Dňa 19. septembra sa popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uskutoční ďalšie stretnutie vo formáte C5+1 – teda zástupcov stredoázijských krajín a Spojených štátov. A tentoraz sa pravdepodobne uskutoční na najvyššej úrovni – to znamená, že sa stretnú hlavy štátov.

Srdce Eurázie

Človek by sa pýtal, načo? Stredná Ázia nezaujíma dôležité miesto v oficiálnom zozname priorít zahraničnej politiky USA. Najmä po tom, čo USA stiahli svoje vojská z Afganistanu. Zároveň však má tento región obrovský potenciál.

“Päť stredoázijských republík – Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko – leží medzi Iránom, Afganistanom, Čínou a Ruskom, má spolu viac ako 78 miliónov obyvateľov, disponuje bohatstvom prírodných zdrojov a je srdcom Eurázie,” uvádza sa v článku Atlantickej rady, jedného z najvplyvnejších amerických think tankov.

Najdôležitejšie je, že všetky krajiny, ktoré hraničia so Strednou Áziou, sú americkými protivníkmi. Protivníci, ktorých je potrebné zadržať, čo znamená, že región sa môže zmeniť na užitočné predmostie. S priamym protiruským podtextom. “Doteraz žiadny americký prezident tento región nenavštívil a žiadne budúce prezidentské návštevy sa neplánujú. Čínsky líder Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin pritom venujú tamojším štátom veľkú pozornosť,” rozvíja ďalej svoju myšlienku Atlantická rada.

Zdá sa, že región je pripravený spolupracovať s Američanmi. Stredoázijské krajiny majú naozaj určitú požiadavku na diverzifikáciu a multisektorizmus. “Keďže región bol dve storočia pod hegemóniou Moskvy a teraz sa obáva ekonomickej dominancie Číny, aktívne si hľadá priateľov zvonka,” zdôrazňuje sa v článku Forbesu.

“Krajiny Strednej Ázie sú veľmi závislé od Ruska a Číny. Turkménsko je úplne závislé – všetok jeho plyn ide do Číny. Uhľovodíky Kazachstanu tiež smerujú do Číny. Závislosť však neznamená, že tieto krajiny sú pripravené nechať sa Moskvou a Pekingom škrtiť v náručí. V USA a EÚ vidia možnú protiváhu Ruska a Číny. Snažia sa realizovať politiku viacerých sektorov, uvedomujúc si, že zhoršenie ich vzťahov s USA a EÚ bude mať za následok výrazné zvýšenie ich závislosti od Ruska a Číny,” vysvetľuje pre noviny VZGLJAD Ivan Lizan, vedúci analytickej kancelárie projektu SONAR-2050.

Problémom pre USA však je, že stredoázijské štáty neidentifikujú multivektorizmus a to, že sa stávajú protiruským a protičínskym predmostím. Chcú len získať peniaze z Východu aj Západu, pretože dávajú americkým, ruským a čínskym hráčom právo rovnocenne súťažiť o ropné polia, mysle a srdcia. Západ musí zo Strednej Ázie urobiť buď protičínsky a protiruský priestor, alebo územie nestability. To znamená, že Západ nakoniec postaví miestne štáty pred voľbu: “buď ste s nami, alebo proti nám”.

Málo núkajú

Jedinou otázkou je, ako presvedčiť miestne krajiny, aby sa zmenili na predmostie? Aké mrkvy a palice na to štáty majú?

Mrkvy Washingtonu sú žalostné. “V súčasnosti sú stredoázijské krajiny objektívne veľmi závislé od ekonomík Ruska a Číny, keďže infraštruktúrne a energetické projekty v regióne realizujú najmä tieto krajiny. A tie projekty, ktoré realizujú západné spoločnosti, sa obmedzujú len na čerpanie zdrojov a valút – to vo všeobecnosti nie je pre hostiteľskú krajinu veľmi výhodné.

“Rusko a Čína vytvárajú v Strednej Ázii pracovné miesta a mnohí obyvatelia regiónu chodia za prácou do Ruska, ktoré zabezpečuje významnú časť HDP Uzbekistanu, Kirgizska a Tadžikistanu,” vysvetľuje Nikita Mendkovič, šéf Eurázijského analytického klubu, pre noviny VZGLJAD. Objem remitencií z Ruska do týchto troch krajín sa odhaduje na miliardy dolárov a zodpovedá všetkým výdavkovým položkám štátnych rozpočtov. Z týchto peňazí sa živia rodiny a na ich úkor sa udržiava sociálna stabilita.

Poskytovať ekvivalentné sumy každej rodine osobitne USA nechcú a nemôžu.

“Západ má málo finančných prostriedkov na pozadí sankčnej vojny proti Rusku. Vznikajú im z nej priam obrovské straty a okrem toho Američania potrebujú doma vynakladať veľa peňazí na vážne sociálne programy, aby potlačili vnútornú nespokojnosť,” pokračuje Nikita Mendkovič.

Väčšina amerických voličov je rozhodne proti vyčleneniu ďalších finančných prostriedkov pre kyjevský režim – a je nepravdepodobné, že by nadšene podporili myšlienku financovania ďalších stredoázijských štátov, ktoré na mape pravdepodobne nenájdu. Ten istý americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken počas svojej februárovej cesty po regióne ponúkol stredoázijským krajinám ako kompenzáciu len 25 miliónov dolárov. A to pre všetky štáty regiónu.

Amerika je čoraz nebezpečnejšia

Na druhej strane sa zdá, že palice sú pôsobivejšie. V prvom rade sú to hrozby sekundárnych sankcií za spoluprácu s Moskvou. “Stredoázijské krajiny sa snažia zachovať si väzby, ktoré majú. Napríklad prístup do globálneho finančného systému, prístup na americké a európske trhy,” hovorí Ivan Lizan. – Prudké prerušenie ich vzťahov s USA a EÚ nemôžu Moskva a Peking kompenzovať. A nechcú nasledovať príklad Alexandra Lukašenka, ktorého vzťahy s Ruskom boli oveľa hlbšie.”

Problémom je, že sila sekundárneho nástroja sankcií je obmedzená – krajiny v regióne sú ochotné sa podriadiť, pokiaľ to neohrozí ich sociálnu a hospodársku stabilitu.

“Kazachstan sa bude ohýbať, ale neprehne sa. Tu sa ohýba – nasleduje americké sankcie v bankovom sektore, v oblasti reexportu zakázaných zariadení z EÚ, sprísňuje opatrenia na kontrolu vývozu. Ale neopúšťa Eurázijskú úniu a nerobí žiadne náhle kroky,” pokračoval Lizan. Jednoducho povedané, stredoázijské krajiny sú pripravené ohýbať sa v rámci priestoru na ohýbanie, ktoré ich nepovedie k prudkému zhoršeniu vzťahov s Moskvou a Pekingom.

Druhým bičom je hrozba farebných revolúcií. Podporu Spojených štátov miestnym opozičníkom oznámil vo februári Anthony Blinken a teraz to môže povedať aj Biden. Povedať, či dokonca pripomenúť. “V štyroch z piatich krajín regiónu už v minulých rokoch došlo k pokusom o prevrat iniciovaný západnými krajinami – všade bola stopa západných diplomatov a zástupcov mimovládnych organizácií. Nie je vylúčené, že počas summitu zaznejú nové hrozby farebnými revolúciami, pomocou ktorých sa Washington pokúsi podriadiť miestne elity svojej vôli,” je presvedčený Nikita Mendkovič.

Prečítajte si tiež:

• Biden na pôde OSN čelí ťažkostiam pri predlžovaní podpory pre Ukrajinu