Aké strany by museli byť v slovenskej vláde, aby uznala Krym za súčasť Ruska? Odpovedal Jozef Mikloško

Bratislava 31. augusta 2021 (HSP/Foto:archív JM, TASR/AP-Ukrainian Presidential Press Office via AP, SITA/Kancelária prezidentky SR)

V pondelok, 23. augusta, sa v Kyjeve uskutočnil samit s názvom Krymská platforma. Hlavným cieľom samitu je dosiahnuť návrat Krymu pod zvrchovanosť Kyjeva. Slovensko mala podľa dostupných informácií na platforme zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová, avšak nakoniec sa ho zúčastnil premiér Eduard Heger, ktorý vyhlásil, že Slovensko nikdy neuzná ilegálnu anexiu Krymu

“Pred viac ako siedmimi rokmi Rusko porušilo medzinárodné právo a ilegálne anektovalo časť územia Ukrajiny. Čas nezbaví Rusko zodpovednosti za svoje činy a ani medzinárodné spoločenstvo potreby venovať pozornosť Ukrajine,” povedal Heger.

“Krym je Ukrajina… Nikdy neuznáme zmeny hraníc prostredníctvom sily. Neuznáme ilegálnu anexiu Krymu a Ukrajinu plne podporujeme v diplomatickom úsilí o obnovu suverenity a územnej celistvosti,” vyhlásil tiež slovenský premiér.

Krymskej platformy sa však nezúčastnili dôležití predstavitelia krajín, ako napríklad Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia. Ukrajinský poslanec Najvyššej rady za stranu Opozičná platforma – Za život Oleg Vološin na sociálnej sieti uviedol, že na samit neprišiel minister zahraničia Francúzska. Namiesto neho prišiel delegát ministra zahraničného obchodu Franck Riester. Veľká Británia podľa jeho slov namiesto ministra obrany poslala „dievča“, ktoré je na poste námestníčky ministra zahraničia. Samitu sa nezúčastnila ani nemecká kancelárka Angela Merkelová.

V súvislosti so zastúpením Slovenskej republiky a vyhláseniami premiéra Hegera sme sa bývalého poslanca a veľvyslanca v Taliansku, Jozefa Mikloška, okrem iného opýtali, či podľa neho bude v budúcnosti na Slovensku vláda, ktorá uzná Krym za súčasť Ruskej federácie a aké strany by v nej museli byť, aby sa tak stalo.

Slovensko nikdy neuzná ilegálnu anexiu Krymu, vyhlásil v Kyjeve premiér Eduard Heger. Krym je súčasťou Ruskej federácie. Vnímate to ako anexiu alebo ako slobodné rozhodnutie obyvateľov Krymu?

Slovenský premiér Eduard Heger na Krymskej platforme23.8.2021 v Kyjeve mohol tvrdiť o Kryme iba v mene terajšej vlády. Krym a jeho osud je daný dlhou históriou a slobodným rozhodnutím jeho obyvateľov. Ak by anexia Ruskom nebola, Krym by obsadila Ukrajina a vojska NATO, ktoré tam plánovalo mať svoje základne.

Komu teda patrí Krym?

Mám rád Ukrajinu. Navštevoval som ju ako matematik, aj ako spisovateľ. Rád spomínam na vysokú úroveň Ukrajinskej akadémie vied, na krásne dievčatá na Krešatiku, aj na kráľa futbalu, Igora Ševčenka, ktorému Berlusconi po premenenej jedenástke v Lige majstrov vreckovkou poutieral topánky. V posledných rokoch však odtiaľ prichádzajú zlé správy.

Rusko a Ukrajina sú krajiny s kresťanskými koreňmi, dve slovanské krajiny, ktoré žili v mieri pod komunistickou vládou a ktorým je súdené naveky žiť vedľa seba. Mali by si susedské problémy s dobrou vôľou vyriešiť sami, bez poradcov zo zahraničia. Alternatívou je vojna, po ktorej Krym, ak z neho niečo zostane, nebude nikoho zaujímať.

