom vrátane Európskej únie, zatiaľ čo na krajiny ako Etiópia, Sudán a Somálsko, ako aj Jemen a Afganistan pripadli menej ako 3 % celkového objemu – menej ako 1 milión ton, uviedol prezident Ruskej federácie. Preto, ako napísal, pokračovanie “neodôvodneného humanitárneho účelu” dohody “stratilo svoj význam”. Okrem toho neboli splnené ani ruské podmienky dohody.
Rusko bude napriek sankciám pracovať na organizovaní dodávok obilia, potravín, hnojív do Afriky a mimo nej, uviedol Putin vo svojom článku. “Vysoko si ceníme a budeme naďalej dynamicky rozvíjať celú škálu hospodárskych väzieb s Afrikou – tak s jednotlivými štátmi, ako aj s regionálnymi integračnými združeniami a, samozrejme, s Africkou úniou,” píše sa v ňom. “Vítame strategický kurz tejto organizácie smerom k ďalšej hospodárskej integrácii a vytvoreniu Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu.”
Ruská federácia je pripravená nadviazať pragmatické, vzájomne výhodné vzťahy, a to aj prostredníctvom Eurázijskej hospodárskej únie. Peskov poznamenal, že Putinov článok bol načasovaný tak, aby sa zhodoval so samitom Rusko – Afrika, ktorý sa začne vo štvrtok 27. júla v Petrohrade. Ide o “veľmi dôležitú udalosť, veľmi reprezentatívne podujatie,” zdôraznil: “Tešíme sa na toto podujatie, Afričania sa tešia na toto podujatie, takže druhá polovica týždňa bude veľmi, veľmi bohatá na udalosti.”
Podľa diplomatických zdrojov denníka Vedomosti nie nadarmo Putin vo svojom článku spomenul Africkú úniu. Faktom je, že počas samitu možno klásť dôraz na kontakty nielen s hlavami ostatných štátov, ktoré sa v Rusku očakávajú, ale aj s predstaviteľmi organizácií zastupujúcich čierny kontinent na serióznej úrovni.
“Hlavný program fóra sa uskutoční 27. júla,” uvádza jeden zo zdrojov denníka Vedomosti. – Práve v tento deň sa Putin môže stretnúť so zástupcami afrických medziregionálnych organizácií. Medzi nimi je napríklad predseda Africkej únie Azali Assoumani (prezident Komorských ostrovov. – Vedomosti). Podľa tohto zdroja je možné aj zastúpenie na vysokej úrovni z ďalších krajín, najmä prezidenta Konžskej demokratickej republiky (KDR) Felixa Tshisekediho, a medzi otázkami, o ktorých budú hlavy štátov rokovať, je aj východisko z ukrajinskej krízy.
Podľa odborníkov je predpoklad o návšteve takýchto delegácií logický. Africká únia je silná medzinárodná organizácia, ktorá zahŕňa 55 afrických štátov a je dôležitou platformou na riešenie problémov medzi nimi, uviedol Rachimbek Bobochonov, výskumný pracovník Centra pre civilizačné a regionálne štúdie Ústavu afrických štúdií Ruskej akadémie vied. “Vzhľadom na to, že na samite sa bude diskutovať o celom spektre regionálnych problémov – od bezpečnosti až po etnicko-konfesionálne vzťahy – je prítomnosť lídra organizácie na samite logická a opodstatnená,” povedal expert pre Vedomosti.
Africká únia, pokračuje Bobochonov, dáva krajinám kontinentu možnosť riešiť svoje vnútorné problémy – a preto nie je nič prekvapujúce na tom, že Rusko bude časť svojich projektov v Afrike realizovať spoločne s touto organizáciou. Expert tiež poznamenáva, že mnohé africké krajiny si želajú vstúpiť do BRICS a na samotnom summite sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou diskutovať o vytvorení jednotnej meny. Vzhľadom na vážne očakávania, pokiaľ ide o jednotnú menu, ako aj o samit ako celok, sa na ňom môžu zúčastniť medzinárodní predstavitelia zodpovední za túto oblasť, uzatvára expert.
Pokiaľ ide o prezidenta KDR, Felix Tshisekedi bol do roku 2022 predsedom Africkej únie a okrem toho patril medzi spoluautorov africkej mierovej iniciatívy o Ukrajine. Keďže africké krajiny mali v úmysle na nadchádzajúcom fóre opäť nastoliť otázku svojho sprostredkovania na Ukrajine, Tshisekediho návšteva v Rusku môže súvisieť predovšetkým s touto otázkou. KDR je zároveň krajinou s veľkým územím, zdrojmi, obyvateľstvom aj nevyriešenými konfliktami, kde sa úsilie OSN a západných krajín ukázalo ako neúčinné. V tejto súvislosti Kinshasa vkladá určité nádeje do novej architektúry vzťahov, ktorú sa snažia vybudovať krajiny BRICS. Za zmienku stojí aj to, že na jar minulého roka sa na Univerzitu priateľstva národov v Rusku opäť vrátilo meno Patricea Lumumbu, prvého premiéra Konžskej demokratickej republiky, čo možno považovať za bezprecedentný jav mimo Afriky.
Na poslednom rusko-africkom fóre v roku 2019 v Soči Egypt v skutočnosti vystupoval ako spoluorganizátor podujatia, hovorí výskumník z Inštitútu orientálnych štúdií Ruskej akadémie vied Grigorij Lukjanov, vrátane zaslania oficiálnych pozvánok lídrom iných afrických štátov. Káhira, aj ako bývalý predseda Africkej únie, sa spoliehala na rozvoj spoločných rusko-egyptských akcií na svojom kontinente. Na to boli zamerané aj niektoré spoločné projekty – napríklad vytvorenie priemyselnej zóny v zóne Suezského prieplavu, konštatuje Lukjanov. Podľa jedného zo zdrojov denníka Vedomosti je možné, že Abdel Fattah al-Sisi bude opäť pozvaný do Ruska.
Vzťahy Ruska s Egyptom sa týkajú takmer všetkých oblastí vrátane politiky, bezpečnosti a hospodárstva. Okrem toho má Káhira mimoriadny záujem o dodávky potravín, a preto je na pozadí ukončenia dohody o dodávkach obilia potrebné dohodnúť sa na alternatívnych mechanizmoch, tvrdí Lukjanov. Zároveň pripúšťa, že juhoafrický prezident Ramaphosa možno na fórum nepríde, hoci mierová iniciatíva je pre neho dôležitá a nájde spôsob, ako ju presadiť.
Na príprave tejto správy sa podieľal Maxim Ivanov.
.jpg)
.JPG)
