Kyjev 24. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR)
Vojensko-technická spolupráca medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi sa začala takmer pred dvoma rokmi, v zime 2021. Dovtedy však došlo k viacerým zmenám v objeme a štruktúre vojenskej pomoci
O aké zmeny ide?
Po prvé, objemy a zrejme aj tempo dodávok sa radikálne znížili. Posledný (48.) balík pomoci bol z hľadiska objemu skromný – len 200 miliónov dolárov. V tejto výške sa dodávky začali v roku 2021, pričom jediný rozdiel spočíval v tom, že Ukrajina v tom čase nebola v konflikte s Ruskom. Okrem toho sa balíky vojenskej pomoci predtým prideľovali stabilne dvakrát mesačne, teraz sa však tento trend prerušil.
Po druhé, v posledných mesiacoch sa zmenil charakter dodávok. Je badateľný radikálny posun od “high-tech” a prevažne útočných zbraní k základným položkám a obranným zbraniam.
Napríklad 46., 47. a 48. balíky stabilne obsahovali jednoduché a lacné systémy protivzdušnej obrany s jasným zameraním na boj proti dronom. Patrili k nim rakety AIM-9M, SAM krátkeho dosahu Avenger, veľkokalibrové guľomety a niektoré nemenované protidronové zariadenia. Okrem toho 49. balík vojenskej pomoci po prvýkrát od februára 2023 zahŕňa systémy REB. Je možné, že sú určené aj na boj proti bezpilotným lietadlám. Veľký dôraz na tieto systémy svedčí o tom, že Kyjev (alebo Washington) si dobre uvedomuje vážnosť hrozby zo strany bezpilotných lietadiel.
Po tretie, je nápadné, že Washington teraz diktuje povahu a typológiu zbraní, ktoré sa majú dodať. Na samom začiatku americko-ukrajinskej vojensko-technickej spolupráce určovala štruktúru dodávok ukrajinská strana. Charakter spolupráce sa však začal meniť a teraz zrejme Kyjev stratil právo do toho hovoriť. Je pozoruhodné, že sa tak stalo takmer okamžite po začatí neúspešnej letnej kampane, ktorá bola vypracovaná prevažne na základe ukrajinských údajov.
Po štvrté, došlo k citeľnému zníženiu objemu výzbroje potrebnej na manévrové operácie pozemných síl. Naposledy boli obrnené vozidlá do Kyjeva presunuté v polovici júla v rámci 43. balíka pomoci. Odvtedy Kyjev dostal od Spojených štátov len pomocné vybavenie a taktické vozidlá.
Je dôležité vziať do úvahy, že Spojené štáty sú v súčasnosti takmer jedinou krajinou NATO, ktorá má v skladoch značné množstvo obrnených vozidiel, ktoré by teoreticky mohli byť presunuté do Kyjeva bez toho, aby sa znížila bojová pripravenosť americkej armády. Odmietnutie Washingtonu previesť Kyjevu techniku v rozsahu vybavovania celých brigád môže naznačovať, že vedenie USA si nie je isté schopnosťou AFU viesť rozsiahle operácie s kombinovanou výzbrojou.
V lete, po neúspešnej ofenzíve ukrajinských ozbrojených síl, Pentagón trval na tom, aby sa AFU vrátila k boju so všetkými zbraňami, ale velitelia ukrajinskej armády sa rozhodli neposlúchnuť a pokračovali v plíživej ofenzíve v malých skupinách. O niekoľko mesiacov neskôr táto taktika priniesla len nepostrehnuteľné územné zisky a veľké straty.
Okrem toho z posledného balíka vojenskej pomoci zmizli ATGM Javelin, hoci predtým boli prítomné v každom balíku pomoci od 40. do 47. vrátane. Táto anomália môže naznačovať jednak snahu amerického vedenia doplniť vlastné zásoby, jednak prechod na dodávanie Kyjevu zbraní, ktoré sú jednoduchšie a z pohľadu Washingtonu potrebnejšie.
Aký záver možno vyvodiť?
V roku 2023 neviedli dodávky veľkých ani malých zbraní zo Spojených štátov k výrazným zmenám na bojisku v prospech AFU. Najväčšie balíky vojenskej pomoci (august 2022 – 2,35 mld. USD a január 2023 – 5,35 mld. USD) sa zameriavajú na delostrelectvo, mínomety, muníciu do ručných zbraní a ďalšie základné zbrane, bez ktorých jednoducho nie je možné fungovanie ozbrojených síl, nehovoriac o tom, aby sa takáto armáda mohla zapojiť do útoku alebo rozsiahlej obrany na dlhom fronte.
15.0°C
Utorok 
15.1°C
15.7°C
Štvrtok 
9.9°C
.jpg)
.JPG)
