Akreditačná komisia chce vysokým školám výrazne sprísniť kritériá akreditácie

Bratislava 5. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Kritéria pre akreditáciu vysokých škôl by sa mali sprísniť

Vysoké školy, ktoré v budúcom roku prejdú komplexnou akreditáciou, budú zrejme musieť spĺňať oveľa prísnejšie kritériá ako v minulosti.

“Kritériá sú výrazne prísnejšie, ako boli predchádzajúce, reakcia niektorých vysokých škôl môže byť aj menej priaznivá,” povedal pre TASR predseda Akreditačnej komisie (AK) Ľubor Fišera. Dodal, že podľa neoficiálnych informácií, ktoré má, rektori škôl už dva mesiace lobujú na ministerstve za zmiernenie kritérií. Koľko škôl by mohlo byť vyradených spomedzi univerzitných a aké dosahy bude mať nová akreditácia na školy, nechcel odhadnúť. “Neviem povedať, ako to skončí. Školy majú ešte ešte rok na publikovanie a splnenie všetkého,” uviedol predseda komisie.

Podľa novely vysokoškolského zákona, ktorá platí od 1.1.2013, kritériá navrhuje Akreditačná komisia, schvaľuje ich ministerstvo školstva. Predseda AK má dnes návrhy kritérií poslať ministerstvu. Vyjadria sa k nim aj rektori škôl a Rada vysokých škôl. Fišera sa však nepredpokladá, že by ministerstvo návrh neschválilo, keďže sa podieľalo na jeho príprave.

Komplexná akreditácia, ktorá sa uskutoční v roku 2014, zhodnotí vzdelávaciu a výskumnú činnosť škôl a vyjadrí sa k ich žiadostiam o akreditáciu všetkých študijných programov či konaniam na vymenovanie profesorov. Prebieha v šesťročných intervaloch. Školy majú na prípravu podkladov presne rok od zverejnenia nových kritérií. V ich návrhu napríklad komisia sprísňuje pravidlá pre publikovanie.

Vyššie nároky sú kladené na publikovanie, personálne obsadenie ale aj vybavenie škôl

Vyššie nároky sú kladené aj na garantov študijných programov. Na vysokej škole, kde učiteľ garantuje program, má byť podľa kritérií zamestnaný na plný pracovný úväzok. Okrem toho nesmie jeho týždenný pracovný čas na vysokých školách presiahnuť 69 hodín. Nedávno schválená vysokoškolská novela pritom vysokoškolským učiteľom dovoľuje mať tri úväzky na vysokých školách, z čoho jeden môže byť plný. “Ak by mal učiteľ úväzok 2,99 nemôže zodpovedne vykonávať funkciu garanta,” zdôvodnil Fišera. Predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško si myslí, že je to pre garantov veľmi tvrdé. “Môže sa stať, že niektorí učitelia, ktorí majú viac úväzkov, odmietnu garantovať študijné programy. Môže to byť nepriamy tlak na to, aby zostali len univerzity, ktoré si vedia samy vychovať garantov, a tie, ktoré si ich ‘kupovali’, by postupne mali mať problémy,” povedal Smieško.

V študijnom programe musia navyše pôsobiť a udržiavať kvalitu traja funkční profesori alebo docenti na plný úväzok, ktorý je ich jediným úväzkom na akejkoľvek vysokej škole. Pre študijný program druhého alebo tretieho stupňa musí byť aspoň jeden z nich riadny profesor. Jeden pedagóg nesmie podľa navrhovaných kritérií v prvom a druhom stupni štúdiá viesť v akademickom roku viac ako desať bakalárskych a diplomových prác.

Kritériá kladú dôraz aj na materiálne zabezpečenie študijných programov. Vysoká škola musí mať knižnicu, študovňu a prístup k internetu. To platí aj pre mestá, kde má vysoká škola svoje pracoviská. V knižnici by študenti mali nájsť literatúru, ktorá je zahrnutá v informačných listoch k predmetom.