Môj profil 
Predplatné
K takémuto názoru mimovládna organizácia dospela na základe analýzy viac ako 700 súdnych rozhodnutí od roku 2012. Zistila, že za korupčné a súvisiace trestné činy bolo v posledných štyroch rokoch odsúdených 633 ľudí, z ktorých iba 33 skončilo vo väzení.
Platí tiež, že medzi odsúdenými nemožno nájsť žiadneho vrcholového politika alebo predstaviteľov ministerstiev. „Najvyššie postaveným voleným funkcionárom odsúdeným za korupciu je tak aj naďalej bývalý primátor Čadce Jozef Pohančeník, ktorý spáchal skutok ešte v roku 2005,“ skonštatoval analytik TIS Samuel Spáč.
Podľa riaditeľa TIS Gabriela Šípoša je k neuvereniu, že takýto fakt platí pri miliardách eur, ktoré na Slovensku tečú cez verejné obstarávanie alebo eurofondy. Poukázal pritom, že v okolitých krajinách sa trestanie korupcie dostalo ďalej a napríklad v Slovinsku a Chorvátsku boli odsúdení dokonca premiéri.
„Ide len o malé ryby, ktoré sa trestajú a aj tie tresty sú v 90 percentách prípadov iba podmienečné alebo finančné. A finančná kompenzácia, ktorú sú súdy schopné vymôcť, je banálna,“ zhodnotil stav na Slovensku Šípoš. TIS zrátala, že celková suma udelených finančných trestov bola v sledovanom období 1,2 milióna eur. „Hrubý odhad výšky korupcie na Slovensku pritom dosahuje pol miliardy eur ročne,“ doplnil Šípoš.
Analýza mimovládnej organizácie ukázala, že z celkovo 711 obžalovaných osôb bolo len 23 odsúdených za svoje pôsobenie vo verejnej funkcii. Prevažnú väčšinu z nich pritom tvoria starostovia obcí a niekoľko miestnych poslancov. V 12 z týchto prípadov išlo o zneužitie ich právomocí, v šiestich o korupciu a v štyroch prípadoch o porušenie povinností pri správe cudzieho majetku.
V TIS prišli k názoru, že za takouto beztrestnosťou korupcie je málo aktívna prokuratúra, najmä Úrad špeciálnej prokuratúry na čele s opätovne zvoleným Dušanom Kováčikom. Súdy podľa zistení TIS totiž odsúdia až 93 percent obžalovaných. Špeciálna prokuratúra za štyri roky nedodala žiaden veľký prípad, ktorý by už skončil rozsudkom.
„Hlavný zodpovedný je špeciálny prokurátor, ktorý ani v svojom prvom funkčnom období nemal výsledky a nemá ich ani teraz,“ zhodnotil Šípoš. Istú mieru zodpovednosti potom podľa neho nesie aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka a čiastočne aj súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „Väčšiu neochotu vidím rozhodne na strane prokuratúry ako na strane polície,“ doplnil.
TIS poukázala aj na to, že proces trestania je málo transparentný a reputačná sankcia za korupciu je tak veľmi nízka. Pri väčšine rozsudkov podľa nej nie je zverejnený zoznam dôkazov a verejnosť okrem návštevy pojednávania nevie posúdiť, či bolo spravodlivosti urobené zadosť. Problémom je anonymizácia mien vinníkov a miesta skutku. Občanom napríklad znemožňuje poznať, či starosta alebo poslanec bol odsúdený.
“Úradu špeciálnej prokuratúry vyplýva zo zákona povinnosť zaoberať sa všetkými korupčnými trestnými činmi. Pokiaľ má občianske združenie vedomosť o korupčnom konaní, mali by to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní,” reagovala hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová. “Odhaľovanie akejkoľvek korupčnej trestnej činnosti je v plnej pôsobnosti Policajného zboru Slovenskej republiky,” doplnila.
.JPG)
.jpg)
