Bratislava 29. novembra 2021 (HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)
Kým politici a členovia konzília odmietajú testovanie protilátok a držia sa len línie očkovania ako jediného riešenia problém s Covidom-19, Ministerstvo zdravotníctva SR realizuje medzi Slovákmi rozsiahly výskum testovania protilátok. Ako je to teda s tými protilátkami?
Typy protilátok
Ľudský organizmus pri strete s vírusom Covid-19 vytvára tri triedy protilátok: : IgA, IgM a IgG.
Protilátky IgA sa objavujú ako prvé, a to už na druhý alebo tretí deň po prvých príznakoch. Ich výskyt je na sliznici dýchacích ciest, kde ochorenie telo zasahuje. Tieto protilátky ale postupne zanikajú a telo začína vytvárať časté, špecifické protilátky IgM, približuje portál českého Rozhlasu.
Ak človek prekoná Covid-19 mal by mať vysokú hladinu protilátok IgM. Ich množstvo však po niekoľkých týždňoch začne klesať, ale zároveň s tým stúpa tvorba protilátok IgG.
Protilátky IgM z tele miznú po dvoch až troch mesiacoch od prekonania ochorenia, IgG zostávajú v organizme niekoľko mesiacov a sú indikátorom dlhodobej imunity. Preto sa odporúča ľuďom otestovať protilátky až s odstupom 6. – 8. týždňov od prepuknutia koronovírusu.
Lekári a politici
Alena Koščálová, primárka, v diskusii ministerstva zdravotníctva uviedla v súvislosti s množstvo protilátok, že na Slovensku nemáme jednoznačnú odpoveď. „Neexistuje hladina protilátok, o ktorej by sme mohli povedať, že je protektívna.“
„Ak si dá niekto zmerať protilátky a má ich protektívne, to ešte neznamená, že je chránený pred ochorením.“ Protilátky považuje za falošnú istotu, pretože podľa jej slov aj mnohí hospitalizovaní majú protilátky. „Napriek protilátkam ochoreli a dostali sa do nemocnice,“ dodala. Tu je potrebné podotknúť, že to isté platí aj pri očkovaných – napriek očkovaniu ochoreli a dostali sa do nemocnice.
Elena Prokopová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu, s ňou súhlasí. Uviedla, že „nepoznáme protektínu hladinu protilátok. Či to dieťa protilátky má, alebo nemá, neznamená to, že mu budú stačiť na to, že by ochorenie nedostalo. Čiže malo by byť očkované, či ich má alebo nemá.“
Očkovaciu líniu ako jediné riešenie podporuje aj Veronika Remišová. V diskusii s bývalým premiérom Petrom Pellegrinim, ktorý aktuálne nie je zaočkovaný, pretože Covid-19 prekonal, uviedla: „Také reči, že zmerajte si protilátky a budete chránení, to ľuďom nepomôže.“
K protilátkam sa vyjadrila aj poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Pre RTVS poznamenala, že protilátky fungujú u každého človeka v tele inak. Vysvetlila, že starším ľuďom klesajú rýchlejšie ako mladým a hoci presadzuje výhody pre „prekonaných“, priznáva, že je odbornou otázkou, ako dlho by platilo tlačivo o prítomnosti protilátok.
Tie dokáže určiť napríklad ELISA test, ktorý by podľa poslankyne za SaS nemali byť zadarmo pre všetkých, ale iba pre tých, ktorí majú kontraindikácie k vakcinácii.
Výskum protilátok u Slovákov
Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského a Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach začiatkom novembra odštartovalo vo vybraných regiónoch štúdiu na prítomnosť protilátok nového koronavírusu typu IgG. Cieľom je spoznať imúnnosť voči ochoreniu Covid-19 u obyvateľov regiónov.
Výskum sa uskutoční na 5.000 Slovákoch vo všetkých vekových skupinách a vo viac ako 40 lokalitách. Vzorky odoberú v Bratislave, Komárne, Považskej Bystrici, Čadci, Košiciach, Košiciach-okolí, Rimavskej Sobote, Lučenci a Kežmarku. Cieľom je zistiť, koľkí z nezaočkovaných prekonali Covid-19 a aké percento z nich má vytvorené protilátky.
Výsledky štúdie majú pomôcť pri ďalšom manažovaní situácia na Slovensku. Diagnostika sa bude uskutočňovať priebežne. Celkové výsledky by mali mať v polovici decembra.
Alexandra Bražinová, epidemiologička z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, pre televíziu Markíza vysvetlila, že „štúdiou u nezačkovaných zistíme, aké percento populácie je ešte chránené protilátkami. Naopak, aká časť populácie už chránená nie je, pretože buď nemali covid, alebo mali covid dávno. Čiže už protilátkovú odpoveď nemáme.
„Vieme predpovedať, koľko ľudí, z tých čo nie sú chránení, čo nemajú protilátky, skončí v nemocnici, pretože sú vo vyšších vekových kategóriách. Vieme predpovedať, aké bude zaťaženie zdravotného systéme v danej oblasti a tiež, aký bude vývoj tejto tretej vlny“
„Je to dobré pre ľudí, ktorí rozhodujú o manažovaní pandémie, pre tých, ktorí nastavujú opatrenia. Keď budú mať od nás prehľad, ako sme na tom ako populácia s ochranou, budú presne vedieť, v ktorých oblastiach je zvýšené riziko. Bude tam mnoho infikovaných v najbližších týždňoch, bude zaťažené zdravotníctvo. Naopak, budú vedieť, v ktorých oblastiach je situácia lepšia, kde je veľa ľudí chránených – veľa ľudí má vysokú hodnoty protilátok. Takže budú vedieť, že opatrenia sa tam môžu uvoľňovať rýchlejšie.“
Falošná istota?
V Českej republike sa aktuálne diskutuje o uznávaní hladiny protilátok. Býval minister zdravotníctva Roman Prymula, ktorý podporuje očkovania, však navrhuje, aby sa ľudia s vysokou hladinou protilátok mohli očkovať len jednou dávkou, ktorá by im stačila k vyvinutiu kompletnej imunity.
Nová česká vláda uplynulý týždeň zverejnila aj svoje plánované opatrenia. Kandidát na ministra zdravotníctva Miroslav Válek chce, aby budúca vláda začala uznávať ako potvrdenie o bezinfekčnosti dostatočnú hladinu protilátok voči covidu.
Švajčiarsko začalo uznávať test, ktorý potvrdí dostatočné množstvo protilátok proti koronavírusu SARS-CoV-2, ako očkovací certifikát. Informovala o tom na svojej webovej stránke stanica SRF. Švajčiari musia test absolvovať každé tri mesiace a hradia si to z vlastných prostriedkov.
Christian Münz, profesor v odbore vírusovej imunobiológie na univerzite v Zürichu, uviedol, že testy na protilátky majú vysokú mieru presnosti a spoľahlivosti.
Kým Švajčiari sa už spoliehajú na testy protilátok, Česi ich chcú zaviesť, na Slovensku sú považované za falošnú istotu, hoci sa uskutočňuje rozsiahli výskum, ktorý má poslúžiť pri manažovaní ďalšej pandemickej situácie v SR.