Aké sú záruky, že sa to nestane aj u nás? V Japonsku majú mať americkí vojaci na svedomí stovky znásilnených žien. Najmladšia obeť mala len 9 mesiacov

Bratislava 25. januára 2022 (HSP/Foto:Pixabay, Screenshot YouTube)

Keď opozičný poslanec a podpredseda strany Smer Ľuboš Blaha vyjadril obavu, aby americkí vojaci po prijatí dohody o obrannej spolupráci neubližovali slovenským ženám, minister zahraničných vecí Ivan Korčok ho vysmial. Tvrdil, vytváranie obrazu o tom, že sem príde „tlupa samcov, ktorí budú znásilňovať slovenské devy“ je perfídne. No skúsenosti z Japonska hovoria o inom. Okinawské ženy dokumentujú stovky znásilnení japonských žien americkými vojakmi a pravidelne publikujú ich príbehy. Najmladšou obeťou je len 9-mesačné dieťa

Okinawská ženská občianska skupina si dala tú námahu, že posledných približne 27 rokov pravidelne dokumentuje a zverejňuje prípady znásilnení japonských žien a dievčat americkými vojakmi. Tí tam ohavné činy páchajú od konca druhej svetovej vojny, odkedy sa vylodili na japonskom území. Píše o tom portál yodonews.net.

Za najohavnejšie prípady považujú znásilnenia detí. V roku 1949 došlo k znásilneniu malého, len 9-mesačného bábätka, ktoré v dôsledku zranení neskôr v rukách nešťastnej matky zomrelo. Za ohavný sa dá označiť aj prípad z roku 1995, keď došlo k znásilneniu okinavskej školáčky na základnej škole niekoľkými americkými vojakmi.

Nie sú to však ojedinelé prípady. Presný počet znásilnení nebude pravdepodobne nikdy známy. Skupina pod názvom Okinavské ženy konajú proti vojenskému násiliu postupne zbiera mnohé príbehy, hovoriace o zverstvách americkej armády a vydáva ich v chronológii pod názvom „Povojnové vojenské zločiny USA proti ženám na Okinawe“. Prvýkrát vyšli v roku 1996 v rozsahu šiestich strán. Postupne sa rozrastala a v roku 2016 ju už tvorilo 26 strán dojímavých i bolestných prípadov znásilnení japonských žien a detí.

Spolupredsedníčka skupiny, 80-ročná Suzuyo Takazato vníma aktivitu skupiny ako poslanie.

„Musíme odhaliť, koľko bolesti spôsobila ľuďom tu umiestnená armáda,” povedala Takazato.

V brožúre sa spomínajú aj prípady troch ďalších dievčat. Prvým je tínedžerka, ktorú americký vojak znásilnil priamo pred očami jej otca a brata v polovici 50. rokov. Druhým prípadom je stredoškoláčka, na ktorú si v parku po ceste zo školy počkali traja americkí vojaci. Prípad sa odohral v roku 1984. A treťou spomínanou obeťou je 20-ročná žena, ktorej telo bolo nájdené bez známok života po tom, ako ju v roku 2016 „znásilnil a zavraždil civilno-vojenský zamestnanec USA,“ informuje portál.

Znásilnenie dieťaťa z roku 1995 vyvolalo v krajine vlnu pobúrenia a protestov proti americkým základniam. Po protestoch, na ktorých sa zúčastnilo až 85-tisíc ľudí, postupne došlo k prehodnoteniu počtu amerických základní v krajine, ale aj k diplomatickým treniciam kvôli vydaniu vinníkov.

Oficiálne správy hovoria o následnom znížení počtu sexuálnych útokov na ženy zo strany Američanov. Takazato je však presvedčená, že prípady sú len lepšie ututlané, pretože ženy sa o tom hanbia verejne rozprávať. Preto vyzýva japonskú i americkú vládu na okamžité stiahnutie amerických vojakov z Okinavy.

“S pokračujúcim rozmiestňovaním vojakov, ktorí páchajú násilie, sú ľudské práva žien opakovane porušované. Otázka vojenských základní je otázkou ľudských práv,” vyjadrila sa po skúsenostiach Takazato.

Nejaké zmienky o zverstvách amerických vojakov sa objavili v americkej tlači ešte v roku 1949. Podľa informácií portálu za šesť mesiacov pôsobenia amerických vojsk v Japonsku „spáchali americkí vojaci hrozný počet zločinov – 29 vrážd, 18 prípadov znásilnenia, 16 lúpeží, 33 útokov.“ Počet deliktov sa časom, samozrejme zvýšil. Do minulého roku dokázala Suzuyo Takazato zadokumentovať až 350 prípadov len sexuálnych útokov amerických vojakov na Japonky. Napriek tomu stále hovorí o špičke ľadovca.

„Nespočetné množstvo žien žije v bolesti, utrpení a strachu, ktoré neboli schopné nikomu povedať,“ zdôraznila na záver Suzuyo Takazato.