Aj on pochopil, že masívne zbrojenie je nepopulárne, hodnotí analytik Kiskovo NIE Trumpovi

Pre Sputnik požiadavku Trumpa, ale aj reakciu prezidenta Kisku hodnotí Branislav Fábry z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Prichádzam ako jeden z tých dobrých,” vyhlásil pred summitom NATO Andrej Kiska. Do Bruselu totiž odchádzal s odhodlaním, že pred spojencami sa zaviaže, že Slovensko bude najneskôr v roku 2024 vynakladať na zbrojenie 2% HDP. „Som na to hrdý, lebo pred štyrmi rokmi, keď som začínal ako prezident, také niečo bolo iba snom. Vtedy naša krajina dávala maximálne jedno percento na obranu,” dodal prezident. K tomu sa ešte vláda rozhodla, že ruské Migy nahradí americkými strojmi F-16.

Očakávané nadšenie na americkej strane sa však nekonalo úplne podľa predstáv. Americký prezident Donald Trump vyslovil návrh, aby členské krajiny nevynakladali dve percentá HDP, ale rovno štyri a to už od januára.

Chce navodiť dojem, že dve percentá sú prirodzené

Analytik Branislav Fábry pre Sputnik tvrdí, že v prípade, ak by Slovensko vyhovelo americkému prezidentovi, tak existuje veľa oblastí, v ktorých by sa dali peniaze na zbrojenie utratiť. A to bez ohľadu na to, že súčasná vláda odsúhlasila nákup obrnených transportérov, stíhačiek, a tá minulá zase nákup amerických vrtuľníkov Black Hawk.

„Od nového radarového vybavenia až po nové tanky a delostrelecké systémy. Použiť by sa dali podobne vágne odôvodnenia ako pri terajších nákupoch. V súvislosti s tzv. hybridnou vojnou sa však dajú zdôvodniť výdavky ešte oveľa širšie, a to aj v oblastiach, ktoré s armádou nemajú až tak veľa do činenia,” hovorí Fábry a zároveň upozorňuje na ďalší faktor spojený s výdavkami na zbrojenie: „Volanie po navyšovaní výdavkov na zbrojenie v NATO sa však hodí aj ako ospravedlnenie pre tých, ktorí by chceli počas svojho funkčného obdobia uzavrieť čo najviac kontraktov. Zbrojné nákupy sú známe veľkou korupciou a nemožno vylúčiť, že vďaka nim niektorí ľudia na Slovensku mimoriadne zbohatnú.”

Podľa Fábryho je však Trumpovým zámerom niečo iné. Americký prezident si uvedomuje nereálnosť a časovú nesplniteľnosť svojho návrhu. Jeho cieľom je vytvoriť dojem, že nárast výdavkov na zbrojenie na úroveň dvoch percent HDP je niečo prirodzené.

Na niektorom z ďalších summitov sa tak môže stať, že väčšina krajín sa dotiahne na úroveň dvoch percent. Trumpova požiadavka síce nebude splnená, no on bude spokojný s tým, že dotlačil európskych spojencov k navýšeniu výdavkov v tejto oblasti aspoň na túto hranicu. Európski lídri si zase vydýchnu, že nemusia (aspoň nateraz) hľadať zdroje na štyri percentá.

Fábry ďalej upozorňuje, že vykazovanie výdavkov v percentách HDP je dosť pochybný prístup, ktorý využíva najmä západná propaganda. „NATO totiž v súčasnosti vynakladá na zbrojenie viac prostriedkov než celý zvyšný svet dokopy a ten sa novým zbrojením Západu musí cítiť ohrozený. Aj malé krajiny ako Grécko a Nórsko dnes na obranu vynakladajú viac než podstatne väčšie a ohrozenejšie krajiny ako Irán, Egypt či Vietnam. Obranné výdavky sa pritom dajú vykazovať napríklad i na počet obyvateľov a tu je porovnanie vysokých výdavkov krajín NATO s ich spojencami ako Izrael alebo Saudská Arábia a zvyšku sveta veľmi jednoznačné,” hovorí analytik a dodáva: „Ak by sa však na Západe zvýšil podiel na 4% HDP, rozdiel v zbrojných výdavkoch by sa stal doslova priepastným. V takom prípade by sa aj krajiny ako Čína prispôsobili západným trendom a začali vydávať na zbrojenie podstatne viac ako 2% či dokonca 4% HDP. Svet by sa tak stal veľmi nebezpečným miestom.”

Chápe to už aj Kiska

Trumpova prehnaná požiadavka mala na slovenské pomery zvláštnu dohru. Prezident Kiska, inokedy mimoriadne agilný voči americkým požiadavkám, tentokrát upozornil Trumpa na nereálnosť jeho vízie. „Ak by súčasní lídri krajín NATO okamžite doma zaviedli dvojpercentnú hranicu obranných výdavkov, zrejme by prišli o svoje funkcie a k moci a aj k rokovaciemu stolu v NATO by sa namiesto nich dostali populisti vystupujúci proti Aliancii,” povedal Kiska, no zároveň dodal, že treba veľa pracovať a vysvetľovať, aby došlo k zhode medzi občanmi, že toto navýšenie je naša povinnosť.

Toto nesmelé vzopretie sa Trumpovi Fábry interpretuje tak, že aj samotný Kiska, ako aj ďalší politici, už chápu, že výdavky na zbrojenie sú veľmi nepopulárne. Diaľnica do Košíc, ktorá mala stáť do roku 2010, zdravotníctvo, sociálna oblasť, školstvo, kultúra či situácia v rómskych osadách — tu všade podľa Fábryho zúfalo chýbajú finančné prostriedky. Miesto toho sa politici zaväzujú vynakladať finančné prostriedky na zbrojenie. „Verejnosť pritom tiež tuší, že nákup zbrojnej techniky je výnimočná príležitosť pre korupciu, kde sa rozdávajú veľké sumy pri množstve utajených skutočností. Trumpove výroky o 4% HDP na zbrojenie sú v takejto situácii doslova provokáciou, na ktorú musia reagovať politici, ktorí chcú v budúcnosti pôsobiť v politike. Okrem toho, je celkom možné, že niektorí politici by boli radi, keby sa čo najviac lukratívnych vojenských nákupov presunulo až na obdobie po ďalších voľbách a to sa dá dobre zdôvodniť postupným zvyšovaním výdavkov,” uzatvára svoje hodnotenie Fábry.

Slovensko v poslednom období zvyšuje svoje výdavky na zbrojenie. V roku 2014 vláda vyčlenila približne 1%, v roku 2015 sa rozpočet na zbrojenie navýšil na 1,14% a rok na to na 1,16%. V tomto roku by sme mali dosiahnuť úroveň 1,2% a do roku 2020 už 1,6%.