Keď Ukrajina na jeseň 2014 podpísala s EÚ asociačnú dohodu, Ukrajinci dúfali na skorý vstup do EÚ a NATO. Stav ich demokracie a hospodárstva bol však od európskych noriem ďaleko a dnes je ešte ďalej. Darmo Reagan ubezpečoval Gorbačova, že po zrušení Varšavskej zmluvy sa NATO nebude na východ rozširovať. NATO si teraz musí hľadať svoju náplň, vlastne svojho nepriateľa.

Nie som ústavný právnik, historik, ani politológ, takže nedokážem rozmotať klbko okolo Krymu. Skúsim sa iba trochu priblížiť k pravde, spomenutím faktov, z ktorých vyplýva, že situácia Krymu sa dá vyriešiť iba diplomaticky, s ochotou oboch strán, bez podnecovania USA a EÚ.

Prečítal som mnoho historických úvah, ale nie je mi jednoznačné jasné, komu patrí Krym. Dnes právne Ukrajine, ale po jej sústavných protiruských akciách a vyhrážkach to možno aj spochybniť.

Považujete teda Krym za ukrajinský?

Krym je Ukrajina, aj nie je Ukrajina. Rusi ho získali v 18. storočí, po vyhnaní Osmanov. Už v roku 1783 ho Katarína II. začlenila do Ruska. Aj po roku 1917 existovala Krymská autonómna republika v ZSSR.

V roku 1954 vláda, prezident a parlament ZSSR po päť mesačnom procese darovali Krym Ukrajine, ktorá bola vtedy súčasťou ZSSR. Bol to návrh N. Chruščova, ktorý vtedy nebol šéfom, iba členom sedemčlenného vedenia strany. Krym poznal, bol tam 11 rokov predsedom komunistickej strany a štyri roky premiérom. On bol autorom kritiky Stalina, ktorú vyslovil 25.2.1956 na XX. Zjazde KSSS. V nádeji odmäku však prišla studená sprcha sovietskej invázie do Maďarska.

V Sevastopole sídli od roku 1783 Čiernomorská flotila, tú tam USA a NATO neradi vidia. Má platnú dohodu s Ukrajinou, Rusi tam môžu mať až 25 tisíc vyzbrojených vojakov, mnohí tam stále boli.

20.1.1991 bolo na Kryme referendum o Krymskej autonómii, ako súčasti ZSSR – 93% bolo za. 1.12.1991 bolo referendum o samostatnosti Ukrajiny – 90% bolo za. Po roku 1991 Krym zostal autonómnou republikou, súčasťou Ukrajiny.

Dnešná vojna o Krym by nemusela byť klasická a lokálna, mohla by prerásť na globálnu a nukleárnu, v ktorej by sa všetko zničilo. Slováci sú malým národom medzi Západom a Východom, nemôžu byť iba na jednej strane konfliktu, ktorý sa šíri zo Západu.

23.2.2012 bola v Ukrajine a aj na Kryme ruština zakázaná ako úradný jazyk. Rusi Krym na jar 2014 obsadili, ďalšie krymské referendum bolo 16.3.2014, malo 83% účasť, 96,7% bolo za pripojenie k Rusku.21.3.2014 na žiadosť Krymskej vlády bol Krym pripojený k Rusku.22.4.2014 Ukrajina uzavrela Krymu prívod vody, teraz ju tam dopravuje Rusko. V roku 2018 Rusi postavili unikátny 19 kilometrový most z Ruska na Krym.

Krym má dnes 2,3 mil. obyvateľov, 58% sú Rusi, 24% Ukrajinci. V ukrajinských oblastiach Luhanska a Donecka je asi 40% Rusov, Ukrajina tam má asi 58% obyvateľov. Rusov obmedzujú, takže Rusko sa snaží krajanov chrániť a pomáhať im. Čo je v pozadí týchto sporov?

Akú úlohu podľa vás zohrávajú USA pri Kryme?

USA sa v poslednom čase na medzinárodnej scéne nedarí. Sú fatálne zadlžení, vojensky sú prítomní v mnohých krajinách sveta, v Nemecku – na náklady „hostiteľov“ už 76 rokov. Vojenský rozpočet USA v roku 2019 bol 716 miliárd dolárov, Rusko má rozpočet štyrikrát menší. Vojská NATO, ktorého jadro tvorí USA, sa stále, aj cez Slovensko, presúvajú jedným smerom na Východ a zvyšujú napätie a riziko vojny. Idú tam na cvičenia, z ktorých sa nevracajú. USA majú vo svete asi 800 vojenských základní, Rusi 10. Európa žije 76 rokov v mieri, nechce vojnu. Spoliehať sa iba na počítače a podzemné bunkre však môže iba samovrah.

