Aké riziká môže priniesť štrajk učiteľov?

Bratislava 20. januára 2016 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Štrajk je radikálnou formou riešenia aktuálnej situácie a môže mať veľmi negatívny dopad na školstvo. Učitelia chcú vláde navrhnúť konkrétne opatrenia a ich požiadavky, ktoré by mali byť zohľadnené ešte v tomto volebnom období.

Iniciatíva slovenských učiteľov zhrnula postup počas štrajkovej pohotovosti vydaním tzv. Štrajkového manuálu v ktorom odporúča:

–       Komunikáciu s kolegami (vyhýbanie sa manipulácií)

–       Komunikáciu s riaditeľom (nič sa nesmie diať za chrbtom riaditeľa)

–       Komunikáciu s rodičmi a žiakmi (rodičom poslať vysvetľujúci list)

Samotný štrajk vyhlasuje centrálny štrajkový výbor. Tento výbor je zložený z predstaviteľov učiteľských iniciatív kde začiatok štrajku je naplánovaný na 25. januára. Škola, ktorá by chcela vstúpiť do štrajku, musí informovať riaditeľa najneskôr o 21. januára, no ďalšie školy sa môžu pridaj aj po tomto dátume. Štrajk nie je organizovaný žiadnym odborovým zväzom a každý zamestnanec sa ho zúčastňuje nie ako člen odborového zväzu, ale ako občan bojujúci za splnenie požiadaviek.

Počas štrajku zamestnanci nemajú nárok na mzdu, kde písomné rozhodnutie o vstupe s kópiou menného zoznamu treba najneskôr do 30 dní pred začiatkom odovzdať riaditeľovi školy. Taktiež je potrebné, aby sa štrajkujúci nahlásili vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatcovia s mesačným vymeriavacím základom 60,06 eur.

Aké však môže mať riziká spomínaný štrajk?

So spomínaným štrajkom vzniká mnoho rizík ako pre školy tak pre rodičov. Samotným rodičom vnikajú napríklad extra náklady spojené so zaobstaraním opatery alebo aj iné náklady spojené s náhradným programom pre deti. Štát sa v tomto prípade môže dostať do pozície, od koho potom tieto náklady v prípade uznania súdom, môžu vymáhať.

Taktiež pri neprimerane dlhom štrajku by mohli nastať problémy s vykrývaním tohto obdobia zákonným riaditeľským voľnom, ktoré by škola nedokázala zabezpečiť. Rodič si v tomto prípade môže uplatniť nárok voči štátu a ak by mu ho súd uznal, tak vzniká situácia, ktorú by si štát mohol uplatniť voči učiteľom. Učiteľ by teda musel eventuálne finančne nahradiť škodu rodičovi žiaka.

Učitelia sa naposledy snažili upozorniť na zlú situáciu školstva na konci minulého roka. Podľa mnohých slov učiteľov, školstvo potrebuje nové systémové opatrenia a investície. Priemerný plat učiteľov na Slovensku je podľa minuloročných štatistík siete Európskej komisie EURYDICE, 660 eur, v Česku je priemerná mzda 828 eur. Najlepšie zarábajúci pedagógovia sú v Luxembursku kde sa ich priemerná mzda pohybuje okolo 9109 eur, najmenej zarábajú Bulhari s priemerom 355 eur.

Aj keď sú podľa Draxlera v tejto chvíli platy najväčším problémom školstva, tento problém sa nedá vyriešiť rýchlo a plošne. Je potrebné vyriešiť aj situáciu, akým spôsobom sa prideľujú financie do škôl. Problematickou oblasťou je aj zabezpečenie nástupných platov pedagógov, kde toto finančné ohodnotenie nie je pre mladých ľudí motivujúce a atraktívne zároveň.

Matúš Jankoľa