Dôchodcov pribúda. Podľa údajov európskeho štatistického úradu /Eurostat/ 65 a viacroční Slováci tvorili vlani 13,5 % obyvateľstva. Menší podiel obyvateľstva v tejto vekovej kategórii /12,6 %/ žije len v Írsku. Úplné prvenstvo však Slovensko má z pohľadu starších ako 80 rokov. Na našej celkovej populácii sa podieľajú len 3,0 % – ami, čo je v rámci európskej „dvadsaťosmičky“ jednoznačne najmenej. Čo môžeme teda očakávať od budúcnosti? Ako sa naši súčasní seniori odlišujú od tých spred 20 – 30 – 50  rokov?..

Predlžovanie strednej dĺžky života, znižovanie pôrodnosti a zároveň aj znižovanie úmrtnosti sú vo všeobecnosti hlavné faktory, ktoré sa podpisujú pod starnutie obyvateľstva. Je však pravdou, že úhrnná plodnosť žien na Slovensku je vyššia ako pred 10 rokmi, no stále pod hranicou, ktorá sa považuje za dostačujúcu, teda 2,1 dieťaťa na ženu. Stredná dĺžka života pri narodení sa vlani u mužov zvýšila na zhruba 73 rokov a u žien až na 80 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu SR na Slovensku ku koncu minulého roka trvalo bývalo zhruba 757 tis. osôb vo veku 65 a viac rokov.

Podľa predikcie Eurostatu budú v roku 2080 obyvatelia starší ako 65 rokov predstavovať až 35,9 % z celkovej slovenskej populácie. Analytici z Poštovej banky si posvietili na možné problémy v budúcnosti. Upozorňujú na to, že zhruba každý šiesty Slovák však v tom istom roku bude starší ako 80 rokov. Ak sa táto prognóza naplní, z jednej z „najmladších“ krajín EÚ sa tak počas nasledujúcich 65 rokov stane „najstaršia“ krajina únie.

Ako sa mení doba, tak sa menia aj ľudia. Ani seniori teda nie sú rovnakí, akých si ich pamätáme spred niekoľkých rokov. A seniori v roku 2080 budú úplne iní ako tí súčasní. Technologické výdobytky už nie sú cudzím pojmom ani pre staršiu generáciu. Už len keď sa pozrieme na to, ako sa za poslednú dekádu zmenil prístup k používaniu internetu, uvidíme posun. Kým pred desiatimi rokmi ho využilo len 1 % seniorov, v uplynulom roku to bola až takmer tretina /seniormi rozumieme osoby vo vekovej kategórii 65 až 74 rokov, ktoré použili internet aspoň raz počas troch predchádzajúcich mesiacov/. Ešte stále to je však pomerne málo a tiež menej ako európsky priemer, ktorý je  na úrovni 42 %. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 by sme však našli internetovo zdatnejších seniorov len v Českej republike.

Analytici Poštovej banky zistili, že Slováci vo vekovej kategórii 65 až 74 rokov, ktorí využívajú internet, ho najčastejšie používajú na prijímanie a posielanie e – mailov. Vlani po ňom za týmto účelom „siahalo“ až 73 % seniorov využívajúcich internet. Pred 10 rokmi ich bolo o 5 percentuálnych bodov menej. Prekvapiť ale môžu aj iné internetové aktivity, ktorým starší „holdujú“ a ktoré sa väčšine z nás spájajú skôr s mladými ľuďmi.

Druhou najobľúbenejšou internetovou aktivitou sa stalo čítanie správ online. Záujmu sa teší až u dvoch tretín slovenských seniorov používajúcich internet, kým v roku 2005 ho využívalo za týmto účelom len 28 % starších vo veku od 65 do 74 rokov. Zároveň je to v rámci vybraných činností jediná, v ktorej podiel Slovákov prevyšuje priemer EÚ. Mnohým by sa mohlo zdať, že hľadanie informácií o tovaroch a službách ešte pred samotnou kúpou je „zábavkou“ len mladšej generácie. Aj za týmto účelom však rovnako otvárajú prehliadač zhruba dve tretiny slovenských „online“ seniorov. Samotný nákup tovarov cez e – shop  však zrealizuje len zhruba každý šiesty.

Aj služby bánk využívajú ľudia inak ako kedysi. Celkovo až dve pätiny Slovákov využívajú internet kvôli službe Internet banking. V rámci seniorov je tento podiel menší, no v porovnaní s minulosťou badať výrazný posun. Pred desiatimi rokmi tento pojem slovenskí seniori pravdepodobne nepoznali, nakoľko Internet banking vôbec nevyužívali.

V roku 2014 už túto službu využíval zhruba každý tretí senior holdujúci internetu. V Európe to bol už každý druhý. Staršiu generáciu ale neobišli ani sociálne siete, ktoré na nás striehnu zo všetkých strán. Ak aj vaši starí rodičia patria k spomínaným „online seniorom“, pravdepodobnosť, že ich nájdete medzi svojimi internetovými priateľmi je 1:5. Na sociálnych sieťach totiž „funguje“ až 20 % našich seniorov používajúcich internet.

Hoci technologické schopnosti seniorov napredujú, na staré kolená to nemajú vždy jednoduché. Priemerná výška vyplácaného starobného dôchodku dosiahla ku koncu minulého roka výšku 400,18 eur na mesiac. Priemerné hrubé peňažné výdavky domácnosti dôchodcov však neboli výrazne nižšie a dosiahli úroveň 353,60 eur na osobu za mesiac.