Rusku sa v podstate darí, má veľké územia a silnú armádu. Sú sebestační surovinovo aj potravinovo. Mnohé veci exportujú, od roku 2011 plyn dopravujú na Západ cez 1222 km dlhý Nord Stream. Nepotrebujú nové územia, nechcú vojnu. Nezačali 2. svetovú vojnu, v ktorej zahynulo 11 mil. sovietskych vojakov a 15 mil. sovietskych civilov. Mnoho ľudí však doteraz nevidí rozdiel medzi Ruskom a ZSSR, medzi pojmami „ruský“ a „sovietsky“.

Vývoj Ukrajiny je zlý, je tam neporiadok, chudoba a nacionalizmus. Vyhrážajú sa útokom na Krym. Dnes je ich hlavným nepriateľom Rusko. Počas oranžovej revolúcii na Majdane v roku 2014 bolo vidno ich nevypočítateľnosť a nacionalizmus. 143 tisíc Ukrajincov vtedy požiadalo o azyl v Rusku. Exprezident Janukovyč sa snažil o zblíženie s Ruskom, Solženicyn v roku 1974 predpovedal, že „ukrajinská otázka patrí k najviac nebezpečným stretom budúcnosti, na ktorú nie sú pripravené mozgy oboch strán. Mojou úlohou je preto urobiť z Ukrajincov a Rusov priateľov. Ak by, nedaj Bože, vznikla ukrajinsko – ruská vojna, nepôjdem do nej a ani synov tam nepustím.“

Stále tvrdšie sankcie USA a EÚ voči Rusku, ho skôr posilňujú. Ak Rusi stopnú Európe plyn a naftu a obrátia sa k Číne, Ázii a Afrike, Európa bude mať veľké problémy. Aj baltické krajiny sú príliš protiruské, aj keď od Ruska v mnohom závisia.

Jadrová vojna a zničenie ľudstva môže v Európe vypuknúť. Slovensko by sa nemalo zúčastňovať cudzích konfliktov, nemalo by zabudnúť, že sme Slovania s kresťanskými koreňmi.

Valné zhromaždenie OSN v decembri 2018 prijalo rezolúciu Ukrajiny proti porušovaniu ľudských práv a militarizácii Krymu. Slovensko by sa nemalo miešať do sporu Ukrajiny a Ruska, mali by sme udržiavať normálne, vzájomne prospešné vzťahy so Západom aj s Východom.

Poznamenávam, že odrhnutie Kosova od Srbska bolo v roku 2008 podobné, vtedy málokto proti tomu protestoval. Stalo sa to po bombardovaní Srbska lietadlami NATO a vyhnaní 200 tisíc Srbov z Kosova. Vyhlásenie nezávislosti Kosova bolo v rozpore s medzinárodnými dohovormi. Bolo to za podpory USA, ktoré tam má vojenskú základňu.

Prečo sa podľa vás nezúčastnila samitu Krymskej platformy prezidentka Zuzana Čaputová, ako to bolo pôvodne avizované?

Náhla neúčasť slovenskej prezidentky na Krymskej platforme v Kyjeve, ktorú 23.8.2021 organizoval prezident Zelenský, bola pre mňa, po jej mnohých proamerických a protiruských vyhláseniach prekvapením. Niekto múdry jej to poradil, aj účasť iných prezidentov tam bola minimálna. Ukrajinu, ktorá chcela z tejto akciu robiť proti ruskú manifestáciu s požiadavkou návraty Krymu do Ukrajiny, to nepotešilo.

Myslíte si, že v budúcnosti bude na Slovensku vláda, ktorá uzná Krym za súčasť Ruskej federácie? Aké strany by v nej museli byť?

Také, ktoré budú voči Rusku objektívne, nebudú fandiť iba USA a teda NATO, ktoré chcú v Európe mier, majú kresťanskú a slovanskú orientáciu a snažia sa o porozumenie a spoluprácu.

Zuzana Franková